vietnamka
nerozumiem dost dobre tvojej upornej snahe vyhoviet vsetkym naokolo,len nie tvojej dcere.preco preboha nutit 15mesacne dieta na nieco co evidentne nechce.kezde dieta je ine,niektore jednoducho nechcu aby sa ich dotykali cudzi ludia.to ze je to nejaka rodina nie je smerodatne.ved si skus predstavit seba,ako by bolo tebe dospelej zene ak by sa po tebe sapal nejaky,v podstate cudzi chlap,nedovolil ti slobodny pohyb,oblapal by ta....citila by si sa dobre????ona sa nevie branit,jedine co vie je plac.
absolutne si nemyslim ze je tvoj dcera nejake precitlivene dieta,jednoducho dava jasne najavo co sa jej nepaci.preco to nerespektujete???
sama instinktivne citis ze to silenie nie je ok.riad sa viac svojim srdcom mamy a "dobre mienene" rady svojej rodiny posli vies kam...
moja neter bola taka,jediny kto ju mohol mat narukach bola svagrina,inak spustila hystericky narek...trvalo to tak do 3-4 rokov (ak si pamatam dobre)a dnes je z nej myslim,uplne normalne 15rocne dievca
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte,
. Sme normalna mestska rodina. Kazdy den s nou chodim vonku (napriek tomu, ze to Dorka nema bohvieako rada). Raz do tyzdna ku nam chodia manzelovi kamarati hrat sa spolocensku hru (Dorka s nimi normalne komunikuje - lebo ju nechcu brat na ruky, ani inak sa jej dotykat). Raz do tyzdna ku mne chodi kamoska s malou dcerkou, na cely den. Takze si nemyslim, ze by nebola zvyknuta na ludi.
)
rada by som vas poprosila o radu, lebo sama neviem, co si pocat, a mudre knihy mlcia.
Mam 15mesacnu dcerku. Od narodenia sa prejavovala ako citlive dieta (podla Karpa, ktoreho knihy mam nastudovane). Prejavovalo sa to najprv spankom (velmi velmi dlho trvalo, kym sa naucila pospat si), neskor averziou voci vsetkemu neznamemu.
Je to naozaj dobre dieta, pokial sme doma. Nedajboze niekam ist. Napriklad vonku - zo 4 razov, co sme vonku, 3x cely cas mrnci, pripadne sa hadze o zem, lebo chce byt iba na rukach. Mozno obdobie vzdoru?
Horsie je to s navstevami. Na navstevu mozeme ist, to ano, ale
A) nesmie to byt niekam, kde by boli cudzi ludia alebo deti, ktore by ju chceli chytat (ani za ruku, ani prihovorit sa, nic)
B) nesmie to byt na jej spanok
Spat dokaze len doma vo svojej postielke alebo v autosedacke. Ani vonku v kociku nevie spat.
Moji rodicia byvaju v inom meste, a ja sa desim kazdej navstevy u nich. Chodime tam na vikendy, asi raz do mesiaca. Znamena to pre nas to, ze nase dieta bude z 3 dni, co tam stravime 2 umrncane nevyspate a nervozne. Minimalne prvu noc si pri nej pobdieme, pretoze sa uprostred noci zobudi a odmieta spat. Situaciu nam neulahcuje fakt, ze Dorka nedokaze spat s nami - akonahle je nejaky rodic v blizkosti, chce sa hrat. Zaspi len ak je sama v postielke, a nema poruke hracky (len svoju plienocku a cumel). Takze ked spime mimo domu, v noci bud budeme pocuvat jej narek z inej izby, alebo budeme v izbe s nou, a ona plakat nebude - ale ani spat nie. Skusali sme dat si ju k sebe, ale to uz vobec nespi, to sa akurat tak roztatari.
Ale to je len jeden z problemov. Druhy je ta precitlivelost na cudzich ludi. Nikto sa jej nemoze ani dotknut, a uz vobec nie zobrat ju na ruky. Minule som bola u nasich tyzden, aj s malou, a az po tyzdni bola Dorka ochotna NA CHVILU si sadnut starkej na kolena.
Moja rodina na to ma jednoznacny nazor - musime ju iba vystavovat tymto situaciam, ona si zvykne. Lenze ja o tom nie som presvedcena. Napriklad, moj stryko ju zakazdym, ked pride, vezme rovno na ruky. Ona sa rozreve ako keby ju na noze brali. On na to nedba, a vytrvalo ju nosi, aj 15 minut. Ona sa vyhecuje tak, ze sa az zajaka od placu. Potom ju da dole. OK, keby som videla, ze to pomaha. Ale za toho vyse pol roka, co tam chodime (predtym sme chodili menej), si teda nezvykla, a zakazdym je to rovnake. To iste plati aj o spanku. Nasi, ako aj svokrovci, nas tlacia do toho, aby sme tam chodili na cely den. Skusila som to. Dorka tam nespala ani minutu, a vacsinu dna preplakala (v zavere to bol dusivy nekontrolovatelny plac). Aby ste rozumeli, my mame extremne spave dieta. Vo veku 15 mesiacov spava 14-15 hodin denne. Cize, ak si nepospi, je mrzuta, a cim dlhsie je hore, tym sa jej mrzutost stupnuje. Naviac je to ten typ, ktory ked zacne plakat (nie mrncat), hecuje sam seba, a dostava sa do hysterie.
Este by som teda rada dodala, ze nezijeme na samote uprostred lesa
Dnes mi moja mama povedala, ze si cela moja rodina mysli, ze som na dceru precitlivela, a priskocim na kazde jej zamrncanie. Ze dosledkom je, ze Dorka s nikym nechce byt, len s nami.
Cely den nad tym premyslam. Neviem, co mam zmenit. Alebo ci mam nieco zmenit. Moj osobny nazor je ten, ze Dorka sama o sebe je citliva, a dlho jej trva, kym si na niekoho zvykne (zvyknuta je na moju mamu, a ta tu bola varena-pecena). Pri frekvencii raz do mesiaca nema sancu (aspon nie teraz) zvyknut si na zvysok rodiny. To iste plati aj o cudzich miestach. Podla mna to nechce "trening" vo forme vystavovania jej stresovym situaciam, ale cas, aby trochu podrastla. Ale je tomu naozaj tak?
Mam ju teda nechat s mojou rodinou (moji starki, stryko, atd..), aj ked s nimi place? Moja mama toto robievala, ked som bola mala.. dodnes si pamatam, ako som sa budila uprostred noci, a bol pri mne nejaky vzdialeny pribuzny, a nie moja mama, ktora nebola ani doma (mam v zivej pamati tu uzkost, ktoru som citila, a to som mala 6 rokov)
Chodit na castejsie navstevy je narocne, logisticky aj financne, kedze byvaju viac ako 200km od nas. Mozno by som ju mala nejako trenovat tu.. chodit kazdy druhy den niekam do cudzieho bytu, napr. ku svokrovcom. Ale bude to potom fungovat na vsetky cudzie miesta, alebo si zvykne iba na svokrin byt?
Mate niekto podobnu skusenost? Co si o tom vsetkom myslite?
(a dakujem, ze ste to docitali az sem