Ahojte všetci mám 25rokov,deti ešte nemám,priateľa mám 2roky a hovoria mi veľmi tiché dievča,lebo sa bojím prehovoriť,mám dosť prísnu mamu(57) a tatko(58) nemá o nás záujem,vlastne o celú rodinu a žije s nami,mám staršiu sestru a staršieho brata,ja som ten najmladší a najrozmaznanejší člen v domácnosti,pritom s veľmi citlivou a krehkou dušičkou...prečo som sklamaná z mami,minulý týždeň v piatok som išla priamo z roboty s kolegyňami z práce si posedieť,teda osláviť jednej narodeniny čo nás pozvala,mame som deň predtým nepovedala,že tam idem lebo som presne nevedela,či isto pojdeme oslavovať,a tak som jej poslala sms až keď som bola s nimi na tom posedení sms mame::::mami idem posedieť s kolegyňami z práce a domov prídem až večer.A tak sa zabávam s kolegyňami oslavujeme čo to popijeme,až jednej príde trochu zle a tak ide skor domov ako mi 3,boli sme 4,potom ďaľšej kolegyňi zavolá priateľ a strašne jej vynadá že je p..a,a tak sa ona naštve domov nejde,vybere z bankomatu peniaze a pozve nás aby sme sa s ňou išli zabaviť,tak mi ideme,ked mame ist domov ta jedna kolegyna skor kamaratka ma pozve este k nej domov a kupi aj šampanske a chce aby som u nej ostala spat že ma domov nepusti,ja sa nemam nikam pomahat deti domov neplacu a doma to moc nemusim,a tak aby som mamu nezobudila pošlem jej ďaľšiu sms,že už dens domov neprídem,že ostanem spať u kamarátky...všetko by bolo super len keby ja som jej tu sms neposlala na to číslo čo už nepoužíva... tak asi o 01.30hod mi mama volá kde som,že keď prídem domov dostanem na hubu!no mne to nešlo do hlavy a celú noc som rozmýšlala čo som vyviedla keď sa hnevá,a tak si pozerám odoslané správy a v tom mi to došlo,tak jej o 08.00hod píšem že nech mi prepáči že ma to hrozne moc mrzí,že som jej napísala kedy prídem len som to poslala na zlé číslo,že ma to strašne mrzí... a tak o 11.00h cestujem domov a hrozne sa bojím čo mi mama povie a keď už vchádzam do bytu ona spustí hrozné slová::ty krava,ty jeblá,ty sprostá,to čo má znamenať,to čo si dovoluješ,poslať to na číslo čo nepoužívam,už tam nikdy nepojdeš,čo tam máš toľko dlho byť u tej p..i čo ťa zhodila z majsterstva.No bola som majsterka ale nie koli jej vine ma zhodili ale koli tomu že som bola slabá na ľudí a nevedala s nimi urobiť poriadky,no ja neviem byť sviňa a tak sa mi to aj vypomstilo,že oni zhodili mňa.Tá kolegyňa mi veľmi pomáhala,vedela im aj pekne nadať,všetko robila preto aby mi pomohla, a moja mama takto naňu no som sklamaná,ako niekto može posudzovať inú osobu a nepozná ju a nepozná ani tých ľudí čo som mala nastarosti!!!Prehnala to a to fakt moc,mňa to mrzí koli tej kamaratke,a mne že koli omylu mi tak strašne vynada a nepochopí ma,neverí že mojou vinou ma zhodili z majsterstva!!!
Jaj,moja máš to ťažké,moja švagriná má 46 rokov,je slobodná a tiež býva so svojimi rodičmi a tiež keď nepovie kam ide,tiež to svokru hnevá.Tiež som jej jednu dobu musela vysvetľovať že už je dospelá,tak nech ju nechá slobodne dýchať.A neskúsila si sa osamostatniť?Napr.nejaký podnájom?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hmmm podnájom,nie nepokúšala som sa ešte o to,nato treba veľa koruniek,moja mama nechápe,že s kamarátkami mi je dobre,ja nefajčím ani moc nepijem a nemám 5rokov aby mi nedoverovala a viem ze sa este o mňa bojí aj keď som už dospelá,no ale mohla by mi doverovať,jej sa ťažko niečo vysvetľuje keď ja sa jej bojím,lebo nikdy neviem čo ju zas napadne a povie čo mi len ublíži.Mám priateľa 2roky a už sa pomáličky rozprávame ako ďalej,len to bývanie,juuuj keby to nebolo také ťažké.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
čo mám robiť aby mi mama verila,keď idem ku kamarátke ktorú mám strašne moc rada aby v nej nevidela osobu že mi robí zle...................keď idem ku nej prečo sa pýta načo tam idem,čo tam budem robiť????????
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nika,ved Ty si dospela osoba, a Tvoja mama Ta musi respektovat, ked nerobis nic zle... a ked jej to nedas najavo Ty, tak kto to nikto iny nespravi... nikto nema pravo Ta castovat takymi vulgarizmami,ani Tvoja mama. mas svoj rozum, si predsa zrela zena! v Tvojom pripade by som naozaj skusila vsetko s maminou prebrat, ze si nezelas aby sa k Tebe takto spravala, ved ju mas rada a nicim jej neublizujes, a ak to nebude respektovat, mala by si sa osamostatnit, najst si nejaky bytik, ved ho nemusis kupovat.. a nejaky podnajom-garzonka nie je na zaciatok najhorsim riesenim.. Zalezi vsak od Teba, ci to chces trpiet, alebo chces vystupit z tiena maleho dievcatka, ktorym uz naozaj nie si... drzim palec
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja jej ubližujem tým že sa jej neviem ozvať ako človek,no a ja nemozem zato že ona je už na dochodku a nechodí za kamarátkami a sedí celé dni doma,tak to ťažšie chápe.............no ale tie vulgarizmi nemusela tak použiť,dá sa aj ináč nadať a vysvetliť,lebo nemám už 5rokov aby som to nevedala pochopiť..........asi som u nej stále dieťa pod maminou rukou,ktorá vie dosť ublížiť a nemala som ľahké dectvo keď som bola bitá za známky,hrozne moc mi nadávala aj pre nejakú kravinu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nika to mi je strasne luto
lenze ako som povedala, teraz si uz dospela osoba... Si clovek so svojimi nazormi, so skusenostami a clovek, ktory chce mat vlastny zivot, ci nie? ci chces aby Ti mama prikazovala a zakazovala, kym bude zit? lebo ked to nezmenis, bude to tak... mas 25rokov... musis si stat za svojim nazorom pred rodicmi, a to nemeni nic v tom, ze ich mas rada..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skús jej vysvetliť že už si dospelá,ak to nepochopí,tak sa s tým musí zmieriť.Každý rodič sa bojí že raz stratí svoje dieťa.Poprípade nech ťa kamarátka príde vypýtať,možno sa zahanbí...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Za dva týždne máme ísť zas z roboty si posedieť no ja mám zakázané tam ísť,no a just tam pojdem a naschvál sa vypítam od mami či možem ísť,vtedy jej aj vysvetlím,že nemá dovod niekoho obviňovať začo on nemože keď ho nepozná!!!Pritom ja tú kamarátku mám strašne moc rada ona mi dosť pomohla aj ja jej...kamarátka je príma,s ňu sa tiež život nemazná!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nechápem prečo by sa mala 25 ročná mladá zamestnaná žena pýtať od svojej matky von. Ja som sa pýtala von do 18 potom som vypadla z domu na brigádu. No a keď som sa zamestnala moji rodičia pochopili, že nemajú dôvod mi zakazovať ísť von sa zabaviť. Vždy som len povedala, že idem von, a prídem až ráno.
