ŠRF - Nadspotreba

V Európskej únii končí každý rok na skládke 90 milionov ton potravín. Zďaleka nie iba skazených. Jedlo, ktoré sa behom dvanástich mesiacov vyhodí v Európe a v Severnej Amerike, by trikrát nakŕmilo všetkých hladujúcich ľudí na svete.

Vyrábame stále viac a lacnejšie. To vedie k nadspotrebe. K šialenej nadspotrebe.
Naša planéta však môže uživiť len limitované množstvo ľudí. To znamená, že existuje globálna "nosná kapacita" pre ľudí. Typická definícia pre nosnú kapacitu je "maximálne množstvo zvierat, ktoré môže špecifické prostredie uživiť bez toho, aby došlo k jeho poškodeniu a degradácii."

Je samozrejmosťou, že populácia, ktorá je vyššia ako nosná kapacita životného prostredia (napr. globálneho ekosystému), poškodzuje svoje životné prostredie. Používa suroviny rýchlejšie, než ich životné prostredie dokáže regenerovať, produkuje odpad rýchlejšie, ako ho je prostredie schopné absorbovať, a inými spôsobmi poškodzuje svoje životné prostredie. O takejto populácii sa hovorí ako o "prekročení".

Populácia môže prekročiť nosnú kapacitu iba dočasne. Následne množstvo poklesne na alebo pod hranicu, určenú nosnou kapacitou. To znamená, že hoci populácia môže rásť, kým nie je priveľká pre to, aby ju existujúce suroviny dokázali udržať, následne jej veľkosť poklesne.
Populácia prekračujúca nosnú kapacitu znižuje nosnú kapacitu, takže to isté prostredie nedokáže v budúcnosti uživiť rovnaké množstvo.

Mimo iné faktory nám naša ťažba neobnoviteľných zdrojov ako ropa a uhlie umožnila dočasne prekročiť nosnú kapacitu Zeme pre náš druh. Keďže zásoby klesajú, a alternatívne zdroje nedokážu udržať krok tohto poklesu pri ich nahradzovaní, budeme musieť bojovať o udržanie nášho momentálneho množstva.
Ak bude ľudstvo zotrvávať v stave prekročenia, ako výsledku nášho množstva a existujúcej a pokračujúcej ekologickej degradácie, veľkosť ľudskej populácie zákonite následne padne nadol.

V čase, keď podľa predpokladov ľudstvo využíva až 40% pozemskej fotosyntézy, a keď sú zásoby podzemnej vody z veľkej časti vyčerpané, životné prostredie silne poškodené, a s ním spojené druhy vymierajú, spolu s výsledkami nadmerného rybolovu, celosvetového šírenia toxínov, zvýšeným rizikom nakazenia chorobami spôsobeným rastom populácie, jej hustotou a mobilitou, vyťažení širokej škály ostatných zdrojov mimo tých, ktoré poskytujú energiu, je čoraz jasnejšie, že čelíme hlbokej celosvetovej ekologickej kríze.

No pre niektorých zisk a politická ideológia zviazaná so sebanáhľadom môžu byť dostačujúce pre to, aby živili ďalšie popieranie.
Faktom však je, že v roku 1860 sa 60% Američanov živilo farmárstvom, dnes je to menej ako 3%. V roku 1950 pracovalo vo výrobe 33% pracujúcich Američanov, v roku 2002 ich bolo už len 10%.
Americký oceliarsky priemysel zvýšil výrobu medzi rokmi 1982 a 2002 zo 75 miliónov ton na 120 miliónov ton, ale počet robotníkov v oceliarstve klesol z pôvodných 289 000 na 74 000.

Alliance Capital vypracoval v roku 2003 štúdiu 20 najsilnejších ekonomík sveta (od roku 1995 do 2002), pričom sa zistilo, že vo výrobe došlo k redukcii 31 miliónov pracovných miest, ale výroba pritom vzrástla o 30%.
Tento vzorec narastajúcej produktivity a zisku je spolu so znižujúcou sa zamestnanosťou nový mocný fenomén, ktorý bude pokračovať svojím tempom i naďalej.

Kde sa tieto pracovné miesta podeli? Prešli do sektora služieb. Od roku 1950 do 2002 vzrástol podiel Američanov zamestnaných v sektore služieb z 59% na 82%. Sektor služieb tak vytváral pracovné miesta, ktoré boli za posledných 50 rokov zrušené v poľnohospodárstve a v priemysle.
Tempo vytvárania nových pracovných miest sa však nástupom počítačovej automatizácie spomaľuje. Banky znížili počet pracovníkov pri prepážkach od roku 1983 do 1993 o 37% a do roku 2000 už 90% všetkých klientov bánk používalo bankomaty. Telefónnych operátorov vo firmách takmer úplne nahradila elektronická hlasová služba, prepážkových pracovníkov na poštách zas nahradzujú samoobslužné automaty a pokladníkov počítačové kiosky. Napríklad McDonalds už roky hovorí o plnej automatizácii svojej reštauračnej siete, o nahradení obslužného personálu a tiež o zavedení automatického kuchynského náradia pri varení, ako je obracačka burgerov. Skutočnosť, že tak doposiaľ neurobili, je zrejme otázkou vzťahov s verejnosťou, lebo si dobre uvedomujú, o koľko sa zníži počet pracovných miest, ak prejdú na automatizáciu.

Neexistuje jediná oblasť priemyslu služieb, do ktorej by neprenikol vplyv počítačovej automatizácie. Ak by sa človek tvorivo zamyslel nad aplikáciou existujúcej technológie, ktorá ešte nezasiahla sektor služieb, čoskoro by sme takmer zo dňa na deň videli zánik väčšiny pracovných miest orientovaných na služby, počínajúc prepážkovými pracovníkmi, pokladníkmi, čašníkmi a telefónnymi operátormi.

Pracovné miesta teda miznú, ale paradoxne stále viac míňame a nakupujeme. Tak rastie celková zadĺženosť obyvateľov i jednotlivých krajín. Národný dlh USA sa v januári 2009 vyšplhal na 12 250 000 000 000 dolárov. Z 203 krajín sveta existujú iba štyri (!), ktoré iným nedlhujú peniaze. Kolektívny externý dlh všetkých vlád sveta je v súčasnosti asi 52 biliónov dolárov a toto číslo nezahŕňa obrovský dlh domácností každej krajiny.
V podstate je zbankrotovaný celý svet.

Ale ako to? Ako môže svet ako celok byť sám sebe dlžníkom?

Ak žijeme v systéme, ktorý odmeňuje súťaživosť, neuvedomelé sebectvo, nemorálnosť, márnivosť a aroganciu, potom sa budú v spoločnosti neustále objavovať práve tieto hodnoty. A hoci mnoho ľudí verbálne podporuje "poctivosť, záujem o druhých a pokoru", veľmi ľahko uvidíme, prečo sa týmto kvalitám nedarí - pretože systém prežitia v dnešnej spoločnosti ich nepodporuje ani neposilňuje.

Je na našom rozhodnutí, či sa o celkovú zmenu pokúsime dobrovoľne a humánne, alebo necháme prírodu vyriešiť celú vec za nás.

Zdroje:
http://www.ceskapozice.cz/zahranici/svetove-udalosti/jidlo-z-popelnic-t…
http://plsvk.wordpress.com/2010/07/18/john-feeney-sest-krokov-pre-dosia…
http://zeitgeistmovement.sk/