Ahoj Kikuska, tvoja situacia nie je jednoducha. Ja ti poviem tolko - nie si zodpovedna za zivot tvojho otca.To je len on sam.Je dospely a tuto cestu si zvolil on sam.Ak mu dokazes nejako pomoct, rob tak len v ramoci svojich moznosti.POdla znamok ake opisujes, si prave presvihla svoje moznosti.Ked sa pomoct neda, tak sa neda.Skus obratit svoju pozornost inam, od otca, lebo inak ta on stiahne so sebou.A to nepomoze ani jemu a tebe uz vobec nie.Niekedy sa cloveku zda akoby sa vsetko otocilo proti nemu a nic nevychadza ako by malo.Raz pride aj to dobre, niekedy to trva dlhsie ale pride to. Idu sviatky, co sa otca tyka, urob co sa da ale len do urcitej miery -skus si sama navodit pozitivnejsie myslienky, sustred sa na svoje pozitiva a mozno plany do buducna, mozno zistit sama v sebe ze si silnejsia nez si uvedomujes, prezivas tazke situacie a ides dalej, mozno by to inych zlozilo ale ty mas v sebe tu silu ist dalej.Zomrela ti sestra, to je velmi tazky udel, a ty ides dalej , citis ze nevladzes a proste ides. Napis o sebe viac, ak normalne travite sviatky s mamou? mate aj inu rodinu? co priatelia, znami? a preco sa ti nepacili tie sedenia s psychologom?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Možno že ma niektoré poznaju ešte dávnejšie ked som tu písala v skratke o svojom živote...ako sa moji rodičia rozviedli,oco išiel bývať preč a ja s mamov tiež-do bytu,zomrela mi sestra... Bola som 2x u psychologa a abslutne mi nepomohol...Ja som naposledy videla svojho oca asi pred rokom a to ked som s ním naposledy bola tak ma ani nespoznal
Nebol so mnou na moje narodeniny,nikdy nieje pri mne ked mi velmi chýba a tužim ho objať
aj ked je taký aký je tak ho lubim najviac na svete lebo oco je iba jeden
Viete, on je alkoholik,3roky sme mu chceli celá rodina pomocť ale každým dnom to išlo dole vodou
Pár krát ho idem aj navštíviť ale nikdy nieje doma, a ked už tak, tak sa predo mnou zamkne,on je psychicky na dne a on už ani nevie čo robí,on je taký prepitý a chorý
idu Vianoce, a vobec sa neteším na štedrý večer lebo si to neviem ani predstaviť,normálne mám z toho strach
Posledný mesiac nič nezvládam,ani školu,z predmetov mám 4,5 a ani sukromie nezvládam,ani priatela si nedokážem nájsť.proste nebaví ma žiť a ja už nevladzem takto dalej...Chýba mi moja dedinka,náš rodinný domček,naš pohodový rodinný život
ja som psychicky uplne na dne aj ked sa to snažim skrývať ale ja nemám žiadnu radosť zo života ked musím takto nie žiť, ale prežiť
...Prepáčte že som tu takto napísala ale nedokážem to v sebe dusiť...toto trápenie nastalo odvtedy ako sa toto všetko začalo-2roky dozadu...