reklama
Dnes je rok od toho údesného telefonátu o nehode. V pondelok bude rok od smrti mladého drahého človeka...
Rok radosti i smiechu, starostí i sĺz, no najmä prázdna...Prázdna pri stole a v duši. Už nie je ani smútok, ani bolesť. Niekedy kŕčovitá pichľavá spomienka, ktorá dych vyrazí, či nočné zblúdilé myšlienky...
Odpočívaj v pokoji, drahý Filip! Opatruj sa tam hore, v oblakoch! Objímam!
reklama
reklama
Neprebolí. To len sa trochu obrúsia hrany. Časom prídu aj také dni, keď spomienka nepríde do hlavy. A keď to už neberieme ako zradu. To že nespomíname každý deň. Niekomu stačí málo, aby zanechal hlbokú stopu...