Koncom prázdnin je to u nás každý rok rovnaké. Len jeden rok príde ma mužský recept a nasledujúci rok vyhrávajú ženy.
Najskôr sa kontroluje úroda sliviek. Našťastie, posledné roky sa dá. Keď nie priamo doma, tak 
vždy sa nájdu miesta, kde sa slivky urodili a dohodneme si nejaký ten strom dopredu.
Ak je zrovna "ženský rok" a ukazuje sa sľubná úrada, tak postupne, jak slivky aj ringloty dozrievajú, tak sa zberajú, čistia a ukladajú priebežne do mrazáka. Keď ich je už tak akurát, vytiehne sa veľký medený kotol, pripraví sa špecialny mechanizmus na miešanie a nachystá sa to správne drevo.
Je šesť hodín ráno a akcia može začať. Očistené slivky sa nasypu do kotla a začne sa kúriť. len jemne, nechceme žiadne karamelizované kúsky. A dlhým miešadlom sa začína celodenná práca. Zo začiatku to ide celkom dobre. Jak hodiny pribúdaju, miešanie oťažieva. A tak sa robotníci striedajú v krátkych intervaloch. Po pravde, ochotných miešačov je vždy dosť. Každý vidí totižto spravodlivú odmenu. Ale tá príde až na druhý deň. Pohárik pravého slivkového lekváru. Takého bez pridania čohokoľvek, vrátane cukru. Táto várka sa varí približne do štvrtej. Medzi tým sa stretáva široká rodina, pretriasajú sa nové témy, aj sa spomína na staré príhody.
Tento rok bola úroda fakt dobra, po uvarení prvého kotla sa "objavili" daľšie slivky, drobné bystričky. Niekoľko košov. Tieto sa iba preberajú, umývaju a do kotla sa sypu cele, aj s kôstkami. Nastáva prvé varenie, až do okamžiku, keď sa kôstky oddelia. Vtedy sa obsah kotla prepasíruje v "koliske" a varí sa ďalej. Len teraz treba počítať s trochu dlhším varom, končí sa až okolo šiestej hodiny večer. A hlavne nezabudnite - furt treba miešať.
Keď bola babka malá, tak vtedy varievali tento lekvár 24 hodín. Konzistencia bola fakt velmi tvrdá. Uskladňovali ho v hrncoch a po malej troche vždy odrúbali sekerou, lebo bol fakt tvrdý. A vo vode rozvarili. Najčastejšie ho dávali na rezance, ale robili sa aj perky, buchty a koláče.
Ja sa priznám, že bez tohto slivkového lekváru si neviem predstaviť medovníkové rezy. A bez nich zase Vianoce :)
To je krásne, u nás na horniakoch také nebolo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a prečo myslíš, že ja nie som z horniakov?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No tak u nás na severe na hranici
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to sa dnes už málo kde vidí...je to úžasné
. Mám také spomienky z detstva, chodili sme na varenie slivkového lekváru k strýkovi na Podkriváň a na tú chuť si pamätám do dnes
...ale to bolo strááášne dávno 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No tak toto je aké retro! Paráda:) Závidím:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kým žili moji starí rodičia, tiež sme varievali lekvár. Len jeden rok starká umrela, starký ochorel a slivky ani neviem či od mrazov alebo nejakej choroby tiež pošli. Rano sa najprv obrali a tak o desiatej sa začínalo variť a varili sme do noci, vonku na ohni... miešali sme obrovskou varechou - také menšie veslo a hlavne my deti sme z toho mali super zábavu my sme miešavali okolo obeda, potom sme väčšinou nevládali pohnúť varechou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme mali sliviek v záhrade plno plno, ale sme si ich nejako nevážili, že vraj slivky. Bolo to také podradnejšie ovocie / tak asi v 80 rokoch, aspoň z môjho pohľadu /. Varili sme z nich tiež lekvár, ale nie v kotli, ale len tak na šporáku.Záhradu potom rodičia dali bratovi,postavil si tam dom, ovocné stromy trocha preriedil. My sme doma už potom slivky nemali, a ja práve vtedy som im nejak prišla na chuť a odkedy ich nemáme tak môžem povedať že ich zbožňujem. Také ozajstné varenie lekváru, ako spomína Dasa, som zažila u mojej svokry na Zemplíne, a bolo to pre mňa neopakovateľné čaro. Miešanie od obeda skoro do noci, správne prikladanie pod kotol, rodinné debaty na to s mužom stále spomíname.Ale to bol ozaj fakt dobrý lekvár. Svokra ho dávala do takých hlinených džbánov a vydržal pokiaľ sa neskonzumoval. Taký dobrý čerstvý chlebík s lekvárom, či buchty na pare na to spomínajú aj moje deti. Ale to sú už dnes len spomienky, ktoré si pri návštevách pripomenieme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásny zvyk....poznám len z kníh a počutia. Vlani som slivkový lekvár "piekla" v rúre a ponúkala po celej rodine....dnes som rada, že niektorí odmietli, lebo mi pár pohárov ostane na tohtoročné vianoce do medových rezov a štedráka. Mráz mi totiž spálil úrodu všetkého ovocia v sade....počnúc čerešňami cez hrušky, jablká a slivky všetko...aj orechy 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veru, ten slivkový v rúre som aj piekavala. Len som to vylepšovala ešte kakaom a tuším aj horkou čokoládou. Potom to vzdialene pripomínalo nutelu. ešte že sem občas aj nejaký recept pridám, inak by som na to zabudla :) http://nanicmama.sme.sk/ine-recepty/slivkova-nutela-z-rury-na-pecenie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž ja tento rok okrem dvoch hrušiek a teraz za kôš jablk nemám žiadne ovocie a to z toľkých stromov, ale zas bude veľa hrozna ak dozreje.
Dáška ja som tu nutelu varievala kým boli deti menšie a mali sme to radi, asi pred piatimi rokmi som znovu po rokoch uvarila a nikto ju nechcel, slivkový lekvár sa zje u nás vždy ale tu nutelu teda už variť nebudem, takže chute sa menia. Ja varím slivkový lekvár klasicky v hrnci a ked sú slivky sladké tak vôbec nepridávam cukor. Robila som zopárkrát aj v rúre ale vrátila som sa ku klasike. Inak mala som slivky duranzie a tie boli veľké a sladké aj ked sa museli variť s kôstkami a potom pretlačiť, ale tie boli úžasné, len už vyhynuli.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ani ja to už nerobím. Len teda hlavný dôvod je ten, že u nás sa vo všeobecnosti moc lekváre nejedia. Maximálne na palacinky. Vlastne aj som tento rok už ani nezavárala, lebo síce ma to baví, ale nemám odbyt...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž ja tiež nemám pre koho iba tak do koláča, lebo sa mi už neoplatí ani buchty na pare robiť. Ale túto zimu som nasledovala moju dcéru a každé raňajky boli chlieb, maslo a džem, všetok malinový a brusnicový som pojedla. No celé leto sa do toho neviem priprieť, možno v zime znovu povyjedám ešte vlaňajšie marhuľové a černicové. No Mirko a Kristián to boli na takéto veci, aj pohárik džemu pre jedného na raňajky zmizol, bolo radosť zavárať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V detstve sme rituál varenia slivkového lekváru prežívali u babky na dvore každý rok. Aj sušenie plných plechov fialových plodov. Dnes už niet ani babky, ani voňavých bystrických sliviek ... Máme taký malý strom, vraj sú to bystrické slivky, ale sú akési malé a tá vôňa nie je taká prenikavá, varievam, či vlastne pečiem z nich v rúre pár pohárikov lekváru, naša dcéra ho miluje
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ach jáj..roky už takto nevaríme lekvár lebo ked prišla "šarka" a bola veru pár rokov zlikvidovali sme celý slivkový sad aj preto aby sa nešírila po okolí...a medený kotlík aj miešadlá aj "slivkový cedník-dierky také kusok menšie od kostky..)všetko pekne opatrujem vraj keby niekedy...a veru tiež sme to varili takmer do polnoci lebo neustále sa dolievalo do kotla tých rozvarených sliviek...na varenie lekváru sme sa po rodine zvolávali lebo-spomínalo sa,plánovalo sa aj sme si zajedli po štamperlíku naliali a ako deti potajme počúvali "klebety"tych starších čo sa udialo nielen po rodine(ked nás poslali všetky deti íst sa hrať vedeli sme,že budú zakázané témy a jeden vždy ostal špehovať aby nás potom informoval).krásne časy a spomienky...
margori píše horniaky a ja som zo stredu Slovenska...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ozaj viete ako sa u nás volajú rozvarené slivky pripravené na lekvár??no trepáky!a je to dobré ked sa uvaria zemiaky na kríželky a s tymi slivkami-no starosvetská mňamka...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Waw, nádherná tradícia. Rodinné stretnutia majú vždy svoje neopakovateľné čaro a keď je k tomu aj takáto parádna výslužka.