reklama

Prvý deň

dasa_ , 06. 09. 2016 - 08:05

reklama

Tak je to za nami. Prvý deň na strednej.

Spomínam sa na svoje prvé dni pred 37 rokmi. Poviem otvorene, niesla som to ťažko, vracala som každé ráno celý týždeň. Podobne aj na výške. Nové prostredie. Nový ľudia. Nikoho som nepoznala. Potom sa to zrovnalo. Ale tá zmena bola pre mňa príšerná.

Včera takáto zmena čakala aj na nášho synátora. Zdal sa úplne nad vecou. Jediné, čo ho trápilo bolo, či si s kamošom urvú pre seba poslednú lavicu. Veľa spolužiakov pozná, už dopredu sme vybavovali, aby mohol byť v trede s najlepším kámošom. Škola začína akýmsi adaptačným kurzom. Ani sa neučia, len sa spoznávajú. Nadával statočne, lebo ich nepustili, tak ako zvyľok mesta domov už o 10. To sa mizdalo celkom povzbudivé.

A dnes ráno to prišlo. História sa opakuje. Aj on reaguje na novú školu rovnako, ako pred rokmi ja. Teda, on vlastne takto reagoval už viackrát, chviľu trvalo, kým sme si uvedomili, že to nie sú zdravotné problémy, ktoré treba riešiť u lekára.

Vždy si doma hovoríme, že gény sú sv..a, to neobabreš. Dotera sme sa vytešovali, že po tatinovi má vonkajší vzhľad, po mne skôr organizačný veci zvláda (našťastie nie naopak Pohoda). No až teraz si uvedomujem, že ho neobišla ani istá precitlivenosť na vonkajšie podnety a ťažšia adaptácia na zmeny.

Musím priznať, že mu naozaj neviem pomôcť. Len verím, že ho to prejde skôr, ako za týždeň a dostane sa do určitej pohody.

A aké boli vaše prvé dni v škole?


reklama


reklama

Kamila, Ut, 06. 09. 2016 - 08:41

No tak to máte veru  skúšku ohňom. Držím palce, aby už len lepšie bolo a stačilo dnešné ráno.

Ono s deťmi to ozaj nie je jednoduché. Užila som si skoro rok, každoranného spevu "ja nechcem ísť do školy " u štrvtáčky.  Teraz je to úplne o inom, aj keď sa jej vstávať nechce, cez prázdniny sa naučila vyspávať. Oni sa už na WŠ aj včera učili, ale skonštatovala, že bolo skvele, ale zas to sa až tak veľa neučili.Pohoda My sme si tu zmenu prostredia a spolužiakov užili v marci ..., reagovala hlavne väčšou únavou. ... Mladší syn z Blavy zatial hlási pohodu. Ale mňa prvý deň riadne zmohol, mali sme už aj rodičovské, tri výjazdy na mňa bolo priveľa, našťastie prvý odšoferoval drahý. Už len aby sa deva zoznámila viac s mestskou dopravou, tak sa to bude postupne zjednodušovať....

Dzeny, Ut, 06. 09. 2016 - 08:50

No tak to je drsná adaptácia. Ja som nič také nikdy nezažila, určite nie v škole. Bola som bifľoška, takže do školy som sa tešila, nové prostredie a ľudia síce boli trochu stres, ale aj radosť, lebo ja sa rada zoznamujem:) Takto somaticky som to prežívala iba maturitu a skúšky. Držím palce, nech sa to čo najskôr dostane do normálu.

dasa_, Ut, 06. 09. 2016 - 10:17

Och skúšky, ani nehovor PohodaJa som dosť kruto prežívala ešte aj manželové skúšky, ktoré musel absolvovať už po našej svadbe.... A pritom o čo ide? Nuž, ťažko to vysvetlíš svojej hlave...

 

Lea, Ut, 06. 09. 2016 - 11:46

Och, zlaté časy na gymnáziu ! Tretina triedy zo základnej školy sme sa stretli v jednej triede, tak sme sa už poznali, trošku ma šoklo, že ma zaradili do matematicko-fyzikálnej, lebo v tejto oblasti som žiadny lúmen nebola, ale vyfasovali sme fantastického matikára, s ktorým sme úspešne zvládli celé štyri roky. A triedna profesorka v rámci adaptácie hneď v septembri zaradila trojdňový poznávací výlet a túto tradíciu dodržiavala každý rok, precestovali sme veľký kus vtedajšieho Českoslovenka. Bolo to pekné obdobie môjho života, priateľstvá uzatvorené v tom čase trvajú dodnes.Úsmev

danny234, Pi, 07. 10. 2016 - 09:10

Prvý deň na strednej je vždy ťažký, ale myslím že treba len správne motivovať a každý si zvykne. Veď predsa vzdelanie je dôležité a prežili sme všetci, prežijú aj naše deti :-D

 

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama