Beika, vitaj späť, som rada, že si absolvovala liečenie len ho nezanedbávaj, ak mam s Tebou nechce ísť na kontrolu, tak požiadaj tetu, uja alebo aj triednu učiteľku. Držím palčeky a posielam 
ahooj mojaaa som rada ze konecne piises,aj ked ma nepotesilo co vsetko si si zas prezila a ako to u vaas zase vyzeraa...na skolu sa urcite nevykasli a ak sa daa tak sa snaz dobehnuut zameskanee..a k psychologicke,ci psychiatricke mozes iist aj sama,necakaj na mamu..ju asi uz nic neprebudii,budes sa musiet postarat sama o seba... cicus drz sa...
Dakujem, chcela som napísat skorej len teraz sa strašne vela učím, lebo budem robit komisionalne skušky skoro s každeho predmetu a je toho strašne vela.Niekedy sa učím do noci.Dneska som mala prax a aj zajtra budem mat tak mam čas aj na net 
bojím sa že ma zas dajú na psychiatriu
toho sa strašne bojím.Už nikdy viac tam nepojdem. Strašne sa hambím za jazvy čo mám na rukách
vela krát namna pozeraju ako na blázna (čo asi aj som) to ma dost mrzí
beika to bolo na tej psychiatrii tak strasne zle? ako tam prebiehali dni?
Zo začiatku to tam bolo strašné vela som plakala nevedela som si zviknut, je tam prísni režim na ktorí som absolutne nebola zviknutá, spat sme chodili o siedmej maximalne o pol osmej, stale mi davali lieky.Boli tam strašne prísne sestričky.Zas na kramaroch na psychiatrii bolo ovela lepšie a tam sa nám aj venovali ale v hrani absolutne.Tam ak sme sa chceli porozpravat sme museli na vyzyte aj pred sestričkami a všetkími dievčatami.Každe rano sme mali rozcvičku a doobeda sme mali terapie.A o dvanastej obed a po obede o 12:15 sme museli spat do 15:30. potom sme šli na chvilku von a to je všetko.Upratovali sme tam virabali s papierou blbosti atd. Najviac čo ma tam zranilo bolo ked mi doktori povedali že idem domou, ja som sa strašne tešila a potom mi povedali že nejdem že ešte je skoro a potom mi až prímarka povedala že oni by ma pustili skorej lebo som bola dobra a že som pomahala ale že mama ma ešte nechcela domou.To bola rana do srdca lebo mama mi napísala list ako ma má rada atd a to boli zase jej falošné slová.
ach jaj
Beika som rada, že si späť
ale tvoje "písmenkovanie " je také chaotické
Prečo už neberieš žiadne lieky? je to rozhodnutie lekára?
Dakujem lienka, lieky neberiem lebo som ešte nebola u psychiatričky a nemal mi kto predpísat lieky.A ako ma prepustili zo psychiatrie mi dali lieky iba na tri dni. Ale poviem triednej nech zavola mame nech somnou ku psychiatričke na kontrolu kvoli liekom! a prečo je moje písmenkovanie chaotické???
.
Beika som rada, ze si nieco o sebe napisala po dlhsom case. Ten rezim v Hrani... tolko nespi ani moj 3-rocny syn 
Ale zase ak vam davali lieky, po ktorych je cloveku na zaspatie... Chod za lekarkou aj bez mamy, ved cestu poznas. Alebo to nejako vyries s tetou alebo ujom, nech idu s Tebou.
A v skole sa drz "zubami aj nechtami", lebo to co mas v hlavicke, ti nik nevezme a s dokoncenou skolou si najdes ovela lepsiu robotu a budes sa moct osamostatnit od rodicov.
