Je to velmi smutné, že sa nemôžeš porozprávať so svojou maminou. A to, že si sa opila a zistila, aké to je(a prišla nato, že už to nechceš nikdy zažiť), určite nie si sama-veľa mladých si to vyskúša na sebe. Bude ale dobré(teda ak sama chceš), ak v tom naozaj pokračovať neudeš-lebo je naozaj veľa takých, čo pokračovať budú. Nie, poučovať Ťa nechcem-myslím, že si nato prišla sama, len je ozaj veľká škoda, že o tom nemôžeš rozprávať s mamou. A skúšala si to? Alebo nemá vôbec chuť s Tebou o ničom takom hovoriť? A čo otec, aj on je rodič! Vie vôbec aký máš nato názor? Môj malý má síce ešte "len" tri roky, ale dúfam, že budeme svoju komunikáciu ďalej rozširovať. Držím palčeky, aby si bola šťastná v každom smere.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
, ale aj to meno na konci oprav.
Takže zdravím všetky matky...
Chcem najprv povedať že som 15-ročné dievča, často ma nazývajú puberťáčkou a sama priznávam že občas to so mnou naozaj plieska a mama má riadne nervy. Ale chcem vám povedať, čo si myslím že robím zle ja a čo zároveň robí zle ona a podľa mňa by mala urobiť inak, lebo viem že to na mňa naozaj zaberať nebude.
Sondovala som veľmi dlhú dobu aký je rozdiel medzi mojou pubertou a pubertou mojich rodičov. Základný rozdiel som našla v časovom posune - na väčšinu problémov, ktoré prežívam ja, prišli až neskôr.
Pred dvoma dňami, na vysvedčenie, som sa spila. Spravilo tak vážne veľa ľudí, prinajmenšom polovica mojich známych, a z iných škôl ani nevravím...videla som vonku dosť ožrancov v mojom veku. Ja som sa opila s pár ľuďmi, lebo som
1.) chcela vedieť aké to je
2.) chcela zabudnúť na problémy(jasné, aké problémy môže mať 15-ročné decko! - verte mi, problémy čo mám ja sa mi zdajú dosť vážne a týka sa to nielen vzťahov s kamošmi a školy, no aj vzťahov v rodine...)
S časovým odstupom si uvedomujem že to bola naozaj blbosť. A ten pocit straty kontroly nad sebou samou už nikdy v živote nechcem zažiť. Takže toto som spravila zle ja.
Čo na mňa fakt platiť nebude z toho čo mi mamka povedala, je obmedzenie pohybu na sídlisku a taktiež zákaz stretávania sa s určitými ľuďmi. Môžem si za to sama, tí ľudia na tom majú minimálny podiel. Takže toto fakt nezaberie. To čo by naozaj pomohlo je keby si so mnou sadla a v kľude sa so mnou porozprávala. Ale zákazy fakt nemajú účinok.
A ďalšia vec... kedysi som si vravela, že by som chcela svojej matke o prvom sexe básniť a zdôveriť sa jej s každým detailom. Dnes som si uvedomila že to také nebude. Ak ste si to ešte neuvedomili, dnes je toľko možností, príležitostí a čo ja viem čoho že sex je naozaj veľmi ľahko dostupný zážitok. Mám veľa kamarátok, ktoré majú svoj prvý sex za sebou a ich rodičia o tom ani netušia, natož ich matky... Budujte so svojimi dcérami vzťah tak, aby nemali pocit že ich chcete za každú cenu kontrolovať a mať stále pod dohľadom, lebo vám aj tak vykĺznu. Keď vám dcéra povie že chce pohlavný styk, sadnite si s ňou a "pokecajte" o tom. Opakujem, zákazy nepomôžu. Ja stále neviem či sa svojej matke hodlám zdôveriť že by som chcela sex. S priateľom(17) sme sa dohodli že až na moju 16ku. A verte, bolo už veľa príležitostí k tomu aby ma takzvane "pretiahol" a VŽDY, opakujem VŽDY sa opýtal či chcem, a keď som povedala nie tak sa nič nedialo - žiadna zúrivosť, všetko ok, keď nie tak nie...
Len vravím - zákazy nepomáhajú. Dnes už nie.