Tak to bol šok

...co sme si vychovali, to mame, z neba nam to nespadlo...

Alebo nevychovali Poznam rovesnikov, co takto o rodicoch rozpravali; ja ani moji kamarati, dokonca ani vacsina spoluziakov nie. Myslim, ze podla jedneho chlapca si nemozes utvarat pohlad na mladu generaciu. Vidis, dievca nepovedalo ani jeden vulgarimus (v tej svojej jednej vete )
Rada by som odpovedala, ako by som zareagovala, ale MOJE deti take nebudu

súhlasím- z neba to nespadlo a názor na jednu generáciu sa objektívne tiež nedá zhodnotiť na základe jedného zasrana. Môj názor je, že ten chlapček sa snažil zamachrovať, ale doma seká dobrotu a je "vzorný synáčik".
Ale chápem ťa, to pohoršenie, tú úvahu. Je pravda, že navzdory výchove sa životný trend rúti kamsi ďaleko za hranice nášho chápania. Občas sa tak zamyslím, kde to asi skončí, pretože naši rodičia krútia hlavou nad nami, mi nad našimi deťmi a naše deti nad tými svojimi....
Ako budú vyzerať tie praprapraprapraprapraprapra generácie? Príde nejaký zlom a do módy sa dostane slušnosť?...
Neviem....

neviem si spomenut, ktory zo starovekych filozofov sa to pohorsoval nad skazenostou suvekej mladeze, ale ked som si to pred stvrtstorocim citala, prislo mi to velmi vtipne... citovala som to parkrat pri roznych rozhovoroch a ludia suhlasili, ze ano, je to presne tak - a ked som im povedala, ze to napisal niekto pred 2000 rokmi, bolo po zhode nazorov...

naozaj veľmi často aj ja započujem takéto puberťacke výlevy. Najkrajšie na tom je, že to rozprávaju s takou suverenitou a dôrazom aby ich snad každý počul. Fakt je, že sa mi rozum zastavuje. Ale do očí na vrážaju práve takí, ktorí sa takto prejavia. Tých tichých a slušných je a dúfam, že bude okolo nás viac. Nevšímame si ich prítomnosť, lebo nás vlastne svojim prejavom neupútali.

mám dve puberťáčky
jedna by nikdy nepovedala vulgárne slovo je zhnusená z každého čo také výrazy používa
druhá je doslova fascinovaná vulgarizmom a vyhľadáva skupiny mladých aby práve takýto slovník mohla použivať ,neviem či to je potreba predvádzať sa ked vie že v inom nevynikne alebo je to len mladosť hlúposť
a pritom viem a som pevne presvedčená že ona nás ako rodičov miluje, váži si nás, vždy si povzdychneme že na starobu bude jediná čo podá pomyselný pohár vody ...
vychované sú rovnako ....tak prečo ???

Daniela kreativ

Nesúhlasím tak celkom s tým, že čo sme si vychovali to máme.... Už viackrát som sa presvedčila o tom, že deti nie vždy konajú len podľa toho, čo sa im dostáva doma, alebo čo vidia doma. Sú oveľa viac ovplyvňované médiami a "vonkajším svetom", ako ktorá koľvek generácia pred tým. Mám doma pubišku, ktorou hormóny zmietajú viac, než by som si bola dokázala predstaviť, viem o čom hovorím. Niekedy žasnem, aké výbuchy zlosti a koľký hnev, alebo z nej vychádza a to napríklad v živote nepočula hádať sa svojich rodičov, v živote doma nevidela ani náznak neúcty či ponižovania.
Nie som presvedčená o tom, že je dobré, ako silno sa tlačí na to, že deťom treba zvyšovať sebavedomie, presviedčať ich o tom akí sú dobrí, majú svoje práva a pod....Nechcem tým povedať, že ich netreba chrániť, ale vštko s mierou.Decká dnes sú vychcané, vyťažia zo všetkého čo môžu a veľakrát to patrične zneužívajú. A potom sú terorizovaní rodičia, alebo učitelia a nie deti. Xi, nehovorím teraz našťastie o svojich deťoch, ale niekedy sa mi dvíha žalúdok, keď vidím tie americké mládežnícke filmy (alebo am.Superstar?!)a to prehnané sebavedomie ...Keď im tlačia do hlavy, akí sú úžasní, jedineční a geniálni, potom nečudo, že si myslia, že na nich nikto nemá a správajú sa arogantne a opovržlivo.
Ktosi múdry raz povedal, že deti netreba vychovávať, ale treba im ísť príkladom. Čo však, keď oni si vyberajú príklad tam, kde oni chcú?

...vychovali -nevychovali...kolektív-nekolektív... možno karma a isto OSOBNOSŤ toho-ktorého človeka, pubertiakov nevynímajúc... niekto si nedá servítok pred ústa a ako stoka z neho vychádzajú slová, aj keď sa kúpe v zlate- nič mu nepomôže...

Určite to záleží aj od temperamentu - taký výbušný cholerik možno ani nechce a nadávka mu vybehne z úst ani nevie ako. Na druhej strane flegmatika nič nerozhádže - takže vlastne ani nemá dôvod nadávať. Myslíte, že výchova to môže radikálnejšie ovplyvniť? Deti môžeme naučiť rozlišovať čo je dobré a čo zlé, ale to ostatné (vonkajšie vplyvy - rovesníci, ulica, médiá...) asi ovplyvníme len ťažko.

Minule som bola so synatorom (8,5) na treningu na futbale a az mi sanka padla - v prvom rade - ked sa prezlikal a nebol tam, pocuvala som rozhovor chlapcov. Kazde druhe slovo nadavka. Doslova a dopismena. Lenze oni to nebrali ako nadavku a ale ako normalnu koverzaciu!! Bolo to hrozne a ja som mala 100 chuti zobrat syna za ruku a odviest ho odtial co najdalej. Najma po tom, co sa napil a ako prve, co urobil, ked vstupil na travnik, tak si odplul!!! Bola som v soku. Povazovala som ho (a aj napriek tejto skusenosti povazujem) za slusne vychovaneho chlapca, ktory vedome nikomu neublizi a vzdy sa sprava slusne. Nakoniec sa trening nekonal a my sme sa pobrali domov. Prv, ako zisiel z travnika som si ho odchatila a tak, aby som mu neurobila hanbu medzi kamaratmi, som mu dosledne prehovorila do duse. Ze si nezelam, aby plul na zem, lebo ho povazujem za inteligentneho a slusne vychovaneho chlapca, ze asi nezabranim, aby tie nadavky v kolektive pocul, ale nech ho Panboh chrani, ak ho raz budem pocut, ze take nieco vypustil z ust.
Bola som naozaj zhrozena, ale je to tak, ze dieta je ovplyvnovane nielen tym, co vidi a pocuje doma, ale stale vacsi vplyv maju jeho kamarati a okolie. A tomu sa zabranit neda, lebo izolovat ho doma, to je to najhorsie, co mozeme urobit pre jeho buducnost.
Betty, ja by som asi nevydrzala a tomu chlapcovi by som povedala, ze by som nechcela byt jeho matkou, lebo by som sa za neho musela neskutocne hambit. A odisla by som prec. Taketo deti si nezasluzi ziadna matka.
Pekny den:-}

...co sme si vychovali, to mame, z neba nam to nespadlo...

a nemyslim si, ze vychova zacina a konci pri dverach nasho bytu...

