puberta

noga, myslím že chlapčekovi si dala až moc veľkú voľnosť. Myslím že s ním treba aspoň pár krát zájsť na liečenie ale hlavne s ním tráv veľa času. Pokús si zobrať voľno choď s ním na lúku hrajte sa a on ti to určite postupne vyklopí len buď milá a trpezlivá!

Noga ja dieťa nemám, napíšem Ti len svoj pohľad: odpoveď je v Tvojej poslednej vete: "doteraz sme ho nanic nenutili mal volnost a bola som velmi tolerantna". Možno práve obmedzenie voľnosti a pocit, že sa o neho niekto skutočne zaujíma, Tvojmu synovi chýba. A zamyslela by som sa nad situáciou v rodine, nemáte problémy? Deti pokusmi o samovraždu upozorňujú na vážne problémy, poväčšine z rodinného prostredia. Každopádne by som na Tvojom mieste úplne zmenila správanie voči synovi: pravidelný režim, voľnosť v rámci normy, trávenie času spoločne, snažila by som sa spoznať jeho kamarátov a "nevhodných" by som eliminovala. A ak sa v 11-tich vyjadruje spôsobom: každý ma sere, tiež by som to riešila.

Podobne som prežívala s mojím synom, aj keď nemal toľko voľnosti, trvalo to dlho a trvá, ale snažím sa nájsť cestu k nemu. veľa spôsobila aj moja pracovná zaneprázdnenosť, ale keďže som jediny "živiteľ" rodiny, iné nepríchádza do úvahy. V čase, keď to môj syn potreboval najviac som už na dvanásť hodinovej smennej prevádzke pracovala. Na to som prišla teraz, keď neviem z kade-kam. Bola som aj s ním u psychológa, snažím sa komunikovať. Nemá na mňa čas, raz nemá na mňa náladu. Ani netuší, ako mi týmito rečami ubližuje, ale nevzdávam to. Snažím sa, hladám riešenia. Syn má už osemnásť, a veľmi sa toho bojím, že mi povie, že je dospelý. Nepodarila sa mu opravná skúška z angličtiny, tak sme prepadli, nechcel pokračovať v maturitnom odbore, tak sme prešli na trojročku. A to som zistila, že ešte môžem byť rada, že vôbec dochodí tú školu. Jeho rovesníci a spolužiaci zároveň, vraj ani do školy neprišli, pracujú v zahraničí. V našej rodine sa takéto ešte nestalo. Strašne tým trpím, aj vesmírny objednávkový servis už bol, ale konala som aj inými spôsobmi. Najskôr plač, potom činy. Nič prosím NOGA nenechávaj len tak, konaj, rob. Skús aj dobré rady, skús aj odborných poradcov. Dnes je veľmi zlá doba. Sú to naše deti. Nik z nich nechce urobiť zlých, drogujúcich a neviem akých ešte. Preto si tu Ty a Ja. Ja budem matka môjmu synovi aj keď bude mať neviemčo zlé na rováši. Snažím sa silou-mocou, aby sme to prekonali. O päť rokov sa budeme baviť na týchto slovách. Dúfam. Len rob niečo.(brokenheart)

Moja dcéra sa v 13 pokúsila ked sme boli v zariadení vyskočiť z okna,lebo nesmela za otcom.Hospitalizovali ju na psychiatrii a další rok sme pravidelne navštevovali psychiatra.Teraz je už odtial vyradená.Lenže,ak by nastali problémy,máme ihned prísť.Detská duša je v puberte viac precitlivelá.Určite spolupracujte s psychiatrom.Nie je na tom nič zlé,a jedine oni dokážu poskytnúť adekvátnu pomoc.Držím palce,aby sa to čo najskôr upravilo.

