vikend

súhlas lydush a keby aj malo byt TO..je to jej súkromná vec,malé dievcatko to uz nie je..radsej by som si snou sadla,porozprávala sa,povedala jej ze jej dôverujem,nech sa správa rozumne a ked uz by To malo príst,tak nech si dávajú pozor..a mozno by som pridala aj balícek prezervatívov..

Fantika, veľmi sa mi páči Tvoja veta: "kazdý má právo na svoje vlastné omyly a myslím si ze aj tieto nase omyly a skúsenosti nás formujú"
Ale ... môj názor - aj tie skúsenosti by mali byť adekvátne veku.

Ja osobne si nemyslím, že vek je len hra s číslami. U šestnásť, či sedemnásťročných "detí" má predsa rodič ešte stále zodpovednosť za svoje deti, snaží sa ho usmerniť, poradiť, trebárs aj z vlastných skúseností.
Ja, ako som písala vyššie, by som dcéru nepustila. A to nie je o tom, že by som jej nedôverovala .

fantika, 16 a 17 nie je 30 a 31 napriklad. Sami ako rodicia dobre vieme, ako vela sa za rok zmenia a sformuju nase deti. Co za rok, niekedy staci aj par mesiacov. Preto je pre mna uzasny rozdiel prave napriklad ten 1 rok u deti. A ako tu uz aj baby spominali, mam stale zodpovednost za svoje dieta. Tych 18 je nielen psychologicka hranica.
Nejde o toho chalana (aj ked povedzme si pravdu, 23 rocneho chalana na 16 rocnej babe asi neohurila jej intelektualna rozhladenost a nema najmensi problem manipulovat ju ako len chce ak chce). Skusenosti s chalanmi a s ich oblbovakmi si musi preskakat sama. Ale aj keby mala ist na vikend sama, hoci s cisto babskymi kamaratkami, tak nie. nepovazujem to za normalne. Nemusi mi sediet doma pri zadku, ani si dietko nechcem stale kontrolovat. Ale kde je v noci a s kym a co robi je len a len moja zodpovednost. Tak aspon hmlistu predstavu a dojazd k nej do pol hodky v pripade akehokolvek problemu musim mat. To neberiem ako svoje pravo, ale ako svoju povinnost.

"kazdý má právo na svoje vlastné omyly a myslím si ze aj tieto nase omyly a skúsenosti nás formujú"

Myslím, že to, či má 16 alebo 17, je uplne, ale uplne jedno.... je to len o číslach a o ťahaní za slovíčka. V jej veku som si robila, čo som chcela, či mi to rodičia dovolili alebo nie, boli podla mna zbytočné hádky a aj zbytočné nedorozumenia. Nebola som žiaden anjelik, od 15. panna nie som, mama o tom vedela, áno, bola sklamaná, vraj si to budem neskôr vyčítať. Nevyčítam si nič, áno, mohla som čakkať, aspon dva tri roky, ale neľutujem ani jediný den svojej pochabej mladosti, lebo som sa vyšantila dosýta, použila sa na vlastných chýbách a sklamaniach a to je asi najlepšia škola

ludia mi mozu fukat praskovy cukor do zadku, nezivia mna ani moju rodinu . Mna skor trapia veci ako pridreti mladistvi za volantom, co obvykle svojou jazdou mozu zabit svoje vyrehnene pubertalne spolujazdkyne cestou z diskoteky. Pripadne to ze ked moje dieta zavola o pomoc, tak skocim a pribehnem za nim za chvilku. Pripadne ked sa moje dieta ozerie do bezvedomia, alebo strati v tatrach, tak to zistim este v ten den ked sa nevrati na vecierku a nie v pondelok rano. No ja som ti uz raz taky pesimista, ocakavam a pripravujem sa vzdy na to najhorsie

ani toto nemozes zovseobecnovat. ja som v 16 u frajera spavat nemohla, hoci bol z vedlajsieho panelaku a rodicia chodili spolu na pivo. nechodili sme spolu na chaty. a nemala som potrebu si doma vymyslat, ze nepridem domov, lebo som u kamosky. s mamou sme sa respektovali. nedavala mi nezmyselne zakazy a ja som neklamala. velakrat som bola na noc z domu, nekontrolovala ma, ci som ozaj u kamosky, nechala to na mna. jasne, ze som u tej kamosky aj bola. v 18 som sla na intrak, skoncila vecierka alebo povinnost hlasit kde som, ci je vsetko ok a cez vikendy som spala u frajera, alebo on u nas. bolo jedno, ci ho 1x uvidela, az ked prisiel na noc a zoznamovala som ju az rano, kedze vecer spala(jasne, nebolo to naschval, zlyhal mu odvoz domov, tak siel k nam). viem, ze to asi predychavala tazsie, ranne zoznamovanie , ale neriesila.