Osobne som sa s takymto niecim nestretla. "Riešila som to aj so zástupkyňou ale tá tvrdí, že to mám nechať tak, aby dcéra nemala ešte väčšie problémy." tak toto vobec neviem pochopit. Si si uplne ista svojou dcerou, predsa poznas len jej verziu a mama je "len" mama ? "A Tentokrát prišli s návrhom za mojou dcérou, že jej dajú 2 zo správania lebo použila telefón na prestávke.", to sa mi fakt nezda, najma ak je take utiahnute ziena ako ju opisujes. Ak si si dcerou ista a ona s tym suhlasi, chod za ucitelkou. Napis si na papier zopar situacii, ktore si tu opisala. Ziadaj vysvetlenie. Upozorni ju, ze bullying (neviem ako je to po slovensky)aj psychickeho charakteru je trestny. Ziadaj vymenu triednej ucitelky, ak sa inak neda. Ak ste v bilingvalnom gymnaziu uz v strvtom rocniku a dcera nechce zmenit skolu a ma pocit, ze na to ma, bola by to skoda. Tvoja dcera je dospely clovek, aj ona si musi vediet otvorit usta, ked sa jej deje krivda. Vies si predstavit, ze by dospelemu cloveku jeho v podstate nadriadeny povedal, ze je hlupy? To je na trestne oznamenie. Urcite sa mozete stazovat aj vyssie, ale podla mna ked triedna uvidi Tvoj rozhodny postoj a dcerin, musi prehodnotit svoje spravanie. Inac je to zvlastne, tu v Kanade, ked ma problemy 19 rocna studentka, rodica do toho nezatahuju, je to dospely clovek zodpovedny sam za seba. Mojim detom by sa to v tom veku urcite nepacilo, keby som za nich tahala gastany z ohna ja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
, taký kus divný úkaz. 
Dobrý deň.
Som na Vašej stránke prvý krát, a už som naozaj zúfala. Príjmem akúkoľvek radu či pomoc.
K mojej otázke. Mám 19 ročnú dcéru. Na základnej škole bola výborný študent, mala samé jednotky, reprezentovala ju na rôznych súťažiach a nikdy nemala problém s učiteľmi. Bola sebavedomá a usmievavé dievča. Nikdy sme ju do ničoho nenútili, čo sa týkalo školy. Sama sa zapájala, rada sa učila.
A však všetko sa zmenilo príchodom na strednú školu. Má bilingválne štúdium v anglickom jazyku. Avšak mám o ňu veľké starosti. Už od nultého ročníka sa naťahujeme s triednou učiteľkou. Žačalo to rečami ako v živote nič nedosiahne , že je hlúpa a to citujem a že sa nepripravuje na hodinu. A to vždy keď dostala z písomky 3. Pre mňa je to dobrá známka lebo viem ako ťažké je jej štúdium. Všetko sa však z horšovalo, vyvolávala ju z každej maturitnej otázky...dávala jej 5 so slovami je to vlastnými slovami a nie naučené. Keď prišla po chorobe vyvolala ju aj napriek nedobranému učivu. V 3 ročníku mala zdravotné problémy a s absenciu 15% jej neustále hovorila o komisionálnych skúškach. Keď sa spýtala z akých predmetov povedala, že to jej nemôže povedať. Vtedy som zakročila a porozprávala som sa s jej profesorkou a však mne tvrdila, že moja dcéra to len zle pochopila. Vždy keď som jej volala kvôli chorobe bola milá usmievavá a však keď dcéra prišla do školy privítala ju so slovami zas si blicovala. Každý rok riešime prestup so školy. A však dcéra sa drží a odmieta ale počujem ako každý večer plače. So školy chodí so slzami v očiach a už viem čo je vo veci. Teraz je na začiatku 4 ročníka maturuje až v 5. A Tentokrát prišli s návrhom za mojou dcérou, že jej dajú 2 zo správania lebo použila telefón na prestávke. Ale že v škole sa telefóny vyskytovať nemôžu. Tento návrh predložila druhá profesorka s hodou náhod veľmi dobrá kamarátka triednej. Poznám na škole prvú zástupkyňu a 1 pani profesorku, ktorá mi povedala, že Dcéra je jedno utiahnuté krehké žieňa a nikdy by nebola drzá. A ja viem, že by nikdy neodvrávala či nevyvádzala na hodinách. Riešila som to aj so zástupkyňou ale tá tvrdí, že to mám nechať tak, aby dcéra nemala ešte väčšie problémy. Ale moja dcéra prestala jesť, psychicky je labilná a nevidela som ju už veľmi dlho sa usmievať. Trápi ma jej stav. Do školy chodí ráno s plačom a s nechuťou... Má 19 rokov a takto by 19 ročné dievča vyzerať nemalo.
Prosím Vás o radu. Kde sa môžem obrátiť, ako to mám riešiť? Viete dcéra ma strach, že ju nenechajú zmaturovať, že ju nechajú prepadnúť. Veď už teraz sa jej písomky strácajú. A keď som si ich pýtala učiteľka tvrdila, že ju nepísala pritom v ten deň škole bola.
A aj dcéra sa bojí to riešiť. Nechápem aký pani profesorka ma dôvod takto sa správať k mojej dcére.
Prosím kde sa mám obrátiť. Počula som o takýchto prípadoch veľa ale až keď sa to dotkne vašeho dieťaťa si uvedomíte, že je to vážne.
Nikdy to nepochopím, Páni profesori by mali dieťa motivovať ak vidia, že mu to úplne nejde a pomáhať. Nie ho zatratiť.
Preto ak ste sa stým stretli prosím o radu skúsené mamičky či odmorníka.
Ďakujem.