Kikuska, mala si a máš to ťažké, to je fakt. Prežila som si z vlastným otcom dosť podobný život.Dodnes to pociťujem![]()
Ale asi pre teba v tvojom veku bude najlepšie ak navštíviš psychologa. Určite ti poradí ako riešiť tvoj komplex. Ja som tú môžnosť voľakedy nemala, ale určite by som to urobila. Dnes už je to normálne. Nemusíš to nikomu hovoriť, nájdi si psychologa niekde v okolí či dalej to je na tebe, ale skús to. Držím ti palce, bude lepšie, uvidíš
![]()
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mam 15rokov, 3 starsie sestry z toho mi jedna zomrela
a ked vsetko prebolelo zili sme si ako stastna rodinka. po case sa obidve sestry odstahovali(nasli si manzelov) takze som zostala len ja mama a oco. lenze co cert nechcel otec zacal byt alkoholikom zacal nas s mamov bit. bolo to cosi strasnee
najhorsie obdobie zivota...vyse roka sme zili u krsnej v strachu...mama stale dufala ze sa oco spameta ale...beznadejne...nasi sa rozviedli ja s mamov sme sa prestahovali a oco sa stal bezdomovcom. takze si asi viete predstavit co vsetko som musela a aj musim prezivat ked ho vidim-ze to je moj oco a ako skoncil
...a ked si pomyslim co sa mi vsetko za ten cas stalo mam chut sa zabit
moj zivot sa uplne zmenil,predtym som mala usmev na tvari a zila som tak ako som chcela. lenze moj problem je v tom ze od tej doby mam stale strach...viem ze to znie cudne ale mam strach oslovit ludi,mam strach ist do obchodu bojim sa vsetkeho
kolko razy sa to snazim prekonat ale nejde mi to... chodim na strednu a dufala som ze si najdem aspon jednu kamaratku ktora bude mojou oporou lenze nenasla som ju
mama vravi ze to chce cas a kamaratka pride sama lenze ja uz neverim v nicmou
este k tomu mam priatela s ktorym som rok,velmi ho lubim lenze on sa mi postupom casu prestal ozyvat,nenapise mi, a to z nicoho nic...nechapem proste preco... rozhodla som sa tu napisat pretoze som to potrebovala dostat von, cize budem vdacna za kazducky jeden prispevok