PS: ja by som jej povedala, že tie vulgarizmi si mohla jednoducho odpustiť a že nie som žiadna handra s ktorou si môže robiť čo chce. A mohla by láskavo pochopiť, že ty si mladý človek, ktorý potrebuje niekam raz za čas vypadnúť.Veď neberieš drogy a ani sa neflákaš. Ak je doma na dôchodku a nudí sa tak nech ide medzi ľudí lebo z tej samoty môže scvoknúť. Poznám jednu takú osobu, ktorá sedela doma na zadku, nič nerobila a ani nechodila medzi ľudí a nakoniec skončila na psychiatrií.
PS: viem,že sa hovorí môj dom moje pravidlá, no keď prídeš z vonku ráno slušne a bez hluku tak by nemal byť problém na žiadnej strane. Pevné nervy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak skús si napísať do kalendára deň akcie,aby to mala na očiach a pripravila sa na to že nebudeš doma.My si tiež dom píšeme do kalendára kto má kedy akú akciu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja jej to poviem deň predtým ako tam pojdem,že tam veľmi chcem ísť aj kamarátky,už nebudem písať správu ale jej zavolám kedy prídem aby sa zas nestal omyl,ja sa z toho stále neobviňovala čo som vyviedla,no ale horšie je že ma to sere čo ona povedala mne keď som prišla domov.
Počula som mamu plakať v noci,že pre mňa celú noc nespala keď som neprišla ako som jej napísala,teraz si myslí,že keď som jej to vyviedla že mi je jedno že sa trápi a tak je na mňa urazená,pritom ja som jej povedala,že ma to strašne mrzí,no ona akoby nič,len to svoje,že som ju sklamala.Čím som staršia tým som sprostejšia.........hrozné ako to može mama povedať dcére.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja, ťažko sa číta čo píšeš... niečo podobné som zaživala aj ja, aj ked ani z ďaleka nie take dramatické ako ty... kym ine kamarátky mohli byť von aj do rana ja som musela byť o desiatej doma... a ked nie, tak bol hriech v celej rodine... občas sa mi ušli aj nejaké "tituly" aj facka padla a ja som mala pocit že mi veľakrát krivdila... dnes mam ale doma dve vlastné deti z toho jednu dceru a na svet sa divam trochu inak...ked len sledujem správy ako bezdôvodne prepadnú alebo niekoho zabijú, mladé kočky, chalanov, je mi z toho zle a bojim sa aby som mojej dcere dovolila aspoň toľko ako dovoľovala moja mama mne... vieš ono je to asi o strachu, tá matka sa vždy bojí o svoje dieťa, nenapísala si jej správu (teda napísala ale on ju nedostala) a ona nevedela čo s tebou je... zo strachu padli slová ktoré možno ani tak nemyslela... Nika možno by pomohlo keby si jej dala možnosť spoznať tvojich priateľov bližšie, m ožno zistí, že sa mýlila a môže im dôverovať, nemusi sa bať že by mali na teba zlý vplyv... par krat ich pozvať napr.na kavu ku tebe aby mali možnosť sa porozprávať...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj by som ich pozvala,len keď ona hovorí že je to otrava,ja som si kamarátov moc nemohla vodiť domov,skoro vobec.Ona vždy mala také nervy nato.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ku mne kámošky tiež moc nechodili... vlastne ani neviem prečo... ono to je "otrava" ale zasa aspoň vie s kym sa stretávaš... možno nie je ten typ ktorý potrebuje mať nejakých kamarátov... a tak nechápe že ty tu potrebu máš... radili ti sa osamostatniť, u nas to pomohlo, hoc ja som odišla z domu, lebo som sa vydala... možno aj tvoja mama pochopi že už nie si malé dievčatko, aj ked asi vyrovnať sa s tým nebude pre ňu jednoduché...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nika83, prepáč, ale - niekoľko krát si tu zdôraznila, že nemáš 5 rokov. No, nemáš, ale chováš sa tak. Ako malé dievčatko, čo sa bojí hlasnejšieho slova.
Prosím ťa, prečo sa chceš od mamy pýtať, či môžeš ísť na nejakú akciu? Si dospelá, chovaj sa ako dospelá a potom sa k tebe ako k dospelej budú chovať aj druhí. To je úplne jednoduché. Pokojne mame povedz, že ideš tam a tam, prídeš vtedy a vtedy a keby si náhodou zmenila plány, dáš jej vedieť. Povedz jej, že chápeš, že má o teba strach, ale nemôže ťa celý život riadiť a komandovať a je najvyšší čas, aby si zodpovednosť za svoj život zobrala do svojich rúk.
A ešte - ten tvoj priateľ... Vie vôbec tvoja mama o tom, že máš známosť a mieniš sa osamostatniť? Alebo aj to sa jej bojíš povedať?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj georgina ja sa na teba vobec nehnevam,veru bojím sa hlasnejšieho slova,lebo u nej človek nikdy nevie s čím na mňa vyletí,ona to možno myslí dobre,len by tak nemusela strašne nadávať,húkať po mne,biť,lebo ja sa jej strašne moc bojím a to už od dectva,preto sa aj bojím hlasnejšieho slova a nechcem ju uraziť aj keď viem že sa o mňa bojí,chce mi iba dobre.......mama vie že mám priateľa a o že sa chceme osamostatniť tak to ešte sami nevieme kedy to bude.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž, Nika83, tvoja mama to možno myslí dobre, ale spôsob, akým to dáva najavo, vôbec nie je dobrý. S tým však ty asi moc nespravíš. Mamu nezmeníš - ale môžeš zmeniť seba. A potom sa zmení aj prístup tvojej mamy k tebe. A aj prístup iných ľudí.
Píšeš, že sa mama takto k tebe chová od tvojho detstva. To znamená, že ťa čaká asi veľa práce na tvojom sebavedomí. Môžeš to skúsiť aj sama, nie je to nemožné - ale vieš čo? Pôjde ti to omnoho rýchlejšie a ľahšie, keď vyhľadáš odbornú pomoc. Začni navštevovať psychologičku, tá ti veľmi pomôže.
Nemusíš sa takých návštev báť a ani sa za ne hanbiť. Potrebuješ pomoc, tak o ňu požiadaš. Môžeš to brať ako prvý krok na ceste k zdravo sebavedomej žene, ktorá rozhoduje o svojom živote sama, s úsmevom a s pokojom v srdci i na duši.
Držím ti palce!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
georgina nepoznáš nejakú internetovú stránku kde sa dá priamo skontaktovať na nejakého psychológa a sním si písať cez net???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nika, nepoznám a nepredpokladám, že niečo také existuje.
Bojíš sa niekam ísť? Cez net je to jednoduchšie, však? Ale prečítaj si, čo som ti napísala vyššie - ber to ako prvý krok na ceste k tvojmu zdravému sebavedomiu. Keď zvládneš toto - ostatné už bude omnoho jednoduchšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nika83 zapamätaj si jedno - nikomu nemusíš vysvetľovať svoje konanie a ani zdôvodňovať.Dospelý človek je zodpovedný sám za seba a ani mama nemá právo rozhodovať o tvojom živote.
Ak nevieš byť ráznejšia potom zvoľ naozaj nejakého terapeuta alebo psychológa ako radia dievčatá. Niet nad priamy kontakt. Musíš už začať žiť svoj život a nie ho podriaďovať niekomu inému. Ani mame. Naďalej ju budeš ľúbiť a ona teba,ale treba stáť na vlastných nohách ! Držím palčeky,je pred tebou dlhá cesta. Drž sa,dievča!!! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nika...cez net ta psycholog nevidi...je dobre sa s nim rozopravat tvarov v tvar...uvidis, velmi ti pomoze..len ta prosim, urob ten prvy krok..lebo same sa veci nezmenia...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nehladaj dovody ako sa "neosamostatnit" (vela penazi a podobne),ale hladaj sposob ako to spravit. Mas dost rokov na to aby si konecne bola sama strojcom svojho stastia. Ja to hovorim stale, ludia ziju presne taky zivot, aky chcu zit. Takze aj ty. Vyhovuje ti ze si stale pod rodicovskymi kridlami, ze nemas za nic zodpovednost, ze nemusis platit najomne, ze sa nemusis o nic starat. Ale potom sa zmier s tym, ze ta tak berie aj matka. Ze je na teba prisna ako na dieta, pretoze ty dieta aj si. Zacni sa chovat ako dospela zena a nie vystrasene dievcatko. Hlavu ti neodhryzne a ked si dokayes na seba yarabt, tak mas pravo sa aj zabavat s kamaratkami. Milo a v klude jej oynam ake mas plany, ze ides tam a tam s tou a tou. Sem tam jej mozes "podat hlasenie" aby sa o teba nebala. Ale inak....
Skratka prestrihni "pupocnu snuru"...tu pomyselnu, ktoru tvoja mama stale neodcvakla. Spytaj sa jej, ci chce aby si jej cely zivot sedela na chrbte ako taky batoh a ci nie je rada ze sa vies postarat sama o seba. Ona ta preto neprestane lubit a oblubi si aj kamosky,ked sa s nimi zoznami osobne...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Cica skusim priklad.
Nas tata vencil hafana. Zdrhol mu a stratil sa. Isla som ho hladat. Mame som povedala, ze Matka (ma 4 mesiace) nechavam doma. Ak by bolo nieco psovi, aby som ho mohla vziat na ruky. O 45min. vola mama a v uzadi otec reve ako sialeny. Vraj kde som a ked dojdem tak ma dorazi. Moj tata je cholerik. Citila som sa najprv zle. Potom som dostala strach. Ale stopla som sa. Preco by som mala mat strach ? Preco je otec nahnevany ? Je to moj bordel, ze sa nedokaze ovladat ? Otocila som to domov. Psa nikde. Nikto ho nevidel. Nemalo vyznam hladat. V polovici luky mi volal otec. Kde si ? Tak som odpovedala. Uz som na ceste domov, nerob z toho vedu. Ahoj. Uplne kludne. Uplne kludne som prisla domov. Bez strachu a niiiic sa dalej nedialo. Otec cakal uhybave pohlady a koktanie na ktore bol zvyknuty. Tiez cakal na vysvetlovacky a rypanie. Niecoho coho by sa chytil. Ale nechytil sa. Matka som vzala na ruky. Dala boztek a venovala sa mu akoby nic.
Nakoniec ho premohol pocit viny a psa siel hladat sam. Zbadal sa... A bolo vidiet, ze mu kopec veci docvaklo.
Milaaasik tam, kde nie je divak - nemoze byt ani divadlo.
Nerob zo seba divaka . A vlastne kto ta sklamala viac, mama alebo niekto iny ???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
super 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nika, baby ti radia dobre. Podobne som si aj ja prežila, teda až také nie, ale princíp áno - stále som sa otáčala, čo na to rodičia povedia, čo som mala spraviť, aby boli spokojní. Až tak veľmi som sa starala o to, čo si oni myslia, že mi skoro krachlo manželstvo.
