nepoznam ani teba, ani tvoju mamu, neviem, ci ti (ako ty pises) nedoveruje - a ak ano, ci ma na to dovod - nepises, preco sa nedokazete spolu porozpravat - aj ja som mama a nikdy by som neverila, kym sa mi nenarodilo moje zlaticko, kolko strachu moze mat taka mama...ale kazda sa s tym pasujeme sama- niektora lepsie, niektora menej lepsie - a urcite to tvoja mama nerobi preto, aby ti ublizovala 
v 14 rokoch si este nic nezmeskala a to najlepsie ta iba caka a ver mi, ze nemas najhorsi zivot...je mnoho inych, ktori by aj to domasedenie radi s tebou vymenili, keby im zivot pridelil lepsi osud http://www.burko.sk/katka/dennicek.htm 
hlavu hore a porozpravaj sa s mamou, co by sa dalo zmenit, aby ste obe boli spokojne 
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No neviem ako začať. Neviem prečo, ale mama mi vôbec nedôveruje. Nepúšťa ma vôbec von s priateľmi, a keď aj maximálne pred dom, nikde inde. Napríklad do dediny, mesta, alebo tak. Ostatné tak chodia. A ona to dobre vie. Neviem, prečo mi toto robí. Nechce ma ani len doma nechávať samú. A inokedy, keď vidí, že sa už ozaj trápim kvôli tomu všetkému, velice že čo mi je, čo sa stalo a tak. Lezie mi to na nervy. Ja naozaj neviem čo mám robiť. Ona dobre vie, že mi ubližuje, ale vôbec ju to netrápi. Ale zato o staršiu sestru sa stará veľmi dobre, na tú nedá dopustiť. Robí to preto, že som mladšia? (Ja mám 14 a ona 15) Myslí si že som nezodpovedná? Alebo ako to vlastne je? Ja sa s mamou vôbec nedokážem porozprávať, rozpráva sa s ňou iba sestra, ktorá je ako moja druhá mama, nechce ma púšťať von, lebo sa mi niečo môže stať a bla bla bla. Mám najhorší život aký môžem mať. Moje spolužiačky sa majú oveľa lepšie. A ja? Zatiaľ čo oni chodia von, ja sedím doma a nudím sa. A strácam priateľov. Ja už to asi nevydržím. Poraďte mi čo mám robiť.