Pytačky - romantika or prežitok?

Zuzana

No tak u nas to bolo zaujimave:videli sme sa prvykrat v oktobri, v decembri sme mali prve akoze rande,bolo nam spolu dobre, za ruky, km v nohach, potom sme asi v aprili zacali koketovat s tym, ze by sme si mohli pozriet termin tak na august alebo jesen a jrdiny volny bol 19.5.-tak sme ho vzali a nasim sme oznamili, ze sa berieme-ci nas nezabiju-mojim rodicom a svokrovcom len po telefone...ak su to pytacky, tak to sem patri...

ja som za pekne romanticke, alebo skor originalne poziadanie o ruky, ale ak sa z akychkolvek dovodov neuskutocni, tak to nie je koniec sveta :) kazdopadne dolezitejsi ako sposob je podla mna fakt, ze dotycny to robi uprimne a preto lebo naozaj chce.

Zuzana

A este mam jednu raritu-ja som z casovych dovodov nedostala zasnubny prsten-za 6 tyzdnov sme mali svadbu, ale mi to nevadilo, ja som dostala ZASNUBNY RUKSACIK-velmi sa mi pacil , tak sme ho povysili na zasnubny dar...zasa netradicne, ale to je zivot a to sme my...

to je mile zuzi :)
este mi napadlo, ze majka mozno myslela tie klasicke pytacky, ked mlady pyta maldu od jej rodicov... tak toto uz je prezitok (podla mna) aj ked viem ze su rodiny kde to takto prebieha, ale zda sa mi ze je toho pomenej a asi viac na dedinach a v nabozensky zalozenych rodinach, kde sa planuje svadba v kostole (z presvedcenia, nie preto ze je to pekne) ja som skor za intimnejsie zasnuby, len mladi, bez rodicov.

Maji náhodou, to bolo od tvojho ocina milé )
My sme spolu chodili na výšku, ale mali sme vždy vyučko naopak(keď ja ráno, tak on poobede...) Tak sme vlastne skôr taká internátna láska. Keďže niesme s jedného mesta, tak sme akosi automaticky mysleli na to, že sa po škole vezmeme. Keď tak rozmýšľam, vtedy bolo manželstvo samozrejme,málo bolo dvojíc, ktoré žili len tak) Ale babenky ja som sa vydávala pred 18.rokmi-teda v milulom storočí a za socíku!!!Dnes je to asi v mnohom iné. Prišiel ma aj k našim vypýtať s kyticou tulipánov(no iné nemali!!).
Mala som aj problém so svokrou(to som tu už niekde písala), ale všetko sa nakoniec utriaslo.
Oficiálne zásnuby sme mali na našej promócii.

No ja som ešte staršia, tak moje pytačky boli ešte oficiálne on s rodičmi u nás, ale ináč sme sa poznali od l. ročníka na gymku a začali chodiť začiatkom tretieho a odvtedy sme spolu chodili 5 rokov a keďže sme chceli byť už stále spolu a nebavilo nás to večné odprevádzanie a spoločné bývanie nepripadalo do úvahy, tak po skončení jeho tretieho ročníka na výške sme sa vzali a teraz 5. septembra sme oslávili 25 rokov spopločného manželstva a ke´dže bol študent dostala som iba obrúčku a nie prstienok zásnubný s kamienkom, ale musím povedať, že ani ten by mi nechýbal, stačilo mi, že sme boli spolu.

Ahojte babenky, hmm...no...tak my sme spolu od aprila, poznali sme sa sice uz aj predtym asi dva roky, ale...cas zamiesal inak karty, no a dali sme sa dokopy. Nemohli sme bez seba byt, ked som od neho odchadzala z intraku o piatej, tak o pol siedmej bol uz u mna, nemohli sme bez seba vydrzat. Skoncil uspesne vysku, no a kedze ostal v KE pre mna, tak sa ku mne nastahoval. Prstienok sme boli vyberat spolu, dostala som uplne nadherny s jednym ockom, stal sice vela, neviem, ci som si taky zasluzila, no dala som si ho na ruku v zlatnictve a hned mi povedal, ze nech ho nedavam ani dole. Dala som ho sice dole, ale len do krabicky:). Prisli sme domov a krabicku zobral..ja som bola plna nadsena, ze ho vezmem uz aj na druhy den do skoly, nedovolil:)))..tajne som ho vsak nasla a dala som si ho na ruku, ked som v skole vcera a dnes doucila, tak som ho pekne vratila do skatulky, zabalila a nenechala po sebe ani stopy. Ale prejdem k poziadaniu...brala som to tak, ze mi ho da v sobotu az. som v pondelok vecer pomaly zaspavala nad pripravami do skoly v kuchyni a on prisiel, som myslela, ze mi ide dat dobru noc, on nie, si klakol ku mne, vytiahol prstienok a spytal sa: "vezmes si ma za muza?"...bolo to take krasne, necakala som to, myslela som, ze fakt dostanem poziadanie az v sobotu..odisiel mi hlas, v hrdle sa mi spravila velka hrca, zovrelo ma..tak to zopakoval este raz...a prve co bolo, tak som sa rozplakala..a ani fakt babenky neviem, co som povedala, ale asi..."ano", lebo ocitla som sa zavesena na jeho krku a preniesol ma do izby, az tam som sa prebrala, no a v izbe ma cakala moja oblubena pesnicka a dva pohare s flasou oblubeneho vina.
Ale prstienok bol uz v spominanej krabicke, kde je aj teraz...:).
V sobotu budeme oficialne zasnuby, ale to len preto, ze jeho rodina nie je z mojho mesta, ale 300km od nas, takze pridu na cely vikend...a paci sa mi to, taketo stretnutie. asi tolko babenky..:)

blahoželám Anelinka a vydržte spolu veľmi , veľmi dlho.

Anjelinka....blahoželám...juj také romantické... no snád to počká aj na mna...xi raz určite...a nech Vám to klape a dlho dlho dlho dlho dlho dlho dlho.....

Anjelinka balhoželám aj ja ,až mi srdce stislo ,veľmi dojemné,nech vám to dlllllllllho vydrží.

Aj mne sa to velmi pacilo,take romanticke,a dufam budete mat krasnu sobotu,aj ked to najkrajsie uz bolo.:):)No a hlavne konecne uz nebude v krabicke ale tam kde patri,a nie po tajomky:):)Posles nam aj fotku?Nech aj my z toh daco mame:):)

A co ja?snad niekedy v najblizsich troch rokoch,a co sa z mojho mileho vykluje?Netusim,no asi z neho uz tazkeho romantika nespravim:):):)No v kazdom pripade dam vediet.

Gitka, Danka, Emka, Editka, dakujem vam. Teraz maluje chudak kupelnu, ja som mu trosku pomahala, ale ma vyhnal, ze co ja tam saskujem, ze ho len zdrzujem:)), tak som dosla sem. Danka, pocka to aj na teba, ja som si myslela, ze nikdy nebudem stastna, ale prisiel ten den..my sme sa museli po dvoch rokoch znova stretnut a zistit, ze fakt asi patrime k sebe. Fotky ak nejake budu, tak poslem, ale inkognito:), tak mi date emailiky, poslem vam.

pošli Anjelika aspoň fotečku prstienka na pršteku(budeme sa vytešovať), kamka ho potom môže hodiť k tomuto článku.
Ale iba keď sama chceš...potešilo by to..

ahoj lienka, xixi, no dobre, tak ak sa podari spravit fotka prstienka, tak poslem aj fotku prstienka na prste:))alebo v krabicke.

no toto ma fakt rozplakalo. U nás sa nič také nekonalo, prvýkrát síce akože zásnuby boli, ale nič srdcervúce obed s rodičmi a fertig. A druhýkrát, že " no mohli by sme ísť pre tie papiere k sobášu na matriku" hahaha zasmiala sa aj moja kolegyňka v kancelárii a tak sme poobede išli a bolo to. Prstienok som dostala z lásky a bez zásnub, mys me totiž o nijakej svadbe najprv neuvažovali. Ale za to je to stále medzi nami super. Takže Anjelinka krásne a prajem , aby to tak aj zostalo a tešili ste sa spolu až do smrti.

Neviem či sa opalatí toto pekné rušiť mojou spomienkou na to ako sme sa rozhodli zobrať sa. To bolo tak.Chodili sme s mojim vtedy drahým spolu 11 mesiacov a po svadbe jeho brata na ktorej sme už boli spolu
a všetci nám hovorili že sme to mohli urobiť naraz a ja na to že "ani ma nenapadne" som po dvoch týždňoch zistila že som asi v tom. Nastalo halo ,ale len medzi mami dvoma. Keď mi potvrdila
gynekologička že je to tak, povedala som mu ,že na ďalšiu kontrolu
k nej musím mať už na ruke obrúčku. Tak sme teda išli kupovať obrúčky. Vtedy v 86-tom ale muselo byť na obrúčky povrdenie z matriky. Tak sme teda išli na matriku.Aké bolo naše prekvapenie,keď tam hned po nás chceli všetky údaje do sobášneho listu. Okrem mien rodičov a svedkov aj dátum svadby . Tak sme rýchlo tam v kalendári
hľadali vhodný dátum. Vybrali sme piatok 10.1. a svadba v kostole
v sobotu 11.1.86. Potom sme hotovú vec povedali mojej mame. Tá skoro skolabovala ,ale len v prvý moment,potom ju to prešlo a oznámila to
otcovi .Potom prišli jeho rodičia do nás na návštevu ,on s kyticou a
dohodli sme podrobnosti na svadbu. Mama mi hneď povedala "Piatok zlý
začiatok" pred svadbou som rozbila zrkadlo to je vraj 7 rokov nešťastia a tie jednotky sú pre mňa nešťastným číslom. Lebo 11.1 bola svadba 1.11 je narodený môj ex. 11.2.92 sme sa už rozvádzali
a 11.11. sa stala tá nehoda. Takže nerada ale podelila som sa s vami
aj o to,že nie vždy je to ružové alebo také ako by sme chceli.Chcem len povedať že nikdy nikomu ani najväčšiemu nepriateľovi neprajem nič
podobné zažiť.Ja osobne si myslím že moje nešťastie v živote má na svedomí moja nebohá starká ,ktorá ma z dôvodu že som sa narodila o 2 mesiace skôr, popreklínala už ako novorodenca .Inač si neviem vysvetliť prečo práve ja som musela zažiť toľko nešťastia. Nechcem sa ľutovať,ale neviem si pomôcť a myslím si že mi niekto to nešťastie
prial. Alebo možno je pravda že každý je strojcom svojho šťastia a ja som nemala toho svojho nútiť do svadby a zostať radšej sama s dieťaťom.

Emi, bolo to možno len jedno chybné rozhodnutie, a ostatné už boli len následky.

Emka,skus sa co najviac pozerat dopredu,do buducnosti a povedz si dost bolo nestastia,mam to za sebou,neviem ako som prezila,ale idem sa tesit ze je to za mnou a caka ma este kopec nadhernych rokov.
Hovorim stale ze mas zrele nazory,ale to len preto ze mas toho vela za sebou,nie preto zeby si uz nebola mlada,si zena v najlepsich rokoch,kedy si vies najviac vazit zivot a mat rada samu seba.Tak hor sa do toho.Aj ked tu su vsetky spomienky vitane,ved to vies.Ono je to asi casto raz hore,potom zas dolu,ved ja viem a chapem.:)

Emka, vies, niekedy sa stanu veci, ktore nepredpokladame, nemoze vyzerat vsetko ruzovo, ty si mala tu smolu, ze sa to stalo presne tebe. Moja mamina nebola stastna tiez s mojim otcom, hned tyzden po svadbe ju opustil, odisiel k rodicom, no a tak za pat rokov od svadby striedavo, raz doma, raz v krcme, raz s mamkou. V tej krcme a s kamaratmi asi najviac. Skoro zabil parkrat aj mna. Takze tiez to nemala na ruziach ustlane. A najviac Emka, co mam stale pred ocami ja, ked vies, co sa stalo doma pred rokmi, tak sa bojis, ze sa stane aj tebe..som stastna, ze zajtra mame zasnuby, no strach z detstva vo mne pretrvava doteraz. Dokonca teraz po rokoch ma chcel moj otec vidiet, tak som za nim sla, zije v Rakusku, tri hodiny od Viedne, cestovala som za nim vlakom. Ma uz novu zenu, nastastie nebola doma, otec sa tvaril tyzden, ze je vsetko fajn. Ja som mala tyzden po operacii akurat, mi povedal, ze umiera, tak som za nim dorazila, lebo predsa, je to otec, keby umrel, tak mam vycitky, ze som ho nevidela, tak som sa rozhodla cestovat. Ked sa jeho zena dozvedela po siestich dnoch, ze som tam, bola totiz na dovolenke, tak zacala mu vkuse volat, nemala pokoja, on sa dal ovplyvnit, proste vytkol mi, co on pre mna vsetko spravil v zivote. Praveze nic, lebo nikdy nic nedal, klamar jeden. No ak koniec toho vsetkeho, ma vyhodil vecer o osmej, ja sama vo Rakusku, nemecky ani slovo, do Viedne som sa dopravila, ale potom ani do BA a ani do KE ziaden vlak, hlavnu stanicu zavreli o jednej rano, no a do stvrtej rana v osmich stupnoch vonku v kratasoch a tricku, lebo som nic ine nemala na lavicke, proste katastrofa, nerada na to spominam....
ale uz dost stazovania sa, poucila som sa, on nemal ani snahu za mnou ist, proste nic, ani zavolat ci som stastne dosla. a babenky, asi nie som normalna, ked mi je luto, ze som mu povedala len ahoj a nepobozkala ho:(. je fakt chory, neviem ci na zomretie, ale asi ked umrie, tak si to budem vycitat ja do konca zivota...tolko:(

Anjelika nic si nevyčítaj, spravila si všetko čo bolo v tvojich silách, mala si veľkú snahu. Radšej prejav o to viac lásky mamine...
Prajem veľa šťastia.

Zuzana

Emi,
stastie a nestastie idu pekne spolu...tak nestastie mas za sebou a caka ta stastie...drz sa....

Bola by som veľmi rada keby ste dievčatá moje mali pravdu s tým mojim
šťastím. Dnes sme ukončili kurz.Stretla som tam fajn žienky ,ani sa
nám nechcelo rozísť,tak sme zašli na kávu pomenili tf.čísla dohodli
sme si návštevy. Dokonca sa čoskoro hádam dostanem aj k nejakej práci. Držte mi palce.

Pytačky, zásnuby ... Hm ... Nedá mi neopísať tie chvíle: Môjmu drahému som v slabej chvíli povedala, že vydávať sa nemienim skôr, pokiaľ nebudem tehotná. Hups, o 2 týždne som už mohla plánovať svadbu... Bola som šťastná,zaľúbená,romantická. Krásne časy! O všetkom som mala svoju predstavu, ktorá sa dosť bila s reálnym pohľadom mojej mamy a vrcholiacim socializmom (1988).
Pytačky sa konali len vďaka tomu, že moji rodičia chceli konečne spoznať nastávajúcich svatovcov. A tak sa spojilo 2 v 1.

Prišli,zoznámili sa,manžel rozdal dosť zmätene kytice a debatilo sa o všetkom možnom. Rodina,vzťahy,svadba,termín,miesto,čas,počet ľudí... však viete. O tom,že by ma niekto pýtal o ruku, alebo od rodičov, nepadlo ani slovko! Vôbec sa mi to nepáčilo, na rozdiel od mojho nastávajúceho, ten bol celý happy, že ho to tak ľahko obišlo. Veď ČO by bol povedal?!?
Nuž som si vydupkala aspoň to, že zásnuby budú podľa môjho gusta. Prstienok s bielym očkom sme vybrali spolu, dohodli sa, že sa večer stretneme v meste, pôjdeme do super reštiky, budeme sa k sebe túliť, trošičku bubliniek popijeme a pri sviečke mi môj milý s výrazom totálnej oddanosti na prštek navlečie zásnubný prsteň. Potom budeme tancovať,pusinkovať sa a vznášať sa 20 cm nad zemou.A tešiť sa na zvyšok života,ktorý prežijeme určite v takomto duchu!

