reklama

Ako dosiahnem, aby sa menej bala?

vietnamka , 13. 11. 2011 - 23:15

reklama

Ahojte,
rada by som vas poprosila o radu, lebo sama neviem, co si pocat, a mudre knihy mlcia.
Mam 15mesacnu dcerku. Od narodenia sa prejavovala ako citlive dieta (podla Karpa, ktoreho knihy mam nastudovane). Prejavovalo sa to najprv spankom (velmi velmi dlho trvalo, kym sa naucila pospat si), neskor averziou voci vsetkemu neznamemu.
Je to naozaj dobre dieta, pokial sme doma. Nedajboze niekam ist. Napriklad vonku - zo 4 razov, co sme vonku, 3x cely cas mrnci, pripadne sa hadze o zem, lebo chce byt iba na rukach. Mozno obdobie vzdoru?
Horsie je to s navstevami. Na navstevu mozeme ist, to ano, ale
A) nesmie to byt niekam, kde by boli cudzi ludia alebo deti, ktore by ju chceli chytat (ani za ruku, ani prihovorit sa, nic)
B) nesmie to byt na jej spanok
Spat dokaze len doma vo svojej postielke alebo v autosedacke. Ani vonku v kociku nevie spat.
Moji rodicia byvaju v inom meste, a ja sa desim kazdej navstevy u nich. Chodime tam na vikendy, asi raz do mesiaca. Znamena to pre nas to, ze nase dieta bude z 3 dni, co tam stravime 2 umrncane nevyspate a nervozne. Minimalne prvu noc si pri nej pobdieme, pretoze sa uprostred noci zobudi a odmieta spat. Situaciu nam neulahcuje fakt, ze Dorka nedokaze spat s nami - akonahle je nejaky rodic v blizkosti, chce sa hrat. Zaspi len ak je sama v postielke, a nema poruke hracky (len svoju plienocku a cumel). Takze ked spime mimo domu, v noci bud budeme pocuvat jej narek z inej izby, alebo budeme v izbe s nou, a ona plakat nebude - ale ani spat nie. Skusali sme dat si ju k sebe, ale to uz vobec nespi, to sa akurat tak roztatari.
Ale to je len jeden z problemov. Druhy je ta precitlivelost na cudzich ludi. Nikto sa jej nemoze ani dotknut, a uz vobec nie zobrat ju na ruky. Minule som bola u nasich tyzden, aj s malou, a az po tyzdni bola Dorka ochotna NA CHVILU si sadnut starkej na kolena.
Moja rodina na to ma jednoznacny nazor - musime ju iba vystavovat tymto situaciam, ona si zvykne. Lenze ja o tom nie som presvedcena. Napriklad, moj stryko ju zakazdym, ked pride, vezme rovno na ruky. Ona sa rozreve ako keby ju na noze brali. On na to nedba, a vytrvalo ju nosi, aj 15 minut. Ona sa vyhecuje tak, ze sa az zajaka od placu. Potom ju da dole. OK, keby som videla, ze to pomaha. Ale za toho vyse pol roka, co tam chodime (predtym sme chodili menej), si teda nezvykla, a zakazdym je to rovnake. To iste plati aj o spanku. Nasi, ako aj svokrovci, nas tlacia do toho, aby sme tam chodili na cely den. Skusila som to. Dorka tam nespala ani minutu, a vacsinu dna preplakala (v zavere to bol dusivy nekontrolovatelny plac). Aby ste rozumeli, my mame extremne spave dieta. Vo veku 15 mesiacov spava 14-15 hodin denne. Cize, ak si nepospi, je mrzuta, a cim dlhsie je hore, tym sa jej mrzutost stupnuje. Naviac je to ten typ, ktory ked zacne plakat (nie mrncat), hecuje sam seba, a dostava sa do hysterie.
Este by som teda rada dodala, ze nezijeme na samote uprostred lesa Úsmev. Sme normalna mestska rodina. Kazdy den s nou chodim vonku (napriek tomu, ze to Dorka nema bohvieako rada). Raz do tyzdna ku nam chodia manzelovi kamarati hrat sa spolocensku hru (Dorka s nimi normalne komunikuje - lebo ju nechcu brat na ruky, ani inak sa jej dotykat). Raz do tyzdna ku mne chodi kamoska s malou dcerkou, na cely den. Takze si nemyslim, ze by nebola zvyknuta na ludi.
Dnes mi moja mama povedala, ze si cela moja rodina mysli, ze som na dceru precitlivela, a priskocim na kazde jej zamrncanie. Ze dosledkom je, ze Dorka s nikym nechce byt, len s nami.
Cely den nad tym premyslam. Neviem, co mam zmenit. Alebo ci mam nieco zmenit. Moj osobny nazor je ten, ze Dorka sama o sebe je citliva, a dlho jej trva, kym si na niekoho zvykne (zvyknuta je na moju mamu, a ta tu bola varena-pecena). Pri frekvencii raz do mesiaca nema sancu (aspon nie teraz) zvyknut si na zvysok rodiny. To iste plati aj o cudzich miestach. Podla mna to nechce "trening" vo forme vystavovania jej stresovym situaciam, ale cas, aby trochu podrastla. Ale je tomu naozaj tak?
Mam ju teda nechat s mojou rodinou (moji starki, stryko, atd..), aj ked s nimi place? Moja mama toto robievala, ked som bola mala.. dodnes si pamatam, ako som sa budila uprostred noci, a bol pri mne nejaky vzdialeny pribuzny, a nie moja mama, ktora nebola ani doma (mam v zivej pamati tu uzkost, ktoru som citila, a to som mala 6 rokov)
Chodit na castejsie navstevy je narocne, logisticky aj financne, kedze byvaju viac ako 200km od nas. Mozno by som ju mala nejako trenovat tu.. chodit kazdy druhy den niekam do cudzieho bytu, napr. ku svokrovcom. Ale bude to potom fungovat na vsetky cudzie miesta, alebo si zvykne iba na svokrin byt?
Mate niekto podobnu skusenost? Co si o tom vsetkom myslite?
(a dakujem, ze ste to docitali az sem Úsmev )


reklama


reklama

hanele, Po, 14. 11. 2011 - 00:08

vietnamka
nerozumiem dost dobre tvojej upornej snahe vyhoviet vsetkym naokolo,len nie tvojej dcere.preco preboha nutit 15mesacne dieta na nieco co evidentne nechce.kezde dieta je ine,niektore jednoducho nechcu aby sa ich dotykali cudzi ludia.to ze je to nejaka rodina nie je smerodatne.ved si skus predstavit seba,ako by bolo tebe dospelej zene ak by sa po tebe sapal nejaky,v podstate cudzi chlap,nedovolil ti slobodny pohyb,oblapal by ta....citila by si sa dobre????ona sa nevie branit,jedine co vie je plac.
absolutne si nemyslim ze je tvoj dcera nejake precitlivene dieta,jednoducho dava jasne najavo co sa jej nepaci.preco to nerespektujete???Prekvapenie

sama instinktivne citis ze to silenie nie je ok.riad sa viac svojim srdcom mamy a "dobre mienene" rady svojej rodiny posli vies kam...Pohoda

moja neter bola taka,jediny kto ju mohol mat narukach bola svagrina,inak spustila hystericky narek...trvalo to tak do 3-4 rokov (ak si pamatam dobre)a dnes je z nej myslim,uplne normalne 15rocne dievca

vietnamka, Po, 14. 11. 2011 - 00:33

hanele, ked na tieto veci sa mozem pozerat dvojako: mozem povedat, ze ju do toho nutim, ale mozem tiez povedat, ze jej ponukam tu moznost.
Napriklad, von nechce chodit. Evidentne sa tam citi nesvoja, ako som uz pisala, vacsinou place, ze chce byt na rukach, nosena, ziadne postavanie (a to zas odmietam ja, pretoze mam uz od nosenia problemy s chrbticou - a dcerka ma 12 kil). V kociku mrnci, ze tam nechce sediet. Keby som jej vyhovela, bud ju nosim cely cas na rukach, alebo nechodime von vobec. Poradila som sa o tom so svagrinou, ktora o tychto veciach vie viac ako ja, a ona mi odporucila stale jej ponuknut tu moznost, ist von. Tak ponukam, hoci nas to casto obe vycerpava.
Velmi chcem robit pre moje dieta to, co je spravne, len neviem, co to je Smútok.

hanele, Po, 14. 11. 2011 - 01:55

nechapem dost dobre,v com spociva moznost vyberu pre tvoju dceru,ked ju niekto cudzi zoberie na ruky a nepusti ju aj ked sa uz zajakava od placu...
ja mam tri male deti a kazde je ina indivitualita...tez som pri prvom presla etapou dobre mienenych rad mojho okolia co by mal,alebo nemal moj syn robit...casom som prisla na to,ze najlepsie co mozem pre svoje dieta urobit,je pocuvat svoje instinkty a riadit sa srdcom...preto by so maj rady tvojej svagrinej,alebo kohokolvek ineho brala len ako rady nie ako navody, to co platilo na jej deti,nemusi zakonite platit aj na tvoje...
castokrat si vsimam u dospelych, ze beru deti ako nejake zmenseniny ,ktore su schopne predvidat,konat a spravat sa v podstate ako dospely...lenze ono to tak nie je,dieta je diametrale odlisne,vyvýja sa,ma iny pocet kosti v tele(cca o 100viac),uplne inak mu funguje mozog...to ci bude v dospelosti schopne vyssich citov,empatie a normalnych medziludskych vztahov je napriklad podmienene vytvorením potrebnych nervovych spojeni v mozgu v prvych mesiacoch zivota a ich stimulacia je zas podmienovana blizkym a castym fyzickym kontaktom s matkou,al. inou blizkou osobou ktorej dieta doveruje...asi tak

