Ja moc na poetic nechodím, a Fipipkovi moc držím palce. 
Teraz som si to však s radosťou prečítala, a viackrát a som príjemne prekvapená. Kde sa v dvanásťročnom chlapcovi berie toľko veľavravných myšlienok ? 
No, ktovie, možno ti z neho Klodik rastie nový Sokrates.
keď si čítam jeho Sokratesa tak zakaždým toto dielko pochopím trocha inak...vždy vo mne evokuje nejaké nové pocity, či novy´spôsob ako to ten môj synátor vlastne myslel keď to napísal
Nemám slov
.
Tak to vie asi len on sám. Ale hlavné je, že každý si z toho zoberie to svoje. Veď nad tými jeho písmenkami sa každý človek musí zamyslieť. A ako píšeš aj ty, každé opakované čítanie už je pomalšie, a normálne núti premýšľať o zmysle jeho viet. Už sa teším na Filipkove ďalšie múdrosti.
Splnila som sľub ktorý som dala Amálke, že na poetic mamu dáme nejaké to Filipove dielko.Dala som tam jeho malé- veľké dielko s hlbokým filozofickým odkazom
s názvom SOKRATES.Dievčence ktoré máte záujem môžete čítať.Je to vlastne práca na tému: Nápad, ktorý mi nedá spávať.