Rande bolo nejak podvečer,stretnúť sme sa mali na zastávke MHD pri jedinom hoteli v meste.Vyfintená a načančaná som dorazila. Neznášam čakať na chlapa! Už len to, že tam ešte nebol sa mi fest nepáčilo.Vyrastala som v duchu hesla: radšej 5 minút skôr ako minútu neskôr. Hm,môj nastávajúci mal asi liberálnejšiu výchovu... Nebolo ho. Ani o 10 minút, ani o 30, ani o hodinu ...

Zlosť vystriedal strach, čo sa mu asi stalo. Potom ma prepadlo zúfalsltvo: on si to rozmyslel!!! Už som videla seba ako hanbu roidny: slobodná matka! Videla som aj do detailov zrútenú mamu...sklamaného otca... úškrnky susedy... Keď šiel okolo tretíkrát rovnaký šofér na jednej z liniek autobusu mhd, vzdala som to. Svet sa mi rúcal,farby navôkol niekam zmizli, obloha sa spojila so zemou.

Koniec. Z posledných síl som sa došmotlala k telefónnemu automatu a zavolala domov môjmu "bývalému nastávajúcemu".Keď sa mi ozval v telefóne, na nič iné som sa nezmohla, iba na srdcervúci, uľavujúci a hlavne nekončiaci plač... Len som revala,revala,revala... Chudák mladý zať!!!! Toho zas nenapadlo nič iné, len to, že ma prepadli,znásilnili,okradli a totálne sparalyzovali,keďže som nedokázala hodnú chvíľu prísť k slovu.

Skrátim to: On ma čakal na zastávke mhd pri jedinom hoteli v meste, ale z druhej strany ... a čakal odovzdane,viac ako hodinu a pol. Potom švihol zvädnutú kytičku do koša a šiel domov. My sme doma telefón nemali, nuž ... tiež ho kadečo napadalo... Keď dobehol za mnou, nemal ani kytičku,ani romantický kukuč, dokonca aj prstienok nechal doma.
Ja som fikala ešte dobrú hodinu v jeho objatí. V reštike som si pre stiahnutý žalúdok a uzimené telo dala len čaj. Na umocnenie celého slávnostného večera ho čašník vylial môjmu drahému na nohavice... tak som sa ja zasnubovala...
romantika ako od Steelovej, no nie???

No to som sa zasmiala na tvojom nestasti:):)prepac,ale aspon mas uzasne zasnuby nezasnuby ,na ktore cely zivot nezabudnes.Aspon si nam spravila naladu svojim rozpravacskym umenim.:):)

To bolo fakt dobré.Pochopila som to asi tak že ty si ho čakala pred
býv.hotelom Turiec a on teba asi pred bývalým Slovanom.Ach toľko
plaču preto že ste sa dobre nedohodli,ale aspon máš zaujímavú spomienku.

Emi, ja som ho čakala pri Turci na tej jednosmerke a drahý stál na zasávke pri kostole ...(Inak je to stále hotel Turiec.) A ten plač - to bol dôsledok môjho totálneho vystresovania. Všetky nervy sa mi prevalili týmto spôsobom.

Som rada, že som vás pobavila. My sa na tom zabávame aj po 18-tich rokoch.

Dievčatá, myslím si, že vás všetky tromfnem, ani nie tak romantickým popýtaním o ruku, lebo to by som chcela nemožné ale zásnubným darčekom. Ja som totiž dostala k zásnubám moju najstaršiu slečnu, ktorá sa v tú noc realizovala. Múdre, šikovné, životaschopné stvorenie, precitlivené a hysterické po mne, ešte v rýchlejšom podaní.

