...ja mám väčšie, krajšie, lepšie, ...

hm... to je umenie pocuvat... a mlcat... alebo venovat pozornost slovam toho, koho pocuvame, nie svojim...
Eva

Pekne

Aramana ja som si myslela, že to len okolo mňa sa deje.
Už som o tom viackrát aj písala, môj Mirko vždy hovoril povedz že si sa posra..a a ona odpovie - čo ty, ale ja ako som sa.
Stalo sa ti nešťastie, - to keby si vedela čo sa nám stalo...atd...

Som rada že mi nešibe a je viac ľudí, ktorí vnímajú tie super rozhovory a to väčšinou ten človek nevie pochopiť, prečo nevyhľadávaš jeho spoločnosť.

Tiez take velmi dobre poznam... obcas mi je z toho smutno Niekedy rozmyslam, co take by som musela povedat/zazit, aby druha strana nemala nieco vacsie/lepsie/krajsie . Hmmmm.... este som na nic take neprisla. Potom radsej mlcim , co zas niektori chapu ako zatajovanie ... tak si vyber clovece... Alebo by zabrala rada od margori

presne tak, celé zle.
Ja som mala takú kolegyňu, u nás v práci to prebiehalo v takomto garde, uvediem dva príklady za všetky - boli veľmi podobné:
Kolega prišiel do roboty so "seknutým" chrbtom - to ste mali počuť, že to je nič, že ona je seknutá stále a ten chrbát bolí stáme a nemôže sa ani pohnúť, na to dokazála začať ešte pokrivkávať.
A raz mne moje deti ochoreli cez víkend, tak som šla v pondelok ráno s nimi k lekárke a poobede som prišla do práce. Deti si vedia vziať správne lieky aj samé, sú v tomto zodpovedné. Na druhý deň, kolegyňa neprišla do práce, že jej dcéra má teplotu a musí byť pri nej. Nič zvláštne, však? Akurát tá dcéra mala vtedy 22rokov
Ja to beriem s nadhľadom, a dodnes sa s kolegami na tom bavíme s riadnou nadsádzkou humoru :) ako malé deti.
No veď slnko svieti pre všetkých

Uf ja mám takú kolegyňu. Pôsobí veľmi arogantne a keď otvorí ústa... všetko vedie v rozhovore tak, že napokon ona je na tom vždy najhoršie a podobne. ... .Smutné je, že jej už naletel aj šéf a pobral iným peniaze aby mala ona "chuderka", lebo má exekútora na krku, malé dieťa.. bla bla bla.Ostatné si domyslite. V kolektíve nie je veru obľúbená, ale keďže šéf na ňu dá, radšej je každý ticho.

hm, asi ide trafena hus zagagat, pretoze u mna takt a sarm asi nula bodov - nedane do vienka a neziskane vekom:

Kludne dam pre nazornost i priklad samej seba, toto (co som tam konverzovala) je povazovane za predvadzanie sa? Nedotklo sa ma to , len otazka, pretoze pre mna je zabity blog/rozhovor, kde sa maximalne tak vyvaluju oci a nezdiela sa kadeco ine . Uvedomujem si, ze nejaka hranica tam asi bude ... ale je tiez dost mozne, ze aj tymto prispevkom mi mohlo byt taktne naznacene .

( a ked sa postazujem, ze ked mi trhaju stolicky, idu von aj s kostou, aspon pri rozhovore s niekym upapulovanym zistim, ze to mohlo byt i horsie ... auuua. ja stastlivec .)

tak tejto súťaživosti doma hovoríme: mať najrýchlejšie hodinky a najväčšieho trpazlíka.

Tiež ma fascinuje potreba niektorých ľudí tromfnúť za každú cenu, ale ešte viac obdivujem štýl "voľná dramatizácia".
Používateľ voľnej dramatizácie obyčajnú, prípadne možno trošku ťažšiu situáciu začne dramatizovať, aby bol zaujímavejší, viac ľutovaný, viac obdivovaný, pôsobil hrdinskejšie a pod. Úplne najlepšie je počúvať takto spracovaný príbeh a pritom byť jeho žijúcim účastníkom...

Najlepšia bola moja dcéra, ktorá pri istej príležitosti už vybuchla, že "prečo preboha dospelí majú potrebu zveličovať a netešia sa, že sa nič horšie nestalo??? Že to prežili, zvládli, vyzdraveli a tak. Ale nie - dospeláci musia znieť dôležito a predvádzať sa čím väčším nešťastím!"

Tak nejak podobne vyzerá rozhovor s mojou svokrou. Ja som sa naučila už neragovať, nehovoriť, len pritakávať a myslieť si svoje.
Príklady:
- po pôrode som mala seknuté v ramene (ani som rukou nepohla). Samozrejme, že prišla až o mesiac. A keď MM začal, že chúďa Maťa... "čo, ale ja...."
- deti kašlú - "keby si počula mňa kašlať"
A samozrejme mi to zopakuje aspoň 3x. Aby som nezabudla.