Moja zlata, drzim Ti palce na skusky, potom daj vediet, ako si dopadla. Ale uz mi tu hlava pada na klavesnicu, musim ist spat
Ahoj Beika.Vitaj späť.A pre lieky si určite chod.Moja dcérka bola sama u psychiatra,ked nemal kto s nou ísť.Má 15 rokov.Manžel časovo nestíhal a mna vtedy sklátila vysoká horúčka.Len si pekne lieky užívaj.Oni ich postupne znižujú,až ich nakoniec zoberú.Dcéra je teraz bez liekov,ale na kontroly ešte chodí.Držím ti palce,aby si zvládla tie skúšky.
Ahoj Beika,som si na teba myslela že si sa dávno neozvala..
drž sa 
hééj tam sme boli všetci takí prispatý a unavení, ved tie lieky strašne unavujú.
Ja som po čase začala vypluvat tie lieky tak aby o tom nevedeli a potom som už tolko nespala 
Ja teraz naozaj neviem či mám brat tie lieky, lebo strašne vela ludí mi hovorí aby som ích nebrala lebo že to len oblbne človeka a že to aj tak nepomože a zas dost ludí mi zas hovorí aby som ích brala no ja naozaj neviem Ale ak nebudem brat lieky ma možu dat naspet a to nechcem.
Bei bud rozumnaa..tie lieky ti nedaavali pre srandu kraalikov ale preto aby sa ti zlepsil zdravotnyy stav,depresie atd..takze pekne naklusaj k lekaarke a daj si ich vypiisat a ber ich tak ako treba,nebud ako malaa co pocuuva na kdekoho..a tie sedenia so psychiatrickou tiez nevynechaavaj,lebo zase sa vraatis tam kde si bola predtyym,do beznaadeje,zuufalstva a sebaposkodzovania..ja duufam ze maas dost siil ostat v pohode aj ked okolnosti suu takee akee suu..chcela by som aby si sa konecne mala lepsie aj po psych.straanke aj v zivote ako takom.. 
Fantika . Beika, lieky by ťa mali ukľudniť a v akej takej psychickej pohode ti pomôcť zvládnuť školu. Veď píšeš, že chápeš, že škola = vzdelanie, je dôležitá
Ahoj Bei.
Som rada,ze si sa ozvala. Vies, tie lieky, co vam davali, vas mali utlmit, a spanok ma tiez dolezitu ulohu pri liecbe. A nie len psychickych ale aj inych zdravotnych problemov. V spanku sa organizmus regeneruje (oddychuje) a nabera silu na dalsiu cinnost. Takze vypluvanim si uskodila sebe, nie lekarom.
Dalej, prosim Ta chod k psychiatricke okamzite(aj bez mamy).Si uz velke dievca, vselico si zvladla, tak hadam k lekarovi zajst vies, nie? Je to dokonca povinnost, lebo lieky na 3 dni davaju preto, aby pacient navstivil svojho lekara, ukazal spravu z nemocnice a aby lekar posudil co dalej a mal toho pacienta pod kontrolou. Lieky sa NESMU prestat brat zo dna na den. Moze to sposobit zhorsenie stavu. To sa musi znizovat pomaly a moze to rozhodnut LEN osetrujuci lekar!!!
Nepocuvaj take reci ".. to aj tak nepomaha.." Nepomaha to tym, ktori neuzivaju lieky tak ako treba. Tvoj problem sa neda vyliecit za 2 mesiace. Uz som Ti to vravela. Tak bud trpezliva a dokonci co si zacala, zvladnes to ja Ti verim.
Co sa tyka skoly, tak mama asi myslela,ze budes musiet opakovat rocnik, preto to nema vyznam tam chodit. Ale opakovat rocnik pre nejaku chorobu, alebo problem nie je ziadna katastrofa. Ja by som sa dokonca za to prihovarala, aby si mala dost casu na liecenie a potom zacat NOVY zivot! Inak je skola pre buducnost dolezita a vies to nie len Ty, ale aj mama.
Inak, to ze boli na vas prisni v liecebni, tak to je dobre. Nie si na to zvyknuta, ale zivot nie je "pericko", a urcite navyky jednoducho mat musis, hlavne zodpovednost!