Ahojte zenusky, konecne po dlhokaaanskom tyzdni sa ozyvam. Nemala som fakt vela casu, cize na net som dosla akurat tak precitat postu. Zasnuby dopadli uplne v pohode, cela rodina sa super zabavala, comu som rada. Nejake fotky vznikli, ale ci mi verite, ci nie, tak ja som akurat na jednej jedinej, aj to som nevyzerala dobre. Doma bol dost velky chaos, ja som si nestihla ucesat ani vlasy a vsetka rodina bola uz u nas. Teda myslim draheho rodinu. Cize nebola som velmi upravena, lebo bolo vela roboty, moja mamina byva mimo nas, cize dosla tesne pred zaciatkom, no a ja s mojim milym sme vsetko sami nestihali, akurat nam bola pomoct varit moja sesterka. Ja bez ucesanych vlasov, make-upu, proste akoby som sla seno hadzat na pole, ale tam hore nas asi maju radi, tak dopadlo to aj bez nabliskania sa velmi dobre a nad nase ocakavania. Skoncili sme o druhej rano, niektori z mileho strany mali ist spat aj k mame, ale zabava bola tak ok, ze jednoducho sme sa vsetci vyspali u nas. Pikoska: ja a segra moja na zemi v kuchyni:)).
Mam aj foto prstienka, len neviem, ako ho sem dostat:).

Môj milovaný,dnes už manžel ma popýtal o ruku keď som mala 25 rokov ,na moje narodeniny.Kľakol si predo mňa a požiadal ma o ruku.Na otázku vezmeš si ma , som odpovedala : Ešte si to musím rozmyslieť.A rozmýšľala som dva roky,keď sme sa v máji zobrali.Nuž ja som ,asi hrozná potvora,pretože sa ma to pýtal ešte niekoľko krát a ja stále,že uvidím.Teraz,aby ste si nemysleli,že som si ho zobrala a nemala rada , tak to teda nie.Ja som ho len udržiavala v neistote,aby to nemal také jednoduché. Na intráku sme mali klub feministiek,tak to boli,asi pozostaky z tých čias.

Asi áno,ale rozumeli sme si od prvého momentu,ako sme sa stretli.A teraz tie moje vtípky už prekukne,už ho len tak nedostanem.Často sa nám stáva,že na niečo myslíme a hneď ten druhý to povie.Je to skrátka asi osud.

Kamka, Zuzka, dakujem, ste mile. Tak idem na to, s tym prstienkom myslim...dufam, ze dnes najdete aj fotocku...

Tak...a foto je asi tam, kde ma byt...:-}

podľa mňa sú zásnuby romantické a som rada, že ma priateľ požiadal o ruku, dostala som nádherný zásnubný prstienok a potom žiadal o ruku aj moja rodičia. To už teda skôr žiadosť nebola, skôr také oznámenia, ale doniesol mamičke kyticu, rodičia poprosil a nejako to vyzeralo. Najhoršie mi príde, keď sa rodičia o zásnubách dozvie od niekoho iného. Tak sa to stalo u kamarátky. Uskutočnili zásnuby, okamžite to hodila s fotkou na fb, ale nejako jej nedošlo, že by to mohla najskôr oznámiť rodičom, takže sa ich an to pýtali a gratulovali im známi rodičov, ktorí to zrovna na facebooku videli. No a taky som mala kamarátku, ktorá zásnubný prstienok dostala, ale bol to nedobený obyčajný krúžok a ona z toho bola nešťastná, že to nie je vôbec poznať, že by to bol prstienok zásnubný

Myslim si ze to nie je prezitok a stale sa vymyslaju originalne sposoby. U nas to nebola nejaka velka romantika ale vedela som koho si beriem takze nic prekvapujuce :-D ma ine cnosti ten moj nastavajuci :-D

Podla mna je to super mne to pride velmi romanticke :)

Aj ja by som chcela aby ma uz priatel konecne poziadal o ruku ale stale nic. Ako mu to mam naznacit? Predsa uz sme dlho spolu.

Keď ma priateľ požiadal o ruku, tak sme to najskôr rodičom oznámili po telefóne a keď sme sa najbližšie videli s mojimi rodičmi, tak aj ich požiadal o moju ruku. Ale bolo to skôr na moju prosbu, aby to urobil, ako jeho vlastná iniciatíva. Ale napríklad pred svadbou sme nemali odobierku, po tom sme ani jeden netúžili, len potom na hostine sme mali pekný zvyk čepčenie a manželský sľub.

Ten môj mi najskôr posielal celý mesiac kvety kuriérom.  Po mesiaci ma pozval na večeru a s obrovskou kyticou ruží ma požiadal o ruku. Celá reštaurácia bola na nohách, strašne som sa styděla ale bol to nezabudnuteľný zážitok.