Škocjanske jame - veľkolepý jaskynný komplex v Slovinsku

Slovinsko, okrem 46 km morského pobrežia, časti Álp, krásnej prírody, oplýva aj veľkým krasovým bohatsvom. K nemu patria aj dve najvýznamnejšie krasové jaskyne v Európe. Jednu z nich, Škocjanske jame sme boli pri našej dovolenke v Pirani pozrieť. Tento jaskynný komplex, lebo určite nejde len o jednu jaskyňu,vytvorila za desaťtisíce, či skôr státisíce ... rokov rieka s príznačným názvom Reka. Nachádza sa cca 40 km od mora, zo 100 km na juh od hlavného mesta Ľjubľany.

Prehliadka Jaskýň Škocjanske jame, bola úplne iná, na aké sme zvyknutí na Slovensku, od samého začiatku. Mohli sme si vybrať tri okruhy. Prvým bola prehliadka jaskyne, druhým chodník okolo rieky na "povrchu", treťou voľajaký náučný chodník ... Vybrali sme prvé dve verzie.

Na prvý vstup sa nás pri oficiálnom areáli jaskyne nazbieralo  určite vyše sto ľudí ... Takto hromadne sme sa presúvali k samotnému vstupu, zo nejakých 15 minút, po lesnom chodníku. Pred samotným vstupom si nás sprievodcovia rozdelili na štyri skupiny podľa jazyka. Ozaj netuším, prečo sme práve my boli v anglickej skupine. 

Začiatok jaskyne pripomínal tie naše, krásna výzdoba, stalagmity, stalaktity, stalagnáty ... Prvá časť bez vody sa postupne otvárala, do obrovských rozmerov.... Aj keď bez výzdoby, o ktorú prišla vďaka zemetraseniu pred cca 12 000 rokmi. Postupne pribúdala para, hukot vody v hlbinách a obrovské siene. Jedna z najväčších má dĺžku cez 300 m, šírku okolo 200 a výšku len o čosi menšiu ako 150 m. Škoda, že v jaskyni bolo zakázané fotiť, vraj kvôli bezpečnosti. Aj tak by som asi len ťažko zachytila tú úžasnú, majestátnu atmosféru. Táto jedna fotka sa podarila pri výstupe z jaskyne. Všimnite si tých malinkých ľudí za zábradlím.

Vonku nás čakal rovnako veľkolepý otvorený priestor. Ten bol vraj pre spomínaným zemetrasením, tiež jaskyňou, kým sa nezosypala "povala" Tam voľakde v strede je mini zábradlie popri chodníku.

Vybrali sme na náš druhý okruh, po cestičke popri skalách. Občas nás ešte zaviedol do podzemia.

Inokedy sme "len" nakukovali do hlbín pomedzi skaly, ktorými pretekala rieka

Chodníky boli krásne upravené

A všetko bolo znova tak véééľké. Na tom mostíku je MM s dcérou.

Strach z výšok, pri prehliadke Skocjanske jame, je lepšie asi nemať. Aj v samotnej jaskyni boli podobné mostíky, vysoko nad vodou.

Pomaly sme vstupovali do najkrajšej, podzemnej, časti prehliadky druhého okruhu. Minivodopádiky, voľakde veľmi hlboko.

Voda tu vyčarovala nádherné zákutia a ľudia zas bezpečné chodníky popri skale

Nádherné miesto, vedela by som tam stráviť aj pol dňa. Vonku bolo sparno a zo 30 °C, tu bolo úplne príjemne a hlavne krásne.

Pomaly sme znova vychádzali na denné svetlo. Rieka Reka, vraj podzemím putuje ešte zo 30 km do Talianska, kde sa na krátko vynorí, aby sa vliala do mora.

Tu už naša trasa končila. Chodenie ešte nie, lebo sme sa museli presunúť späť na parkovisko, k vstupnému areálu, nejakých 20 minút. Našťastie bolo aspoň pod mrakom. Ešte sme takéto výhľady postretli.

Návšteva jaskýň bola pre mňa určite neopakovateľným zážitkom. Diela matky prírody boli neopakovateľné a služby na veľmi vysokej úrovni. Ešte nám ostala jedna jaskyňa Podstojna jama, vraj ešte krajšia, či len viac spropagovaná, zaujímavejšia pre turistov, ide ňou vláčik ... Aspoň máme ďalší dôvod, sa do Slovinska vrátiť ...