Odlucenie

jahodka,
podstatne je to, co bude dietatko citit od teba. Ak obavy, nervozitu, smutok, prenesie sa to aj na nu. Ak to prijmes ty, malicka bude citit istoru a pohodu, prijme to aj ona. A urcite je dolezite, aby si opatrovatelku oblubila a aby citila, ze aj ty mas k nej dobry vztah.
Eva

podla mna to zvladne dobre, ked sa jej v ostatnom nepracovnom case budes venovat rovnako ako pred tym (teda nie zbytocne intenzivnejsie). nepociti nejaky velky rozdiel. hoci spociatku mozno bude mamickovejsia. nez pochopi, ze tvoje odchody neznamenaju, ze ju opustas, ale su beznou sucastou jej zivota a ty sa predsa vzdy vratis.
kamosky v zahranici toto robia a ich deti po case (inak dost kratkom, deti su velmi prisposobive potvorky) to brali ako samozrejmu vec.
problem mozno skor bude, ze ty sa budes citit opustena a mozno si aj trosku poziarlis, ked uvidis, ze aj k tej druhej mame prejavuje naklonnost.

jahodka,

mozno by nebolo od veci (skor nez ti zacnu pracovne povinnosti) "natrenovat" si novu situaciu - nechat dceru s opatrovatelkou trebars na stvrt hodinku, na pol...

(mozno ani nie tak velmi kvoli dcerke, deti su naozaj velmi prisposobive, ako skor sama pre seba...)

moje skusenosti hovoria, ze deti, ktore sa dostali do blizkeho kontaktu s viacerymi dospelymi ludmi pred skoncenim druheho roku, vedia akosi "lepsie" tvorit socialne vazby v neskorsom veku. Urcite to nie je striktne pravidlo, ale u deti, ktore poznam, to plati bez vynimky...

tak nech vam tato zmena prinesie do vztahov len viac pohody...

Ahoj ja_hodka. Ja som nastúpila do práce, keď mal syn rok a 5 mesiacov. Dávala som ho k mamine-na celý deň. Mamina chodila k nám predtým, takže Andrejko ju poznal ale hrozne, hrozne som sa bála ako to bude zvládať u nich a celý deň bezo mňa. Chodili sme k našim, ale vždy tam bol so mnou. Uvažovala, že si to vopred "natrénujeme" ale to nejde. Pretože byť tam občas a byť tam každý deň je rozdiel. Ale "zoznámenie" sa s opatrovateľkou je určite potrebné a minimálne mesiac vopred. Aby tvoja malá nepodlahla panike, že je s cudzou osobou. Ale je to individuálne, možno jej ani nebudeš chýbať Držím ti palce, aby ste to zvládli. My sme to zvládli, zatiaľ zvládame a aj keď som o tomto svojom rozhodnutí veľmi pochybovala, teraz viem, že bolo správne. Ale pri deťoch nikdy nevieš, čo je správne, pretože každé dieťa berie zmenu úplne inak a inak na ňu reaguje.

My sme dostali chuvu, ked mal maly pol roka a nasa Jaja (janka) patri k najoblubenejsim clenom rodiny... absolutne neboli ziadne problemy. Podla mna dietatu nevadi, ze odchadzas, len musi mat istotu, ze sa vratis. A ostatne je tvoj problem, ako spracujes to, ze nie si s malou, ako sa vysporiadas s tym, ci je doma vsetko ok a ine pocyhbnosti, ktore ta napadaju, ked sa nestaras o svoje dieta sama. V kazdom ohlade, je maly viac komunikativny a menej ustrachany, ako dieta mojej sestry, ktore je doposial len s mamou...