Mám dve dcéry - puberťačky. Aj pre mňa je to neskutočne ťažké obdobie. Niekedy mám pocit, že sa z nich zbláznim a to hlavne vtedy keď sú neznesiteľné (skoro vždy). Je ich ťažké udržať, ja viem. Moje dievčatá vedia, čo si môžu dovoliť a čo nie.
Pokiaľ prekročia hranice, majú samozrejme zaracha, či sa im páči, alebo nie. Doma musia byť keď sa stmieva a musím vedieť kde sú.
Aj mňa zarazila Tvoja posledná veta. "doteraz smne ho nanic nenutili mal volnost a bola som velmi tolerantna"
Dospelí aj deti majú svoje práva a povinnosti. Moje deti boli a sú k tomu vedené. Či chcú alebo nie, musia doma priložiť ruku...ja navarím, ony umyjú riad...a pod. Vedia o svojich povinnostiach a snažia sa to plniť. Nedovolím aby sa mi začali flákať. Viem s kým sú vonku, čo robia. Vedia hlavne, že ich mám rada, záleží mi na nich a niektoré veci a ľudí im nedovolím len preto, že ich mám rada....
Aj tak so mnou bojujú statočne, ale vedia, že nevyhrajú.

Snažím sa im vyplniť každú voľnú chvíľu. Venujem sa im. Našla som pre ne spoločenstvo detí, kde veľmi rady chodia 2x do týždňa. Majú vyplnený čas, majú dobrých priateľov.
Som na ne prísna a neprejdú cezo mňa. Žijem a vychovávam ich sama. Niekedy sa cítim ako Xantipa, ale nemám inú možnosť. Moje áno, je vždy áno a moje nie, je stále nie. Moje dievčatá majú 14 a 13 rokov.
občas sme ako talianska rodina, kedy na ne pokričím a ukážem im, že sa na ne hnevám a mám právo sa hnevať.
Nedostal sa Tvoj syn do nejakej partie? Nešikanuje ho niekto? Nevynáša Ti z domu niečo o čom nevieš?
Nemá nejaké problémy?
Milá Noga, skús sa popýtať a posondovať vonku kamarátov. Tvoj syn možno potrebuje pomoc a nevie Ti to povedať. Moju najstaršiu dcéru šikanovali vonku traja grázli a tiež som o tom nevedela, kým sa to celé neprevalilo a nepovedala to. Bála sa ich, pretože sa jej vyhrážali. Liečenie je možno dobrá vec, ale ja by som ešte skúsila ukázať mu, že ho mám rada, že mi na ňom záleží, že mu chcem pomôcť.
Ja sa každý deň modlím za svoje deti, zverím ich Bohu a poprosím anjelov, aby ich sprevádzali. Poprosím aby im nikto neublížil, ani ony nikomu.
Tvoj syn má ešte len 11 rokov. Cez prázdniny sa muselo niečo stať - musíš na to prísť. Musíš prísť na koreň veci.
Všetko bude dobré, neboj sa.
Láska všetko premôže, aj strach, nenávisť....

Mám dobrú kamarátku, čo riešila niečo podobné ako ty. Len bola a zostala benevolentná. Nechcela byť naňho prísna, ved si tak vytrpel od otca pred rozvodom. Všetko ospravedľňovala tým. Tiež to začalo odvrávaním, neskôr prišli divní kamoši. Stále mladého zastávala, on za nič nemohol. Všetko tí druhí... Už ako prváka ho vyrazili zo strednej, alkohol. Prešiel na učňovku, marihuana. Vždy mala zvláštny zápach v byte, ja trubka som to nevedela identifikovať Neskôr zaňho platila dlhy a aj ešte veľmi dlho bude. Teraz už mladý sedí za dílerstvo a ona naháňa dobrého právnika. Už zbytočne plače, že mala poslúchnuť rady a riešiť to vtedy, na začiatku. No a tie lieky, čo si spomínala, aj on pojedol. Odmietla psychologa, vraj ona to s ním zvládne sama.

Dôveruj ale preveruj, vždy s láskou, ale dôsledne. Nikto nám nezaručí, že aj po vložení toho najlepšieho, čo sa len dá, do nášho dieťaťa, budeme zbierať len tú najlepšiu úrodu. Počúvať, komunikovať, hľadať spôsoby, ako prelomiť jeho mlčanie a dozvedieť sa, čo ho trápi.