V podstate sa ani mojim deťom nečudujem. Po kom asi budú? Ja ako prváčka som vraj napísala jednu vetu z úlohy, potom spravila kolečko okolo bytu a pokračovala ďalej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V podstate sa ani mojim deťom nečudujem. Po kom asi budú? Ja ako prváčka som vraj napísala jednu vetu z úlohy, potom spravila kolečko okolo bytu a pokračovala ďalej.
Tak to ja som stastna osoba. Moj syn pride zo skoly dostane obed a hned si sam a dobrovolne(!) ide napisat ulohy, aby mal potom pokoj a mohol drvit na pocitaci hry. Som zvedava, do kedy mu to vydrzi - je prvacik.
Akurat citanie si nechavame az na vecer, ked sa mladsi pokladik kupe a je klud.
Alen,
ja mam nieco podobne doma, hoci uz maju 15 a 12 rokov.....vacsinou si ulohy spravia este v skole po hodine, dokazu snad 90% vstrebat priamo na hodine a za to vsetko dakujem ich ucke v 1.-3. rocniku, ktora ich naucila tymto navykom
A nesmiem im kontrolovat ulohy, lebo raz sme to s polovickou skusili a nase deti sa urazili, ze im neverime...
Tak je to na nich
To poznám, menšia etela je tretiačka a úlohy, ktoré by mohla zvládnuť za 20 min, robí dve hodiny. Nie, niežeby nevedela. Ale napíše vetu, potom mi rozpráva zážitky zo školy. Opäť veta, potom prídu na rad spolužiačky. Ďalšia veta a rozprávanie o ceste domov. Posledná veta a preberáme čo bolo kým som prišla domov. Matiku spraví bleskovo. Potom prípadne prírodopis alebo vlastiveda a kým dočíta článoček, ešte sa dozviem kopec ďalších vecí. Aj postískať sa treba...Chcela by som ju to odnaučiť, aby mala viac času pre seba, ale akosi sa mi to nedarí. So staršou problém nemám, učí sa sama. Neviem ani koľko ani čo. Ale neva, hlavné že známky sú OK.
Nahodou to mas dobre, aspon ti sama porozprava co a ako a v puberte hadam bude pokracovat v rozpravani sama od seba a ty sa tak nestanes tou "mamou, co sa vypytuje prilis"
Len niekedy ju neviem zastaviť. Ona je strašne pojašené decko (keď sa niekedy muža opýtam, kde sme to zobrali, tak mi povie, že je po materi. No verila by si mu??) A je ešte v dobrom veku, povie mi aj za staršiu. A keď chcem vedieť niečo také "strašne" tajné, tak im začnem rozprávať ako to bolo, keď som bola taká ako oni...vieš chlapci, kto s kým, kto do koho a tak. Začnú sa rehotať a povedia mi aj to čo nechcú, chichi...len keby to nebolo pomedzi úlohy! Aj keď priznávam, že ma ich dôvera teší!
Kami, tak touto témou si mi nahrala do karát. Odkedy viem o tejto stránke, zvažujem či zverejniť naše trampoty so synovým učením. Názov príspevku mám už dávno: "Ako sa v zdraví dožiť konca školského roku?"
Keď zavelím, že traba sa pripraviť do školy, syn začne trieskať dvermi, na 1/2h ide rekreovať na WC, je hladný a pod. taktiky na oddialenie onoho hrozného času. Samotná príprava u neho spočíva v prehodení zošitov v taške, prípadne (ak nezabudne) napíše aj nejakú úlohu =cca 10 min. Najlepšie na tom je, že synátor zahlási: "celé poobedie som sa len učil". Je to častočne pravda, lebo samotná príprava na akt učenia trvá niekoľko hodín. Často pri tom "odchádza" do bdelého snenia (aj v škole a potom nevie čo sa robí). Už sme boli aj u psychologičky. Výsledok: skonštatovala, že má na svoj vek veľmi pomalé tempo, ale IQ 128 (len keby sa to jeho IQ chcelo prejaviť aj v reálnom živote :-/). Doporučila láskavý prístup, prispôsobiť sa jeho tempu ale aj snažiť sa o zrýchlenie. ALE AKO???
Ja už som z toho hotová na psychiatriu. Už je piatak, mal by byť samostatný, ale keď sa s ním neučím a nekontrolujem, ho nosí domov poznámky typu: Nemal Dú, nebol pripravený, nemal pomôcky...
Je totálny flegmatik, nič ho nerozhádže, je mu fuk, čo dostane v škole, hlavne že to prežije bez ujmy na zdraví.
Majka,nechcem Ťa strašiť,ale tiež som si vravela,že ho to prejde a začne byť zodpovedný a samostatný...doteraz-je deviatak-keď majú písomku a chcem,aby dostal lepšiu známku tak ho musím skúšať...
Maji, ja mám tiež piataka. To čo som napísala v úvode je momentálne aktuálne u mladšieho syna druháka. Ale so starším som absolvovala dosť podobné situácie ako ty dávnejšie. Jeho to našťastie trochu prešlo, ale zachraňuje ho jedine dobrá hlava, lebo je lajdák a spomalený po mne. "Dajte mi lievik a nalejte do hlavy"
Keď som rozoberala dávnejšie túto tému s psychologičkou, tak mi radila zostaviť časový plán na každé popoludnie, v ktorom bude mať svoje vymedzené miesto aj príprava do školy. Samozrejme musíte ho robiť spoločne, a keď sa mu v daný deň podarí vtesnať do harmonogramu, hlavne toho úlohového, udeliť body, alebo ... a za ne, pri určitom množstve výlet, kino, zmrzlina, vreckové... na čom sa dohodnete.
Inak tabuľky sa my zdali vždy nerealizovateľné, ale u nás vďaka nim začali deti pomáhať, dokonca sa občas bijú, kto bude vyberať umývačku, alebo nákup
Môj ešte vedel spúšťať strašné revy ak som od neho chcela úlohy, pre neho vo veľmi skorom termíne, napríklad sme v nedeľu šli na výlet, alebo mala prísť návšteva. Vtedy radila ísť s ním, spolu vytiahnuť zošit, aby prišiel napríklad na to, že reve dve hodiny, kvôli úlohe na 5 minút. Jednoducho, spoločne naštartovať požadovanú činnosť.
Je to len teória, ale niečo na nej možno bude. Prajem pevné nervy a veľa trpezlivosti.
No to je výborne, ste ma veľmi potešili, že nielen ja mám prváčku, ktorá všetko povie pri písaní jedneho slova a to potom vyzerá takto :jedno písmenko, celá veta informácii o škole, druhé písmenko ďalšia veta, čo povedala pani učiteľka alebo spolužiačka, alebo prečo toto písmeno vyzerá takto a prečo iné ináč, no ja šaliem, lebo musím povedať, že som strašne netrpezlivá, keď úlohy robíme, cele popoludnie , takže sa stále veľmi teším, keď ulohy nemáme a to si pripadám ako keby som chodila do školy ja.
No tak ja ešte asi ani nemám právo do tejto témy prispievať, my ideme do školy až v septembri. Ale na neobľúbené činnosti ako je napríklad upratovanie izby používame trik Fly lady. Tuším sa tu už o nej niečo písalo, tak iba v skratke.
Keď sa nechce malému upratovať jeho izbu (alebo po pravde prepratať veci z obyvačky do jeho izby), tak používame minutky. Dostane 15 minút a kuchynské minutky. Neverili by ste, ako ho to motivuje a koľko dokáže za tých 15 minút spraviť.
Som presvedčená, že niečo podobné budem používať aj pri domácich úlohách - teda, ak to bude treba. Natiahneme minútky a 15 minút práce, potom natiahneme znova a 15 minút zábavy (ak bude ešte treba) O rok vám poviem, ako to funguje:)
Ale na mňa to pri upratovaní funguje celkom dobre :))) Ked sa mi velmi nechce, tak 15 minút a spratujem všetky vodorovné plochy - a neverili by ste, ako dokáže tých 15 minút pomôct ..
dobrý ťah na vyburcovanie činnosti a zefektívnenie práce!! Pri jednom nezbedníkovi to iste zaberá!! Neviem si predstaviť pri Kamkiných viacerých
Domáce úlohy, sú u nás kapitola sama o sebe. Nemôžem sa veľmi sťažovať, lebo mám troch šikovných, relatívne samostatných školákov. Len jeden pololajdák by sa medzi nimi aj našiel. Máme však základný problém. Kedy sa budú robiť úlohy. Najhoršie je to v nedeľu. O tretej zavelím "O štvrtej sa píšu úlohy." "Áno," aj mi dokonca poniektorý odpovedajú na opätovné zopakovanie, mojej požiadavky, len tak pomedzi zuby, stále kukajúc na monitor počítača.
Ešte o pol piatej, prípadne aj neskôr sa budú so mnou naťahovať," Ja som nič nesľúbil", alebo"ja som hladný", "Ja mám ťažké úlohy, méé" "Ja neviem nájsť pero, mééé" Toľko cirkusu a mojich zničených nervov, kvôli piatim minútam, za ktoré sú úlohy hotové. A to mám naozaj veľké šťastie, že nemusím nad nimi stáť, len ich k nim dokopať.
Dievčatá ako sa darí vám a vašim ratolestiam pri ich domácich povinnostiach.