Rozpisala som sa, tak budem koncit. Na NM casto nechodim, ale som Ti kedykolvek k dispozicii, staci zavolat. Pusa.
Baba,
do bodky suhlasim.
Eva
Beika co tam bolo zle?Mojej kámaratky syn tam bol a hovoril ze tam bolo dobre ,len prve tri tyzdne dokym si zvykol na ten rezim tak to bolo tazke.
Tieš mi trvalo kím som si tam zvikla.Ale aj tak tam nebolo najlepšie, mala som tam dobre kamaratky.Ale sestričky tam boli dost prísne.Mne tam strašne chybala volnost.Neviem ale viac by som tam nechcela íst,a určite ani nepojdem.
Beika ten chlapec tam bol tri mesiace a chodi pravidelne k psychiatrovy, berie lieky a chodi aj k psychologycke.Stav sa mu oproti minulemu roku podstatne zlepsil,tak len pravidelne chodievaj k tej psychiatricke ,ber lieky a chod aj k tej psychologycke.
Bei, este ma napadlo, ze Tvoja mama v liste neklamala. Ona Ta urcite miluje. A ze nechcela, aby ta pustili domov to len dokazuje. Urcite sa bala, ze ked sa ti stav zhorsi nebude si vediet poradit. Aj take veci robia mamy z lasky k dietatu. Nebud na nu zatrpknuta, ona je len zufala a nestastna z toho stavu. Ked sa UPLNE vyliecis, sama vsetko pochopis. Teraz Ti choroba brani vidiet veci take ake su. Ty ich vidis cez zavoj, ktory Ti dava pred oci choroba. NEDAJ sa. Bojuj!
Drzim Ti palce.
Ja netvrdím že ma nemá rada. Len mi to mohla povedat že sa omna bojí a preto ma ešte nechcela domou, ale mne do telefonu stale tvrdila že to nieje pravda.A že doktori ma ešte nechcu pustit ale to nebola pravda lebo mna prímarka aj doktori chceli pustit ale ona povedala že ešte nie že ešte je skoro.No nevadí to už je jedno Prečo že choroba??? Podla mna to choroba nieje.Neviem prečo každí hovorí že choroba ved ja nejsom chorá dakujem vám všetkím
.
Prepáčte že až teraz píšem ale teraz toho mám naozaj vela, strašne vela učenia, odrábam si prax atd! 17.5. som sa Vrátila zo psychiatrie.Bola som až pri Trebišove v DPL Hrani. Do Hrane ma zobrala sanitka s nemocnice s Kramárou
Dakujem
Od kedy som sa Vrátila už neužívam lieky, mala som íst na kontrolu ku psychiatričke s mamou ale mama somnou neišla tak som odvtedy nebola nikde dokonca ani u psychologičky ku ktorej som chodila, iba u školskej ktorú naozaj nemam velmi v láske.
ale školskej psychologičke nevihovuje že kde bývam 
ale ja tu musím už vidtržat ja už potom naozaj neviem kde budem byvat.Mama mi povedala že toto je moje posledne byvanie.Tak sa musím velmi snažit aby som tu mohla byvat.
a že som Vám mohla po dlhom čase napísat 
V Hrani som bola 2 mesiace a v nemocnici som bola cca 3 tyždne, najprv na psychiatrickom oddeleni ale potom som sa predavkovala liekmi tak som musela íst na ine oddelenie lebo som už odpadla, nemohli mi robit víplach žaludka lebo mi na to neskoro prišli a už som to mala v krvi, atd.
nemala som ako dat o sebe vediet, lebo viem že niektoré sa omna báli a to mi aj napísali
Teraz už nebývam u babky ale u mojej tety a uja, dá sa povedat že je to o niečo lepšie
Horšie je že mama nechce už aby som chodila do školy že to už je zbitočné, ale podla mna je škola prvoradá.
Neviem čo bude dalej ale chcela som Vám dat aspon o sebe vediet!
Som velmi rada že už som spet