nechcem sa zastavat pubertakov, ktori sa takto vyjadruju, len ma dost trapi, ze casto pocujem rozhorcene reakcie na ich "silacke reci", no malokedy sa niekto pozastavi nad tym, ze odkial to maju a preco to robia... fakt si myslim, ze my ako spolocnost mame na vychovu deti velky vplyv a jednoducho prilis casto som pocula dospelych ludi,inak ctihodnych obcanov, vzornych rodicov, pouzivat vyrazy, ktore opakovat nebudem... a to vobec nepisem o "krcmovych typoch"... a noviny a casopisy a tv tiez nie je to, co by som nazvala "galeria zivotnych vzorov"...

nech premyslam, ako chcem, stale si myslim, ze dieta sa skazene nerodi, ze ho takym robime my (my = ludska spolocnost), a este sa nad tym s udivom pozastavujeme...

ja som zažila niečo podobné ako Betty. Stáli sme na autobusovej zastávke spolu s mojimi dievkami a jeden tiež výrastok si uľavoval po každom normálnom slove. Keď som sa ozvala, že si má ísť vulgárne nadávať ďalej, že sú tu malé deti, tak ma tiež poslal "kade ľahšie". Bola s ním jedna dievčina. a nechápem jedno- ako je to možné, že sa vôbec nehanbila za to, s kým sa rozpráva...
ale poviem vám jedno. robila som vodičák v B.B a tam som sa stretla tiež s mladými, ale nikto tak vulgárne verozprával. Asi aj preto, že tí mladí boli "vzdelaní"- chceli v živote niečo dosiahnuť a neznížili sa k takým rečiam...kdežto ten mladík- spodina mesta.

No, ja som raz čakala na autobusovej zastávke na spoj. Okrem mňa tam stále ešte dievčinka s malým, asi trojročným chlapčekom. Stáli tam úplne potichu vedľa seba. Rozmýšľala som, či tá dievčinka je jeho staršia sestra... Po asi 5 minútach ma z tejto dilemy vyviedol chlapček : "Mami, kedy príde autobus?" Podotýkam, že sa spýtal veľmi pekne, bez nejakého odúvania, plaču, alebo tak. Proste chcel len info. Čo sa dialo potom - no, rozum mi zostal stáť. Dievčinka sa vrhla na chlapčeka, začala ho sápať hlava-nehlava, kričala a nadávala mu: "Ty taký a onaký, to mi nemôžeš dať chvíľu pokoj? Čo stále otravuješ, ty..." Nadávky mali vážne grády. Chcela som sa do toho zastarieť, ale vtedy prišiel autobus (nie môj), dievčinka s chlapčekom nastúpili a bolo.

No, keď takto niekto vychováva, tak sa potom nedivím, čo z tých detí vyrastie...

U nás doma by ste vulgarizmus nepočuli. Tak ma raz veľmi prekvapilo, ked som počula svoju dcérku povedať škaredé slovo niekde vonku v partii. Doma som jej potom nevynadala, iba som povedala, že viem, že chce byť v partii "macherka" a vyrovnať sa ostatným, ale nesvedčí to o jej inteligencii a nebude ju to robiť ostrieľanejšou ani svetáčkou. A že ľudia používajúci vulgarizmy sú zaradovaní medzi spodinu a primitívov a medzi takých určite nechce byť zaradená. POkúsila som sa jej vysvetliť, že vyniknúť sa dá aj inak ako vulgarizmom. No neviem posúdiť, aký úspech malo moje prehovorenie do duše. Záleží od sebavedomia a sebadôvery dospievajúceho, ako sa dokáže vyrovnať s pretlakom a vonkajšími vplyvmi na jeho krehkú dušičku. Majú to oveľa ťažšie ako sme to mali my.

www.ribisska.sk jáááj, to ja som si všelikedy ulavila... ale môj syn to nikdy nezopakoval. teraz mi to už nepríde a ani ma také nič nenapadne a zase môj syn teraz sem-tam prehodí nadávku... ja na to nereagujem, pokial neni malá doma. ale ked je malá doma, tak na neho zmrašštím obočie... hihihi hehehe hahaha...