Proste sa skús osamostatniť. Hovoríš, že máš 25 a mama 57. Tak ťa mala ako 32 ročná, ale máš starších súrodencov. Aký kus cesty prešla v 25 rokov ona? Sú tu kočky, ktoré majú menej, majú rodinu, neboja sa záväzkov - partner, dieťa, starostlivosť o byt, prenájom. Ako tu už písali baby - daj sa na krídla a leť. No Booože, keď si rozbiješ hubu. Neboj zahojí sa.
Ako raz písala Polárka - občas si treba načurať do gatí, aby si pochopila, že sa dajú vyprať a nič sa nedeje...alebo to písala niektorá iná??? čo ja viem?
Veľa šťastia a hlavne ODVAHY - a bacha na "kamarátky", aby aj tie to s tebou nemysleli len "dobre".
A hlavne sa s niekym poraď, lebo vidím, že 100% viny valíš len a len na seba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ak chces psychologa cez internet, daj si do googlu psychologicka poradna cez internet. nieco ti tam pohlada.
napr. www.psychoporadna.sk
ale zadarmo to nie je ani po internete.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak si predstav! Rozklikla som si, neverila vlastným očiam 
!
To sú veci, to sú veci! Zdá sa, že už je naozaj VŠETKO na webe !
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lydusha, polarka a mamamata to skvelo vystihli.
ked sa prestanes pytat von, ospravedlnovat sa ... a budes im oznamovat - samozrejme, moze sa to zvrhnut na :"nas dom, nase podmienky a ty tu byvas, tak sa budes podla toho spravat" - ale ver mi to nie je ten najlepsi vzorec spravania a ak sa k tomuto mamina uchyli, bud sa poddas ty, alebo si ona zvykne. toto zlatou strednou cestou asi nevyriesis. a preto vela guraze nika, napokon aj to co sa deje v rodine ta ma pripravit do zivota. tak sa musis trosku pobit 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nika, mas dva roky frajera. Preco nejdete do podnajmu? Od 18tich som prec z domu; ked sa mi narodil krpec, na chvilu som sa vratila a to bola teda riadna chyba; moja matka je fakt podobny typ ako tvoja, mozno este horsia... Proste - viem, co to je - netesit sa na nic, lebo ta niekto psychicky depta. Obrazne povedane - odkedy tam nebyvam, svet vnimam omnoho farebnejsie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
NIka83, tak som ešte trošku googlila aj ja. Za psychologickú pomoc nemusíš platiť. Existujú Centrá pedagogicko-psychologickej pomoci, kde sa stačí telefonicky objednať a potom už len prísť. Poradenstvo je zadarmo a to aj pri opakovaných návštevách.
Vyhľadaj si centrum, ktoré je najbližšie k tvojmu bydlisku, zdvihni telefón a... IDEEEEEŠ! Prvý krok je síce najťažší, ale ty to zvládneš, neboj sa 
.
http://www.i-psychologia.sk/view-412.php
A vieš čo? Súhlasím so Sisulík - osobný kontakt so psychológom je omnoho lepší, ako nejaké vypisovanie cez net. A aj účinnejší .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte milé neznáme,ďakujem,psychológa nepotrebujem,chcem sa vedieť so svojím životom vyporiadať sama a na vlastných sklamaniach sa najviac poučím,doma je to už všetko v poriadku s mamou sa už normálne bavím,išla som za ňou a povedala jej že ma to mrzí čo som vyviedla,že ju mám rada,ona mi povedala,že aby som sa netrápila,že ona vie že som není zlá,len keď má poriadne nervy tak povie aj to čo nechce!
No pekne a ja som potom z toho nešťastný človiečik a rozmýšľam nad tým prečo mi dokáže takéto škaredé slová povedať,isto preto aby som nerobila nejaké kraviny čo nemám,aby sa za mňa nemusela hanbiť a aby bola hrdá nato akú má dobrú dcéru.
No je dobré si otvoriť ústa,lebo keď ich má človek zavreté,tak len že je šikovný sám moc nedokáže.
Nad týmto tak uvažujem aj preto,že mám o 12rokov staršiu kamarátku a keď vidím ako sa ona správa ku svojím dvom dcéram ktoré sú v puberte,tak tomu vyše rozumiem,prečo sa moja mama správala tak ku mne tak nevrlo niekedy.No najlepšie je mať pevné nervy zo zlata,aby človek vedel ísť ďalej a uvažovať s rozumom nie bezhlavo,treba myslieť aj na ostatných a nie na seba,treba si všímať čo sa deje okolo nás!!!
Toto písanie cez net mi úplne stačí,aspoň viem,že na svete som není sama,rada od cudzieho človiečika tiež veľmi pomože!!! ĎAKUJEM
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nika, keď nepotrebuješ, tak nepotrebuješ . Je to na tebe .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Až tak natom zle som není,aby som ho potrebovala,nato mi zatiaľ stačia priatelia!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milacik robis sama zo seba obet, a potom si chces otvarat usta ? Nehnevaj sa, ale ved ty si panom svojho zivota. Ak sa ti nepaci mozes odist.
A po dalsie. Moj nazor je, ze pokial clovek nemysli v prvom rade na seba, a uprednostnuje druhych, nikdy nebude stastny. Resp. nikdy nebude zit svoj zivot. Tym nemyslim, ze netreba pomahat.
A posledna vec. Cim viac budes chciet bojovat a otvarat si usta - tym viac sa bude stupnovat napatie. Takze z blata do riadnej kaluze. Tym si nijak efektivne nepomozes.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Poly, mám na teba kveščn - môžem ti napísať mail??? Nejedná sa o tému, ale potrebujem s niečim poradiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
milaaasik ja nema problema... kludne pisni, ked budem vediet isto poradim
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kde bolo, tam bolo....a po 24 hodinách zazvonil zvonec a rozprávky je koniec. Nika, prajem Ti veľa šťastia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem Erkočka si milá
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, čo je zlaté - ja som z Erkočkinho komentáru vycítila trochu sarkazmu, ale ty zrejme nie. Erkočka, ak si tam, je to tak?????
Ak nie tak sorry, ja len že ak áno, tak byť tebou Nika, tak sa nad tým zamyslím.
Veľa šťastia.....úprimne, lebo ho BUDEŠ potrebovať.
Nechcem byť zlá, ale trochu prehodnoť teda sama, či FAKT MUSÍŠ byť ku každému MILÁ.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cav Nika
aj ja som zazivala nieco podobne ibaze ja som najstarsia z troch.Ja viem ze mama mala vela roboty s nami,ze po najmladsom musela ist velmi skoro do roboty lebo sme nemali korunky a aj zdravotne nebola celkom v poriadku ale nepamatam si ze by maniekedy ako dieta k sebe pritiahla,pobozkala alebo pomaznala.Aj teraz ma pobozka len pri blahozelani.Ako dieta som si myslela ze som na vine ja,ale neskor som si uvedomila ze to nie je pravda.Aj ked bol cely byt ako zo skatulky,v ziackej jednotka a v ruke diplom za mimoskolske aktivity nikdy to nestacilo.Tiez mi nadavala aj bila,co spravili mladsi za vsetko som mohla ja lebo mam mat rozum.Asi od piateho rocnika som vedela na aku strednu chcem ist: na taku kde budem na internate.Styri roky som sa mala cez tyzden fajn,cez vykend zase zacalo peklo.Vraj sa tam len flakam nic nerobim tak mozem aspon doma cez vikend a vsetko.Samozrejme nadavky ze nic neviem ze som sprosta ze neviem varit ani okna poriadne umyt...dala mi ultimatum ze mam cas do 25 potom ma vyhodi z domu.Podotykam pracovala som,davala som jej vacsinu vyplaty a jeden mesiac co som bola nezamestnana som doma sila na zakazku,takze peniazky boli.Aby som to skratila zatala som sa,nasla si priatela,teraz uz manzela,a z domu som odisla.V 24.A ake veci som sa podozvedala od sestry?Ze im vsetkym chybam nech sa vratim,nech si najdem robotu blizsie domov,ze na mna prepisu dom...Povedala som nie dakujem.Zijem svoj vlastny zivot a moj manzel mi dava naozaj vela lasky.
Co z toho plynie pre teba?Hlavu hore vezmite si s priatelom pozicku kupte si maly bytik.Obaja ste mlady a zdravi casom ju splatite a ty budes panou vo vlastnom dome.Na mamu sa nikdy nehnevaj,odpust jej ale nenechaj sa urazat.Ak zacne chod prec a vrat sa neskor.Mozno sa uvedomi.
Drzim ti palce.
P.S.Moja najmladsia sestra ak sa jej mama zacne vypytovat kam ide, s kym a ci musi povie nestaraj sa mam 20.A aj by sa odstahovala ale mama ju nepusti,vraj co ona sama v takom velkom dome.Je ochotna nechat ju byvat aj s priatelom tam len nech nieje sama,co je na dedine dost nezvycajne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá Mamamata, milá Nika,
žiaľ neodhalila si ma. To, čo Nika opisuje je mi trocha blízke. Aj ja mám dcéru, ktorá má 22 r. a ja 43. Medzi nami nie je taký vekový rozdiel ako v danom prípade. Mám pre dcéru pochopenie, aj keď som si zo začiatku robila starosti tiež, ako každá mama, ale na všetko si treba zvyknúť. Podobný problém som mala, keď ešte nemala 18 r. a ešte aj niečo po, nakoľko namala ešte ukončenú školu. Problém bol len vtedy, keď som nevedela kde je. A je to samozrejmé, že som nespávala a pri návrate som ju aj patrične sfukla. Nebolo to na škodu, teraz, keď už je veľká hepa, automaticky posiela sms, kde je, kedy príde a ja mám kľudný spánok. Nakričala som, nebavili sme sa niekedy aj 3 dni, ale bolo aj tak, že na druhý deň sa vyjasnilo a všetko bolo OK. Preto som písala, že po 24 hodinách je rozprávky koniec - vychádzam z vlastných skúseností. Možna keby Nika počkala tých 24 hod., nemali by sme čo riešiť. Škoda je, že jej maminka občas nezajde na túto stránku určite by sme ju dokázali podporiť v akej koľvek situácii.
Dievčetá pozdravujem Vás ÚPRIMNE.
PS: Srandičky mám rada, ale uťahovať si z niekoho nie je môj štýl a hlavne vtady, keď cítim, že ten človek má skutočne problém.
Premýšľala som nad tým, poradiť Nike, alebo nie? Rozhodla som sa, že nie, nakoľko moja rada mala znieť asi takto: Najdi si prácu v inom meste, zožeň si privát, kde v byte bývajú napr. 4 kočky(tzn. nájomné deleno 4)a odsťahuj sa. Mňa nikto v živote nekontroloval, chodila som do školy cca 250 km od rodiska, bývala som na intráku, potom po privátoch aj na ubytovni a z rodiska som odchádzala ako 14 ročná.
Dúfam, že ste ma pochopili. Ďakujem, ďakujem, ďakujem....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No vidíš, čo zo mňa urobil život??? Ja len podľa toho...a zazvonil zvonec, rozprávky je koniec... tam sa mi to zdalo trochu sarkastické.
Tak pardóoooon, som to zle vytušila - nemá sa čítať medzi riadkami.
Mňa len Nika trochu irituje, že tak hádže vinu na seba - stráááášne mi to pripomína mňa cca 3 roky dozadu - a všetkých berie stráááášne láskyplne ( aj tú kolegyňu - kamarátku, ja ju nepoznám, môže byť fajn baba, ale maminy sa občas nemýlia).
Áno máš pravdu, po 24 hodinách je rozprávky koniec - ja tomu hovorím Nijaká kaša sa neje taká horúca ako sa varí.
Tak pekný dník aj tebe
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mamamata, vieš čo? Erkočkin komentár aj mne vyznel jemne sarkasticky (Erkočka, prepáč). Možno preto, že mám z Niky83 pocit veľmi podobný tvojmu a Polárkinmu.
Možno, keby Nika83 počkala 24 hodín, tak sem nenapíše tento blog. Ale to neznamená, že sa jej problém vyriešil.
No, ale chce sa učiť na vlastných chybách... Je to jej život, má na to právo - rozhoduje o sebe sama. Či dobre, alebo zle - to je tiež jej vec.
Nika83, aj ja ti prajem úprimne veľa šťastia.
A pridám ešte jednu malú radu - učiť sa na chybách druhých je menej bolestivé .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zas jedna čo tiež číta medzi riadkami...Pekný dník
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, mne sa to čítanie medzi riadkami často oplatí . Ale chybička sa sem-tam vyskytne - čo už? Tiež mám k dokonalosti ďaleko 
.
Pekný dník aj tebe, aj ostatným .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte všetky,aj tak ste všetky milé už len preto,že ste mi odpísali a povedali svoj názor na moje sklamanie z mami,trvalo chvíľu to nevadí,tieto všetky názory si veľmi vážim a každá jedna z vás má v niečom pravdu a chcete aby som začala bojovať a vystúpila z tieňa malého dievčatka,ktoré si nevie dať rady s mamou a veľmi ju hnevá keď je na ňu odporná,pritom by nemusela a stačilo by prejaviť viac lásky,porozumenia a objatia,povedať si svoj názor názor dospelej ženy! Moja mama vyrastala na dedine a je zo 6detí,5báb a 1 chalan,malý veľké gazdovstvo o ktoré sa museli vedieť postarať a nemohli si len tak povedať mne sa nechce a neurobím nič,no museli sa vedieť obraciať,preto má len základnú školu bo musela doma pomáhať,keď zaseješ musíš vedieť žať... Hneď na začiatku som písala,že som veľmi tiché dievča a je to tak,lebo až doteraz som s nikým nerozoberala čo ma trápi,prečo je život ku mne taký krutý.Až teraz začínam všetkému prichádzať na koreň pravdy,to že mám priateľa,že je fajn a má fajn rodičov,že rodičovskú lásku čo som ja nikdy nepoznala som spoznala u nich.Mám tatka aj mamu,no takto nejaví a nikdy nejavil o nás záujem,nikdy nám nič nedal,nepovedal pekné slovo,nikdy nezagratuloval,nikdy nevypočul,nekúpil sladkosť,neporadil s domácou úlohou,nič a to v úlohe rodiča fakt zlyhal.Aj dedičstvo po babke čo sme predali dom všetky peniaze si nechal a nám deťom nedal vobec nič ani mame,aj s výplatami to tak robil,peniaze radšej míňal na automaty a stávky a keď niečo vyhral išlo iba jemu,ale tie mu dlho nevydržali lebo ich stále prehrával.Mám aj staršieho brata,ktorý je tiež dobrý výkuk a mame len ubližoval,teraz sedí v chládku,lebo sa nepoučí a nepoučí a bude zo seba robiť hrdinu pokiaľ sa dá.....Mama keď má nervy tak poriadne a keby je neprídem za ňou no bohvie dokedy by sa hnevala,ten prvý krok som urobila ja a som veľmi rada,že som ho dokázala urobiť a raz zabojovať a nebáť sa jej,že ju mám fakt rada,ja jej strašne moc ďakujem že mi dala život,že ma v ňom vedie,aj keď je na mňa dosť prísna-nevadí,lebo nepijem a nefajčím,nevyvádzam hlúposti,stojí pri mne,i keď niekedy to vážne moc preháňa s tými nadávkami,urážkami v zlosti...keď idem za ňou tak vždy s malou dušičkou!!! tichá som preto,že som nevedela ako to mám povedať aby to pochopila a nevyletela na mňa,preto som vždy aj ja pristupovala takto k ostatným okolo mňa,moc som bola zahľadená iba na seba a nemyslela pritom na ostatných,bola som namyslená!Ja som nikdy nikoho neponížila,nevysmiala sa mu,no keď som bola ticho ja tak sa to zviezlo iba na mne.Život není ľahký,treba sa s ním naučiť žiť a hlavne treba bojovať,kto nebojuje prehrá,bude sklamaný stále,tak hlavu hore a bojujme,bojovať sa oplatí a víťazstvo je natom najkrajšie!!!Tie največšie problémy ešte len začnú kým sa osamostatním a zaačnem sa sama prebýjať životom a vychovávať deti tak aby sa mali lepšie ako ja!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Papuľka, ja som taký zlý život nemala, ani také skúsenosti nemám, tak asi ani nie som kompetentná ti na toto reagovať, ale nedá mi to... ako si bola voči okoliu namyslená??? ja som vždy namyslenosť chápala ako arogantnosť a zahľadenosť do seba - narcisizmus, nie tak, že sa bojím reagovať na okolie...
...a ako píšeš tvoja mama nebola zvyknutá na neposlúchanie z vlastného domu, a to aj "chce???" po tebe - poslúchanie a pochopenie...určite aj ona keď bola mladá chcela, aby jej detičky vyrástli inak, lepšie. Len nikto jej nepovedal ako, lebo jej to nikto neukázal...
...preto ti kočky radili odbornú pomoc, aby si to vedela s niekym vykonzultovať...
Držím ti palčeky a prajem , aby si sa už v nikom v živote nesklamala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nika83... tichý človek... drž sa dievča. Trochu zosilni, neboj sa povedať si svoje.
Páči sa mi, že si maminu vážiš. Páči sa mi, že chceš ísť svojou cestou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Filipka, len tak mimochodom...
Svojich rodičov si veľmi vážim, mám ich veľmi rada. Ale od mojich 18 rokov zarábam a riadim si svoj život sama a rozhodujem o ňom sama. Keď si neviem rady, opýtam sa blízkych (manžel, rodičia, priatelia), čo si o danom probléme myslia oni, porozmýšľam, poprehodnocujem - ale konečné rozhodnutie ide z mojej hlavy. A potom nesiem za to moje rozhodnutie aj zodpovednosť - to už tak patrí k tomu.
Niekto si svojich rodičov síce váži, ale aj v dospelosti im dovolí riadiť svoj život (mama ma nepustí, ona mi to nedovolí...). A keď sa niečo nepodarí, hľadá, kto alebo čo za to môže (mama je taká, otec je taký, brat je taký, život je ťažký...).
No - aj tak sa dá... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jasne, to či si napísala je fajn. Je to správne.
Ale podľa mňa si Nika ide svojou cestou, len to NErobí takým istým spôsobom ako ty. Preto už robí niečo zle? Robí si to po svojom.
Nika tú svoju slobodu v rozhodovaní chce (podľa mňa) a ide si za ňou. Je len veľmi neistá a krehká duša, neni parný valec, čo prebúra stenu a ide si za cielom cez mŕtvoly. Ide na to pomaly a jemne. Tak ako to ona považuje za správne. Tak ako to ona cíti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaaaj, Filipka, to si tým chcela povedať (vlastne napísať), že ja som parný valec, čo ide cez mŕtvoly ?
Takto...
Nenapísala som, že len preto, že Nika niečo nerobí ako ja, robí niečo zle. Napísala som (o kúsok vyššie): "No, ale chce sa učiť na vlastných chybách... Je to jej život, má na to právo - rozhoduje o sebe sama. Či dobre, alebo zle - to je tiež jej vec."
Napísala som, že aj tak, ako to robí Nika, sa to tiež dá robiť. Znova opakujem - je to jej život. Nikto ho za ňu neodžije.
No, a keď ten svoj život chce žiť takým spôsobom, akým ho žije - čo ja s tým spravím? Vôbec nič. Môžem jej tu napísať román... A čo? Keď Nika nebude chcieť, nestrčí si čo len písmenko z toho ani do päty .
Nika si tu pýtala od nás radu. Napísala som jej, že by podľa mňa mala vyhľadať psychológa. Ona napísala, že žiadneho nepotrebuje. No, keď nie - tak nie.
A to ostatné, čo som popísala potom? Nuž, možno som si to mohla všetko odpustiť a nenapísať do tohto blogu už vôbec nič. Ale akosi - no, už vážne .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie, to som napísať nechcela . To bolo len porovnanie, že niekto je silný a rozhodný. Nebolo to písané o tebe. (budem si dávať fakt väčší bacha a vyjadrovať sa jasnejšie)
Nika je podľa mňa krehká. Nemusí byť, možno v skutočnosti nechá rodičov rozhodovať o svojom živote, neviem. Ja som jej ako citlivej babe vyjadrila podporu. Veci sa daju robit aj pomaly, jemne a predsa rázne a rozhodne.
Geo, prečo potrebuješ mne vysvetlovať, čo si ako myslela? Napríklad ja nevidím rozdiel medzi tým čo si jej radila ty a tým čo jej radím ja. Tiež chcem aby bola samostatná a zodpovedná za svoj život - "..neboj sa povedať si svoje... Páči sa mi, že chceš ísť svojou cestou."
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
OK, tak ešte chvíľu nemlčím .
Filipka, ja viem, že si to s tým parným valcom myslela ako prirovnanie. Napísala som otázku ohľadom valca ako žart, dala som ti tam aj žmurkacieho smajla. A myslím, že ty tiež vieš, ako som to zobrala. My dve sa už predsa cez písmenká trochu poznáme, už sme tu obe toho dosť popísali.
A nepotrebujem tebe vysvetľovať, čo som ako myslela. Cez môj komentár vlastne vysvetľujem Nike, že vážiť si rodičov nemusí automaticky znamenať, že ma budú dirigovať. Nika je na NM tri dni a 18 hodín, zrejme tu teda nestihla veľa prečítať a tak jej tvoj, ani môj nick asi moc nepovie, ani asi nepozná náš spôsob komunikácie. Tak vysvetľujem
Nika do "Kto je kto" napísala o sebe toto:
"Mám 25rokov a som tiché milé dievča, no hovoria to o mne a mňa to veľmi neteší,lebo keď si človek nevie poriadne otvoriť ústa ako treba,tak potom iba trpí,čím ďalej tým viac..........píšem tu preto,že mám dosť prísnu mamu a otca čo nemá o mňa záujem,ja chcem iba poradiť či robím dobre ako robím!!!"
Chápem tieto jej slová ako vyjadrenie nespokojnosti s tým, ako sa jej vodí a žiadosť o radu a pomoc.
Hej, v podstate Nike píšeme obe to isté, každá svojimi slovami:
Nika, si aká si, každý sme nejaký. Nemusíš byť parný valec, môžeš byť pierko na vode (ako ti píše Polárka nižšie) - to je na tebe, čo ti vyhovuje. Ale buď konečne dospelá aj správaním, nielen vekom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
najlahsie je ked nas niekto nahneva, podrazdi, urazi, sklame ci rozculi hladat chybu v nom a nie v sebe ....
ale co tak pozriet sem tam na seba hmmm ???
nemusime byt parnym valcom, mozeme byt kludne pierkom na vodnej hladine - kazdy si ide zivotom svojim tempom...
ale chovat sa ako dieta a potom rodicovi vycitat, ze so mnou ako s dietatom jedna je ... ? Aspon podla mojho nazoru je to divne.
Nuz, ale kazdy vidime len to co chceme vidiet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hmmm, už asi neaktuálne, ale napíšem....
Nika, podľa mňa si vôbec, ale vôbec nepochopila, čo znamená bojovať.
Tvoj príbeh som zažila na vlastnej koži, aj keď jeho spoluautorom v mojom prípade nebola mama,ale otec.
Takže, neboj, nie si v tom sama.
Som od teba o dva roky mladšia, to znamená, že mám 23 rokov, manžela a s ním štyri deti...
Zrejme som viac hubatá, ako ty, ale keď sa mne podarilo v 18-tich si pri mojom otcovi "vypyskovať" svadbu, s chlapom, ktorého nepoznali, tak si myslím, že aj ty v 25, by si vedela zbaliť kufre a ťahať čiaru....
Problém je v tom, že ty nechceš. Lebo kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.
Tak ti prajem, aby si aspoň v 40-ke pochopila, že ty už doma nemáš čo robiť. Problem neni v tvojej mame, ale v tebe, pretože ona sa k tebe bude správať tak, ako jej ty sama dovolíš.
Prestihni pupočnú šňúru...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja nehádžem všetku vinu na mamu,ja ju mám rada i s jej chybami,lebo viem že pri mne stojí i keď to dosť preháňa,no ale nemá to v živote jednoduché,už dostala veľa rán od života,ale pritom vždy dokázala odpustiť......i keď náš vztah by mohol byť lepší,no keď ona má pevnú ruku,ja sa jej už bojím odmalička tak sa ani nečudujem,že o sebe moc nehovorím,nechválim sa,není som ukecaná,lebo som bojko,nenachádzam v nej pochopenie
ja viem čo chcem od života,keby čakám dieťa,nebála by som sa to povedať mame,lebo by som bola ten najšťastnejší človiečik na svete,pre to dieťa by som spravila čokoľvek aby sa malo lepšie ako ja
prečo ešte neodídem od rodičov,asi preto,že s priateľom chodím 2roky,nebudujeme si spoločné bývanie i keď sa už o tom rozprávame,isto by sme to začali hneď riešiť keby sa pritrafilo dieťa,ja deti chcem ale keď viem,že nemám pre nich domov,hlavne ten vlastný tak je to trochu ťažšie,i keď sa chce dá sa zvládnuť hocičo.......raz to príde a ja sa nato strašne moc teším!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nika a ty si myslíš, že keď budeš tehotná tak na teba spadne všetka odvaha? Takým z nás bolo. Dieťa nie je riešenie. Ako sama píšeš - na jednej strane by si sa osamostatnila, keby si tehotná, aj bývanie by sa rýchlejšie riešilo - no dieťa bez domova nechceš a tak to ide dookola. Kde má ten kruh začiatok a koniec? Kto to pretne?
Apropo - skús sa spýtať koľko dievčeniec vyriešilo tehotenstvom situáciu a ako to všetko dopadlo?
Momentálne som rozčarovaná z toho, že čo moja kamoška ktorá sa vydávala tehu, to rozbité manželstvo. Česť výnimkám!!!
A kočky ti dobre radia - to že ospravedlňuješ mamu, ktorá toho v živote veľa odskákala a ty sa jej BOJÍŠ, pred kým koho ospravedňuješ. Seba, lebo sa bojíš autoritatívnej mamy alebo mamy za to aká je???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mamamata
neries ved ani Nika nechce riesit ... moozes hucat do nej ako do duba a ona si aj tak bude spievat tu svoju pesnicku
Nika nic v zlom, ale koho vlastne presviedcas o svojej nezavislosti a samostatnosti ? Nas ci seba ? Mas krasne argumenty. Aj ja som mala takych vela ked som si chcela obhajit "moju pravdu".
Mama je taka aka je. Mamu nedonutis k zmene. Skus zacat od seba, hmm ?
Ak sa chovas ako decko, bude s tebou kazdy tak jednat - ako s deckom. Ked ukazes a dokazes, ze si nezavisla a dospela budu ta tak brat aj ostatni. Ale mama bude vzdy tvoja mama. Takze nie mama sa tu ma menit. Nie mama je dovod tvojho sklamania.
Dovod je uuuuplne niekde inde.
Skus nevidiet to aka si mala. Skus vidiet skor to aka si velka. Napis 5 veci, pre ktore si uzasna. Tiez by si mohla napisat na papier aspon 5 veci, za ktore si mame skutocne vdacna, za ktore ju lubis a tie, ktore sa ti pacia. A posledna vec skus mame od srdca povedat : Mami dakujem ti, ze si mi dala zivot !
Vies Nika. Ono je straaasne jednoduche povedat "to mama moze za to aka som" nechvalim sa, bojim sa, nehovorim o sebe"... Milacik, my sme ludia a nie zvieratka. My mame tu moznost a schopnost menit svoje postoje a myslienky. Ono aj to "bojim sa" sa da zmenit na "som smela". Vies, uz si dospela. Uz ti nikto nemoze zakazat mysliet tak ako ty chces. Ako deti sme totiz velmi ovplyvnitelni, no ako dospeli mozeme menit veci, ktore sa nam na nas nepacia. Nechci zmenit ludi okolo seba. To nejde. Treba zacat od seba.
A Nika - mama ta ma skutocne rada najviac ako vie. I ked to zrejme nevie vyjadrit priatelnejsim sposobom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
waw cica, to som nečakala - trochu som už s tebou popísala a niečo počítala, tak vidím, že aj ty dospievaš. Však aj ja. Preto ma Nika tak irituje, že je taká slepá a nevidí, že nežije zdravo - vieš, že nepíšem o biopotravinách .
Mňa serinká len to na druhých, že robia to isté ako ja pred 3-4 rokmi. Hlava medzi plecia a pohľad na špičky. A názor - tak to má byť, lebo to tak iní chcú a je to SPRÁVNE.
Mňa takto "manipulovali" tiež dosť dlho s presvedčením, že TO je pre mňa najlepšie a viem, že oni to FAKT mysleli NAJLEPŠIE ako vedeli.
Pošli cmuk Maťkovi a pekný dník
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mamamata
kazdy den sa nieco naucim staci kukancovat okolo seba s otvorenym srdieckom a potom to celkom ide - to dospievanie
nooo a vies kocka, ze si povedala jednu sakra velku pravdu o zivote ? vacsinou nas najviac na druhych irituju veci, ktore su, alebo boli nasou sucastou... tomu sa hovori projekcia a kazdy sa ju naucil od svojich rodicov a rodicia od svojich rodicov... tak ako napisala J. Liedlofova "sme obetami obeti"...
ale ako som uz pisala nie sme zvieratka a mozeme menit svoje myslienky a postoje a to je myslim uzasne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hviezdička moja, len k zmene si treba uvedomiť, že ju treba urobiť a čo zmeniť. A mať chuť a silu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
s chutou rastie aj sila
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj Nika len tolko ti chcem napisat ze si stoj za svojim lebo ty uz fakt nie si mala aby ti mama prikazovala kam mozes a kam nemozes ist.tvoja mama ti moze radit ale nech ti neriadi zivot.vies kym tam budes byvat vzdy budes jej ociach len malou dcerkou ktorej moze rozkazovat.ty sa musis osamostatnit to ti radim ja ktora ma uz 26 rokov a mam 8 rocnu dcerku a byvame u mami ktora mi do vsetkeho keca a riadi mi celi zivot.ak sa bude dat ty sa osamostatni a vtedy pochopi ze uz nie si mala ktoru moze riadit...prajem ti vela stastia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mama sa so mnou už 4dni nebaví!!Mňa z toho bolí pri srdci!!