Ajaj, ťažký to vek, 15. Trochu dievča, trochu dospelá, a ani jedno z toho naplno Pamätám si na to obdobie veľmi dobre, a vnímala som ho rovnako ako Ty. Najhnusnejší rodičia pod slnkom, čo mi nikdy nič nechceli dovoliť. A vonku som mohla byť iba do ôsmej. Tiež sa mi kamaráti vysmievali, tiež ma z toho išlo poraziť. A takisto som mala pocit, že moja mladšia sestra nemusí robiť nič a ja všetko.
Ale neboj sa nič, to obdobie čoskoro prejde, budeš mať aj viac voľnosti. Rodičia sa iba o Teba starajú, snažia sa Ťa ochrániť pred nebezpečenstvami, ktoré Ty tak vôbec nevnímaš. Je to aj pre nich ťažké, nájsť tú správnu mieru voľnosti a starostlivosti, boja sa o Teba, aby z Teba vyrástla správna mladá žena. Poradiť Ti teraz neviem, lebo ako roky plynuly (od toho obdobia už 13), pozerám sa zrazu na svet rovnako ako rodičia, sama som mama a chápem už aj ich. Čoskoro sa to všetko zlepší, uvidíš, a Ty si budeš môcť vychutnávať sladkú slobodu, a ani tá Tvoja "matka" sa Ti už nebude zdať taká hrozná
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte, asi by som mala začať pekne od začiatku. Pred nedávnom som oslávila 15-te narodeniny tešila som sa , že konečne budem môcť chodiť von na dlhšie ale asi som zabudla na to akých mám rodičov. Zakázali mi chodiť von na dlhšie ako do 9-tej večer, kamaráti sa mi smejú , že som najstaršia a prvá chodím domov.Keď sa s nimi o tom chcem porozprávať tak buď ma nepočúvajú alebo odídu! Mama hneď ako otvorí dvere tak na mňa kričí, že som nedala variť vodu(príklad). Ale to , že brat doma nič nerobí je absolútne v poriadku on prehlási , že ja som gazdiná tak mám robiť a oni ho samozrejme podporujú! Alebo dnes som chcela ísť na nákupy s kamarátkami a moja "milovaná" matka ma nepustila za to, že som bola pred mesiacom
.
Ak je teda toto život tak ďakujem neprosím!!!
Zatiaľ by asi tak stačilo , keby že mám vypísať všetko čo mi robia som tu do zajtra. Nežiadam vás ani tak o rady skôr som to chcela len zo seba dostať von.