uprimne simyslim,ze by sa tebe aj tvojej dcere zilo omnho lahsie a krajsie,ked ju budes brat taku ala je...boji sa? no a?, nema rada zmneny prostredia? no a?vadia jej cudzie dotyky? no a?....venuj sa skor tomu co vas dve tesi a nie vycerpava. daj jej cas,tolko casu co potrebuje...vrati sa ti to v podobe spokojnej dcery
prajem vela zdaruSlnko

mandy, Po, 14. 11. 2011 - 05:53

Nasa dcera ma 14 mesiacov, a prave sme si presli podobnym obdobim, ako popisujes ty. Ma rada ludi aj deticky, na kazdeho sa usmieva, ale ked ju chcel niekto okrem mna a manzela zobrat na ruky, tak beda - to bolo kriku. Ja som aj rodinu aj priatelov poprosila, aby ju na ruky nebrali, lebo bude plakat. Vsetci to respektovali a ju to asi po mesiaci preslo samu. Zacala sa sama pytat na ruky najprv k babke, potom aj k dedovi... Ludi, ktorych nepozna odmieta dodnes. Darmo ju budu lakat na lizatko alebo nieco podobne, proste nepojde. Takze podla mna to chce len cas, nenut ju do niecoho, co sama nechce. Ani tebe by sa to nepacilo.
Co sa tyka toho spanku, tak neporadim. Moje deti tiez nechceli spavat inde ako doma. Toto tiez samozrejme vekom prejde, ale pochop ju. Je naucena na svoj domaci rezim, a cudzie prostredie je pre nu rusive, preto nemoze zaspat aj ked je unavena. Ved aj nam dospelym sa najlepsie spi vo vlastnej posteli.Slnko

eva m, Po, 14. 11. 2011 - 08:56

vietnamka,
pokusila som sa vzit do pocitov tvojej dcerky, ked ju, napriek placu a nesuhlasu, nosi na rukach nejaky ujo. A ten pocit je velmi, velmi neprijemny. Preco by mala byt tvoja dcerka vystavovana takymto situaciam? Aby si urobila radost ujovi, alebo aby si ujo presadil svoje?
Tiez si myslim, ze treba brat do uvahy pocity dietatka viac ako to, co si mysli tvoje okolie.
Tvoja dcerka potrebuje citit istotu a taketo experimentovanie jej ten pocit berie.
Moja dcera, dnes 13 rocna, bola podobna. A ja som to respektovala. Dodnes je skor introvertna, neusmieva sa hned na kazdeho, ale je to jej povaha, tak preco ju nutit do niecoho, co jej nie je prirodzene?
Uzivaj si materstvo, nenechaj sa tlacit do niecoho, s cim nesuhlasis, pocuvaj instinkty, tie ti dokazu vela napovedat.
Eva Slnko

Ariesa, Po, 14. 11. 2011 - 11:29

asi by som to robila naopak - nechce byt pri strykovi, tak nech ju on do toho nenuti. nechce sa mojkat - nebude sa mojkat. ja som synovi casto vravela, ked nechces, povedz nie. akurat to u nas neplati na lieky, vynechanie polievky a hlavneho jedla a skolky. hranice musia byt ... ale nie na ukor jeho sebavedomia. chodenie von - to by som podporila mozno inym ritualom. napriklad ked ju kupes, mozes jej do kupela pridat kvapku esencie ruze. ked pojdete von, tak jej esenciu kvapnes na svetrik alebo na golier kabatika. nejak jej pripomenut bezpecie, ze sa staras. vone su na to skvele. uvidis po tyzdni, ci sa to zlepsi. ja mam s tymto dobru skusenost.

eva m, Po, 14. 11. 2011 - 12:40

Áno Áno
a to s tymi vonami - to je dobre Áno
Eva Slnko

Tomaskovamaminka, Ut, 15. 11. 2011 - 10:27

My mame 4rocneho drobca, u mojich rodicov sme asi pol roka byvali, tak tam je trosku viac spokojnejsi, ked bol mensi aj tam obcas, niekedy zaspal(dokonca aj bez nas). U svokrovcov ho bolo problem niekedy aj do vchodu dostat, nieto este do bytuSmútok A to tam chodime skoro kazdy vikend. A ked aj niekam ideme tak poobede skratka nespi:( A tak je to stale. Zo spanim mame problemy odmalicka, zaspava ako ked bol malicky po poslednom mliecku o 22.30, teraz asi mesiac sa to trosku zlepsilo asi o hodinu skorÚsmev A vstava aj o 6.00-7.00 Podla rocneho obdobia. Ja by som ju tiez nenutila, skor nejako nalakala, presvecila, zaujala ju niecim. Nech jej daju moznos prejavit sa a dozadovat sa niecoho, nech sa jej skusia priblizit inak, nie nosenim na rukach,ked to nechce. Neboj, to ju prejde. Hlavne musi z teba citit, ze je a bude vsetko ok. Dieta vyciti co citi jeho maminka, psychika robi velmi vela. Ja mojich svokrovcov nemusim a maly to citi. A tak to je u nas aj z jedenim, napr. nechcel jest termix, ok nekupime, ked ho mali v skolke, sa ma pyta - preco doma nemame termixChichocem sa

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama