reklama

Som zufala...

Zuzana.23 , 04. 03. 2017 - 01:28

reklama

Ahojte baby. Vopred vas upozornujem ze tento text pisem uz treti krat a nechce sa mi pisat s diakritikou tak sa za to omluvam. Idem na to priamo, mam problemy s rodicmi. Som v puberte takze to je normalne ale nemyslim ze az tak. Nechapu ma, hambim sa za nich, pridu mi trapni, zakazuju mi kamaratky, mam na nich hrozne nervy, neobsedim s nimi v jednej miestnosti. Poslednou dobou ma zacali zaujimat chalani, to je asi prirodzene, ale rodicia mi za to nadavaju a nechapu ma absolutne. Mam 13 rokov ale uz som dost vyspela. Tak vas prosim, mohli by ste mi poradit co robit? Viem ze im to ublizuje a nechcem ich ranit. Mam im to nejako vysvetlit alebo ci by ste mi poradili? Vopred dakujem. Cmuk ;)

reklama


reklama

púpavienka, So, 04. 03. 2017 - 08:30

Ach Zuzanka, poviem ti jedno tajomstvo - v 13 sme každý mali ten pocit že nás rodičia nechápu dievčatá hlavne mali problém s matkami a chlapci s otcami, všetkým a ver že aj tvojím rodičom sa začalo telo odrazu búriť lebo bolo nadopované hormonmy a tak sme sa cítili majstrami sveta ktorí vedia všetko najlepšie.

Takže tak je to s tým ťažkým vekom on je ťažký pre všetkých.

No a čo sa týka tej hanby za nich - neviem ak by boli nejakí alkoholici či na niečom inom závisli tak to chápem ale ak len preto že nie sú super moderní alebo niečo podobné tak tam si uvedom máš len jedných rodičov a preto ich ber takých akí sú. Porozprávaj sa s nimi, máš len 13 a samozrejme že sa o teba boja nehovoriac o tom že na sex máš ešte času dosť a to aj v tvojom záujme, sú za teba aj právne zodpovední.

Takže hurá na to, hormony sa upokoja a ty vyrástieš a budeš mať deti a znovu bude tento kolobeh lebo aj oni budú mať 13 a vtedy pochopíš že to nie rodiščia ale ty si videla všetko inak.Úsmev

Zuzana.23, So, 04. 03. 2017 - 19:19
Ďakujem púpavienka :) skúsim s nimi pokecať a potom poviem ako to dopadlo. ;)
dasa_, So, 04. 03. 2017 - 08:46

Ťažký vek, ale prežili sme všetci. A fakt sa nám zdalo, že sú rodičia hrozní. Ja som jeden čas dokonca uvažovala, či by mi nebolo lepšie v domove. Aj keď dnes fakt neviem, čo ma k tomu viedlo. Na nič ani trochu konkrétne si už nepamätám.

Takže nie si v tom sama. A mimochodom, je to ťažký vek aj pre tvojich rodičov. Z milého roztomilého bábätka sa začne pred ich očami objavovať hotová ľudská bytosť. S vlastnými názormi na svet. A oni cítia zodpovednosť. Veľakrát fakt nevedia, ako na to

 

Je to čas kompromisov. Len tak sa dá prežiť. Niečo za niečo. V niečom ustúpiš ty, v niečom rodičia. V čom, to je ťažko radiť.

Ale ver, že aj ostatní to majú podobne. Alebo máš kamoša, ktorý sa na rodičov nesťažuje???

Možno by si sa mala v rodičoch snažiť vzbudiť dôveru. Aby videli, že ti môžu veriť. Mmch, 13 rokov je fakt dosť málo - pre nás ste naozaj ešte deti. Ale to budete aj keď budete mať 40 :)

Lea_1, Ut, 21. 03. 2017 - 15:38
Mám sice len 16 a viem aké to je. V 13 som si myslela to isté. Nerob žiadne blbosti. Rodičia vedia čo je pre teba dobre. Ja som rada že robili čo robili. Nechaj to tak. Ak chceš chodiť viac vonku tak im povec že ťa nikdy nepúšťajú alebo ich pozvy domov. Ty budeš taká istá. A ak si hovoríš že nebudeš tak mi ver že budeš:)
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama