Učíme sa zaspávať bez maminky

Dala si si náročnú úlohu. Ja by som nezvládla dlhší plač. Malý zázrak samostatného zaspávania, sa mi podaril až pri štvrtom dieťati, s ostatnými sme zaspávali skoro do troch rokov. O nočnom spaní ani nehovorím, slečna ma dva a pol roka a celonočné spanie je v nedohľadne a to to ani mlieko, ani čaj nepije, spí bez plienky, len začne "mamí, mamíiii", každých 30 sekund. Občas ju ukecáam a zaspí v postielke, ale často mi okopáva chrbát v mojej posteli. Manžel je odsťahovaný od začiatku, stačí ráno jeden zbitý pes.

Ahoj, držím ti veľmi palce a dúfam, že to nevzdáš a vydržíš. Ja mám 23 mes. dcerku, a presne takto isto som ju odúčala od uspávania ked mala 15 mesiacov. Najskôr 14 dní plakala v postieľke než zaspala a potom ďalších 14 dní spávala posediačky. Občas som ju položila skôr a zobudila sa a cele sa to opakovalo. Samozrejme, že som za mojim slniečkom chodila v intervaloch a tíšila. Drobec sa to odnaučil. Teraz ju položím do postieľky po našom mojkacom rituáli, odídem a ona s mackom v ručičke zaspí. Spí celú noc, doteraz s nami v našej posteli nespala. Tak veľa pevných nervov a ozvi sa, ako to dopadne. Ahoj

Tak my máme doma podobný problém. Tak veľmi by som chcela drobca naučiť spať bezo mňa, no vždy keď ľahne do postele a ja odídem príde za mnou. Už som jej skúsila pustiť aj rozprávku aj nejakú hudbu no nepomáha. Som zúfalo zúfala.

Ahoj Deedee, neviem, aká je stará tvoja malá, ale ja by som to takto radikálne neriešila. Ja som učila drobca samého zaspávať samého, keď mal 4mesiace. to som ho každú chvíľku chodila hladkať, mojkať a keď plakal, zobrala som ho na ruky. utíšila som ho, umojkala a dala zas späť. a tak dokola. potom mal obdobie, keď krásne úplne sám zaspával a potom zas obdobie, keď som musela byť pri ňom a takto sa to doteraz strieda - má 22 mesiacov. snažím sa mu skoro vždy vyhovieť, ale teraz už dosť vymýšľa, tak ho pohľadkám, poľúbim a idem preč alebo poviem, že musím ísť na wc a potom za ním prídem. proste sa troška nabehám ))) a občas si musím proste pri neho aj tak ľahnúť. je to jednoduchšie, ľahnúť pri neho a on je ticho, ale vtedy veru aj dlhšie zaspáva. takže radšej ho idem párkrát pohľadkať, "vyhrešiť", že nech spinká a potom je dobre. ale hovorím, je to ako-kedy. treba mať trpezlivosť, lebo dieťa sa potom ťažko učí zaspávať samé. a drobec od malička spí v postielke, i keď aj to bolo občas ťažké. teraz s nami ani nedokáže spať - má to tak zafixované, že keď je s nami, tak sa ideme hrať a nie spať. držím palce a veľa trpezlivosti

Deedee - ja mam 18 mesacneeho synceka, zaspavat sameho podla knizky som ho naucila ked mal 7 mesaicov a funguje nam to uplne paradne dodnes. Kym sa to naucil, trvalo to 4 dni a poviem ti, ze pri prvom samostatnom zaspavani prerusovane plakal 3 hodiny, s muzom sme ale boli velmi odhodlany naucit ho to. To bolo v case, ked spinkaval este 3x za den a zakazdym sme ho asi hodinu uspavali na rukach, tlapkali po zadocku, hladkali a rozpravali mu aky je krasny dobry mily pekny uzasny.....potom sme sa pristhli pri tom, ze ked ma ist spinkat, uz si ho len ponukame jeden druhemu, boli sme z toho totalne vycerpany, ved prakticky 4 hodiny denne sme travili jeho uspavanim V tom obdobi sme si dokonca do izby namontovali kameru, aby sme si boli isty, ze ked je tam sam, je v poriadku, ze neplace preto, ze mu vypadol dudlik z postielky, alebo jeho milovana farebna plienocka, bez ktorej jednoducho nezaspi.
Odvtedy co sme ho to naucili zaspava do 5 minut, este si posteka s plysovymi psikmi, pohadze sa s usmevom na tvari do perin a zalahne. Je uplne spokojny vo svojej krasnej izbicke. Ked ho dam spinkat a on zacne plakat, hned viem, ze nieco nieje v poriadku a idem za nim, zvycajne su to bolave zubky, alebo sa pokakal, alebo mu vypadla plienka ci dudel z postielky. Inak vobec neplace. Ked ho bolia zubky, vtedy ho kludne uspavam na posteli. Zaspinka tiez do 5 minutiek. A cez obed mi kazdy den spi 3-4 hodiny. Na spanie je proste odbornik. Vzdy zaspava v svojej izbicke, na noc ho ale potom spiaceho prenasame do nasej spalne aj s postielkou, pretoze v noci stale pyta mliecko a ja som leniva behat za nim do izby Tiez by sme ho radi oducili v noci papat, ale neviem ci je to spravne, ked je chuda hladny, neda mi aby som mu nezarobila flasku. Alebo je to chyba??? Ja si myslim, ze casom s tym sekne sam, len neviem kedy
tak takato je nasa skusenost so zaspavanim, dufam ze ti v niecom pomoze
ahoj

Je tu niekto, kto chodi s dietatom zaspavat, alebo som iba ja ina? A to uz ma lukas takmer 4 roky. Tiez mi to niekedy liezlo na nervy, ale potom som nahodou citala vyjadrenie psychologicky, ze dieta, ktore potrebuje na zaspavanie rodica nie je nenormalne, mozno len menej sebavedome a tak som si vtedy povedala, ze to pre neho urobim. Snazim sa mu vysvetlovat, ze ked niekedy po precitani rozpravky idem od neho prec, nie je to ziadna tragedia, mozno mam nejake povinnosti alebo proste len potrebujem cas pre seba. No a obcas to funguje a Luk ma odist necha. Verim, ze samostatne zaspavanie docielime bezbolestnou cestou.

Ahoj Deedee a ostatne dievcence
Som tu nova. ale tato tema mi uz naozaj nedala a tak som sa konecne pridala.
My mame tiez problem so spanim. Od 10 mesiacov nasa mala krasne zaspinka sama (nechavam jej na par centimetrov pootvorene dvere na izbe), len obcas za nou idem, ked place, zoberiem na par sekund na ruky, polozim do postielky a spinka. Predtym som musela byt pri nej v izbe, ale to sa nam podarilo zmenit akosi tak prirodzene a bez placu. Lenze teraz ma 14 mesiacov a este sme ani jednu noc nespali az do rana, budi sa 3-4krat v noci a bez mliecka v prirodnom baleni nezaspi . Precitala som uz snad vsetky stranky s touto tematikou,
ale ja nevydrzim nechat ju plakat
A to som si myslela, ked sa narodila, ze to bude hracka, ved tretie dieta a tie prve dve spali celu noc od troch mesiacov No tak som si povedala, ze som asi tym vekom nejako zmäkla a stale dufam, ze to raz pride a nasa hviezdicka bude spinkavat od vecera do rana.
Takze Deedee drzim ti palce, ked si sa odhodlala na taku narocnu ulohu. Prajem ti, aby vam to vyslo.

Ahoje maminky. Naša malá bude mať 7 mesiacov a nezaspí inak ako na prsníku. Alebo na prechádzke v kočíku. Ale nemám to srce nechať ju samu v izbe plakať. Keď ju dám tatinkovi, tak plače a ja to nevydržím a šup už vedľa nej ležím a didkáme... Je to únavné... Ale v noci sa budí max raz na papkanie, takže to je v poho. Len to uspinkávanie. Neviem ako to vyriešim. Papať jej večer musím dať a že pri tom zaspinká...

moja mala spi celkom dobre pri flase z mliekom neviem do kedy to tak vydrzi ale mam snu iny problem nechce s nikym byt len so mnou co ta robi nik ju nemoze varovat,vcera som bola v optike na vysetrny kamoska mi ju vonku varovala cele mesto vedelo a aj ja vnutri som to pocula horor na rukach ju mala nic ludia si myslelize ju ukradla ani si ich radsej nevsimala doma mi je stale za petami nik sa k nej nemoze priblizit teraz bude mat rok nechcem vidiet tie hysaky a ked vidi svokru hotovo mate aj vy skusenosti taketo a co ste robili mate daky recept budem rada

No my sme včera nechali malú ležať na posteli s tým, že mama hneď príde (ja viem som hnusná keď klamem malé dieťa). Mama však stála za dverami a počúvala. Nakoniec sme zaspali s tým, že sme sa rovno aj pocikali. Takže aký prístup taká odmena - povedal môj mangel.

Ja som za to,že čo si dieťa vyžaduje,to má dostať.máme dve,s prvým sme zaspávali pri ňom a doteraz s ním spávame,lebo zaspať už zaspí sám,ale v noci,keď sa zobudí,tak nás musí vidieť,lebo sa bojí sám a s druhým to bolo fakt jednoduché.Skúsila som ho nechať samého najskôr cez deň,nevadilo,potom večer a bolo to v pohode.aj keď ako písala Ajkak aj my máme niekedy také dni,že si musím k nemu ľahnúť a podať mu ruku,tak si ľahnem a podám a neriešim to.deti nás potrebujú len raz,potom odrastú a už ma tak nebudú potrebovať.

Ja som počas svojho materstva vyskúšala oba prístupy a osvedčil sa mi ten druhý: keď ma dieťa potrebuje, som pri ňom. Najmenší dokonca od narodenia spí so mnou, teraz má dva a pol r. a je to na ňom vidieť (ked porovnám s najstarším), je pokojný, samostatný a sebavedomý. Niekedy zaspí sám, keď si akože odskočím. Tiež mal obdobie, keď som sa mu nemohla otočiť chrbtom, hneď do revu, ale s trpezlivosťou a mojimi zaťatými zubami sme to prežili. K tomuto postoju som sa ale dopracovala po búrlivých rokoch zápasenia s vlastným egom. Tebe prajem veľa trpezlivosti.

Ja som maleho uspavala na prsniku a po Vianociach ked uz mal desat mesiacov som ho skusala nosit na rukach, po par dnoch som ho len drzala v naruci a sedela som s nim na gauci a po dalsej kratkej dobe som ho nechala na posteli a lezala som pri nom kym nezaspi, potom som ho prelozila do postielky. Od cca 13 mesiacoch prespi kazdu noc uplne celu. Nebudi sa na cajik ani na mliecko, vlastne to sme nikdy nedavali, len kojenie a odkedy sa vecer nekojil nepytal si mliecko ani v noci. Luki je dobry spac niekedy prespi v kuse 11 az 12 hodin . Chodi spat kazdy vecer o deviatej a budi sa ako kedy, raz nieco po siedmej,vacsinou o osmej ale stalo sa ze spal aj do pol desiatej . Ale vyplakat by som nemala to srdce, aj ked som nad tou metodou davno predtym uvazovala. Takze ja teraz nemam so spankom s nim problem, robime to tak ako to vyhovuje obom, a obcas ho upava aj tatinko a bez problemov zaspi pekne do 10 minut. Len je dolezite dodrziavat jeho cas. A kojit som ho uz prestala pred mesiacom uplne definitivne a ani si nespomenul, ze halooooooo nejake mliecko.
tak drzim palceky aby ste vsetci boli zdravucki a spokojnucki

a este som chcela, ze Luki spinka od narodenia v postielke a ked zaspi na posteli, prelozime ho a postielka nie je s nasou spojena

Moja vlastná skúsenosť s prvorodeným (už som to raz spomínala): strašne som sa snažila, aby malý spal celú noc a vo svojej postieľke. Vstávala som k nemu 10x za noc, aby som ho utíšila, napravila paplon, vytiahla nožičky zašprajcované medzi tyčkami postielky...no mala som z toho riadne nervy, tým pádom aj on bol mrzutý. V tomto boji som úplne zlyhala, nemali sme žiadny systém, niekedy pri mne, niekedy u seba. Keď mal tri roky, s pomocou mojej svokry sa naučil zaspávať sám, ale každú noc sa s plačom posadil na posteli, ako v tranze, a reval naplno (našťastie bývame v RD, inak by sme mali sociálku na krku). Navyše vtedy predýchaval príchod súrodenca. Tak som rezignovala a povolila mu vstup do mojej postele. Fešák má teraz 8rokov a príde takmer každú noc. Takže spíme nakope krížom-krážom, ráno sa zobudím ako žemla: obložená deťmi. Hovorím si, že toto bude trvať max.do jeho 15 narodenín. Potom nech si nájde frajerku .

To chrápanie sa mi zdá byť skvelá taktika, ako sa to dá naučiť?

DeeDee-
padlo tu vela nazorov, ale ja si aj tak neviem vynachvalit samostatne zaspavanie. Neznamena to predsa, ze sa svojmu dietatu nevenujem, ze sa s nim nemojkam, alebo nieco podobne. Som s nim 24 hodin denne, stavam ked treba v noci, davam v noci papat. Ale moj syn je proste taky typ, ze rad spinka, ani samostatne zaspavanie mu nijak nenarusa pokoj a harmoniu. Svedci o tom aj to, ze zaspava bez placu, bez placu sa budi, castokrat ho pocujem ako santi v postielke a steka so svojimi milacikmi psikami a spi mi kazdy den cez obed 3-4 hodiny. V noci s jednym mlieckom spi od 20:00 do 6:30, nemyslim si, ze akymkolvek sposobom strada. Cely den sa mu venujem, takze nespravim doma vobec nic, len kym spinka navarim, upratujem a vypijem si v klude kavu. Niekedy cez obed spinkam s nim. Je to stastne, mojkave ale aj samostatne chlapca, ktore sa stale usmieva. On pri zaspavani proste nikoho nepotrebuje a nevadi mu to. Z komentarov som vsak citila, akoby ma tu za to odcudzovali a automaticky som bola zaradena medzi zle matky Akosi sa tu zabudlo, ze naozaj kazde dieta je ine a aj kazdy rodic je iny, iny vsak neznamena automaticky zly.

ahojte, sledujem túto diskusiu od začiatku a musím dať za pravdu DeeDee a Jajke. Ja som tiež naučila svoju vtedy 15 mes. dcérku samostatne zaspávať v jej postielke. Ano, je pravda, na začiatku si poplakala, ale teraz s úsmevom vždy ide spinkať, dostane psíka, pomojkáme sa, natiahneme hračku s melodiou, privrem dvere, ubezpečím ju, že som vedľa a ona zaspí a prespí celú noc. Teraz má 23 mesiacov. Spokojná je ona aj ja, pretože namiesto 2 hod, večerného uspávania si môžem pozrieť televíziu, upratať, ožehliť, sadnúť si k PC, porozprávať sa s manželom. Malej sa tiež venujem celý deň, a naozaj na tom nevidím nič zlé, ked jed dieťa od určitého veku, napr. od 1 roka samostatné pri zaspávaní. Držím všetkým mamičkám palce, ktoré to deti učia, alebo sa nato chystajú.

Baby, vy proste nedokazete akceptovat iny postup ako ten vlastny. Ano, syna som naucila zaspavat za 4 dni a ano prvy krat prerusovane plakal 3 hodiny. Predstavte si, ze su na to vytvorene metody. Vy si asi ale myslite, ze som ho proste zavrela do izby a utekala o 3 bloky dalej, aby som ho nahodou nepocula. Nevadi, kludne si to myslite dalej, ja viem o tom svoje. A neucila som ho zaspavat sameho preto, aby som si zavtedy pozerala telku, ale preto, lebo zaspavanie mu trvalo vzdy vyse hodiny a ja som mala v tom case zdravotne problemy a neraz som si cas jeho zaspavania odsedela u lekara, pripadne na pohotovosti, potrebovala som mat istotu, ze aj ked je doma s tatinom, alebo u babky, zaspi aj bezomna. Nemalo vyznam naviazat jeho zaspavanie opat na inu osobu, lebo clovek fakt nikdy nevie co sa stane. Tak ma za to zabite, ze som si dovolila byt chora.
Predstavte si, ze teraz som ho za tyzden oducila od dudla, ktory mu sestricky dali do pusy uz v porodnici. Za to som urcite tiez krkavcia mater, ze som mu ho vobec zobrala. Ale ani to mi nevadi, dolezite je, ze nebude mat krive zubky a neodplace si to potom u zubara. Zvladol to uplne super, bez placu a smutku.

jajka,ja akceptujem akýkoľvek postup,ktorý kto chce ,nech si ho použije.každé dieťa je iné,keby Tebe plakával malý,tak ako mne do troch rokov celú noc,tak by si možno ináč hovorila.Ale to je zase o inom.a mohla som ho učiť koľko som chcela,vstal a plakal aj 20-30 x za noc. a druhý zaspáva sám a v pohode.Každé dieťa je iné a každé dieťa aj potrebuje iné.My sme sa vždy s mužom pri uspávaní striedali a keďže chodíme do školy,tak sa musel naučiť zaspávať aj s babičkou,takže my sme nemuseli riešiť situácii "aby nebol len so mnou".Ale určite viem,že starší syn doteraz potrebuje prítomnosť v noci "niekoho",ináč zle spí.A bola som s tým aj u lekára a trpí poruchami spánku,do puberty by sa mal z toho dostať.Myslím,že tu by tá metóda zabrala?Akceptujem Tvoj postup,ale u nášho staršieho syna by som ho určite nevykonávala.Pekný deň.

Ja sa ospravedlňujem, ak som sa niekoho dotkla, len som naznačila, že knižkové metódy sa nedajú použiť paušálne na všetky deti. S najstarším som zápasila, prostredný ma občas sám pošle preč, nech už idem, že chce spať a najmenšieho si mojkám, lebo si hovorím, že to už je posledné dieťa, tak si jeho prítomnosť vychutnávam.

ach baby moje ja som sa už nevyspala 6 rokov a ten moj šestročný občas plače aj teraz lebo nie je schopný ist na wcko, A ten mladší 20 mesačny je ešte na mne nacucnuty takže ho ešte kojim a mám už toho dost som z toho unavená. Hadam by som mala ist aj buvat zatial papa

Nečítala som celú diskusiu, len prebehla.

Napíšem, ako je to u nás. Jakub má od 11tich mesiacov vlastnú izbu a bol to ten najlepší nápad, aký nám skrsol v hlave. Zaspával kolísaním na rukách, až sme sa postupne dopracovali k ležkaniu a počúvaniu rozprávky (zhruba 18 mes.). Teraz už má veľkú posteľ a zaspáva sám. Občas si poplače, vymýšľa somarinky (trčia mi nohy, škriabe paplónik, mám tvrdý vankúš a podobne) - ale to hlavne vtedy, keď dlho spinkal poobede a ešte nie je dosť unavený. Plakať ho nechám chvíľočku, potom idem, spýtam sa, o čo ide, vyriešim jeho vymyslený problém a zase odchádzam. Keď som ostávala pri ňom, nedokázal ležať bez pohybu, furt sa mrvil, odkopával paplón, vymýšľal neskutočné výhovorky, prečo nemôže ísť spať. Nemyslím, že by mojim odchodom z izbičky nejak utrpel, nemyslím, že necíti dostatočnú lásku a oporu, dobre vie, že som len vo vedľajšej izbe a dávam na neho pozor.
Keď som v práci a uspáva Ondro, on je ešte prísnejší. A výsledok je ten, že keď ho uspáva on, Kubi nerobí scénky, ide si ľahnúť s úsmevom, iba mu povie: povedz mi ako Gepetto Pinocchiovi: "okamžite choď do postele".

Ja však s takýmto prístupom neuspejem. A hlavne to ani nedokážem - neísť za ním, keď vyplakáva. U Ondra vidí, že ho nezlomí, a tak neskúša. A večere, kedy uspáva on, je u nás o poznanie pokojnejšie a tichšie...

No hladam tu nejaku radu na zaspavanie a nasla som ju az nakonciec. Tiez musim dat za pravdu Opici, pretoze ja mam 5 mesacneho syna, ktoreho este stale kojim a uz mesiac spi sam v izbe. Sice mam otvorene celu noc dvere a baby monitor, takze ked zamrnka uz som pri nom ale zaspava sam o siedmej vecer po kupani a spi bez prebudenia do piatej rano, vtedy sa ohlasi, vezmem si ho k sebe do postele, nakojim pohladkam a zas odnesiem spat do postielky a zobudim sa o pol osmej rano na to, ze si mrnka v postielke. Tak ho hned vezmem zas k sebe a hrame sa spolu.
Kym bol pri mne, celu noc som nespala, nacuvala som kazdemu jeho vzdychu a on sa mrvil a ja tiez.
Zaciatky boli tazke naucit ho zaspavat sameho, ale teraz (idu mu zubky) dost place, chodim k nemu asi kazde dve minuty ho pohladkat, utisit a zas odidem. Tento skvely rezim sa asi s tymi zubkami nabura, ale nic nie je idealne.
Drzim palce vsetkym maminkam a pevne nervy ked dietatko place, viem, ake to je tazke.....