reklama

Plačko

nielen žienka domáca , 09. 02. 2008 - 11:44

reklama

Moj 2-rocny synko je strasny placko. Ked sme vonku a pozorujem deti v jeho veku, skor byvaju agresivne, niektore zase tichucke, ale zda sa mi, ze ani jedno nema take placlive prejavy ako Kubik. Cokolvek sa stane, zacne mrncat. 50 percent hovoreneho slova sprevadza mrncanie. Padne mu hracka - zacne si pistat: "padoooool mackooooooo!". Uz mi z toho ide roztrhat hlavu. Hra sa, nieco sa mu nepodari a zase mrnci. Niekedy si z neho robime srandu, ze mame maciatko, co stale mnauka, pretoze presne tak to znie.
Niekedy si pisti len tak sam pre seba, inokedy ma vola na pomoc. Vysvetlila som mu, ze pocujem len, ked mi hovori veci normalne, placiky nepocujem, ked mrnka, tak ma rozbolia uska a nic nepocujem. Trochu to pomoze, ale len ked mu to pripomeniem. Poviem: "Kubinko bolia ma uska, ked plackas, nepocujem." Tak prestane a povie mi to normalnym hlasom. Ale nas den aj tak vypada tak, ze pol dna "preplace". Neviem, co si to zvykol. Mate s takym niecim skusenosti? Mam si to nevsimat a brat to ako keby hovoril normalne? Alebo sa mam snazit, aby rozpraval normalnym hlasom? Alebo z toho jednoducho vyrastie? Este som nevidela take upistane dieta. Inak je poslusny, pomaha mi, nemam s nim nijake problemy. Nema problem byt bezo mna, nie je na mna extra naviazany, je zvyknuty na ludi. Moze to suvisiet s tym, ze ked place, vtedy ma samozrejme viacej pozornosti, ale mam pocit, ze pozornosti ma az-az (vela sa SPOLU zabavame, recitujeme, citame, kreslime, modelujeme...) a on si mrnci, aj ked je sam v izbicke a vobec sa nezaujima o to, kde sme my. A na druhej strane, Kubko sa dokaze zahrat sam. Staci mu par kablov, kladivo, srobovak a opravuje cely byt, vobec sa nedozaduje pozornosti, je samostatny... Takze neviem, z coho ten placlivy prejav. Hm?


reklama


reklama

elin, So, 09. 02. 2008 - 12:13

Kaktus,
a ako sa sprava, ked je s inymi ludmi?

nielen žienka domáca, So, 09. 02. 2008 - 12:27

Neviem, ako to myslis. U nasich je taky isty, matky som sa pytala, ci sme boli taki a ona, ze nie (a to ma styri deti). V jasliach ho ucky maju rady, lebo poslucha, bez slova upratuje hracky, sam sa pyta na wc - takze oproti niektorym inym detom bezproblemovy. Nestazuju sa (nepytala som sa, ci sa im zda moc upistany). U svokrovcov - ti mu vsetko dovolia, tak tam je zloduch a placom ich vydiera, aby mu dovolili este viac Úsmev
Nerozumiem presne, na co sa pytas.

elin, So, 09. 02. 2008 - 12:37

... myslela som, ked je bez teba, teda napr. tie jasle alebo ine nezname prostredie. Vies, ci je taky naozaj stale, alebo len vtedy, ked ma pocit, ze tym nieco (napr. tu pozornost) ziskava. Moja neter mala take obdobie asi v 3 rokoch. Ked uz svagrina nevedela, co s tym, poslala neter na prazdniny k nam a s nasimi detmi ju to prosto preslo akoby zo dna na den. A po tyzdni, ked isla domov, hovorila celkom normalne.

nielen žienka domáca, So, 09. 02. 2008 - 12:50

Nechcete ho teda na tyzden? Váľam sa od smiechu po podlahe
Nikdy nebyva prec dlhsie ako 1 noc (u starych rodicov) a tam sa sprava tak isto. Ked s nim nemozeme byt my doma, ked je chory, byvaju s nim moje kamaratky, sestra, starki, proste kopec ludi (aj jemu znamych) a ti to s nim maju este horsie, my sme na neho dost prisny, musi dodrziavat pravidla, ale u cudzich teda skusa, kde su hranice a plac pouziva ako prostriedok na dosiahnutie ciela. Ale ide o to, ze to robi, aj ked nechce nikoho uputat - asi si na to proste zvykol. Myslim, ze niekedy v minulosti zistil, ze ked pisti, vsetko sa toci okolo neho, tak si to osvojil a teraz sa uz aj zabudol spravat "normalne".
Ja som mala vzdy pocit, ze "ten uzlik stale place", takze neviem rozlisit, ci to bolo niekedy ine. V kazdom pripade, predtym to bolo normalne, pretoze nevedel inak prejavit nepohodlie, potreby a pod. Ale dnes uz vie zretelne vyjadrit vsetko slovami, aj vyjadruje - je ukecany - no nejako zabudol z komunikacie vyradit to nariekanie.

elin, So, 09. 02. 2008 - 12:56

... Chichocem sa tak ho teda posli, fungovala som takto (ako prevychovne zariadenie Chichocem sa) viackrat... len som teraz dost daleko, ale aspon bude svetaznaly a otuzily...Chichocem sa
... v skutocnosti ale ty vies najlepsie odhadnut, o co ide a myslim, ze si to definovala spravne...

nielen žienka domáca, So, 09. 02. 2008 - 12:28

Teraz je este placlivejsi, lebo je uz vyse tyzdna prechladnuty, tak preto mi to uz pripada neunosne... Ale umrncany je, aj ked je zdravy.

Polárka (bez overenia), So, 09. 02. 2008 - 12:45

Kaktus
v novom Mama a ja je clanok a placlivych detoch...
su tam aj rady ako a co sa da proti tomu robit - neviem ci sa to moze keby hej tak ti ho sem prepisem neni to dlhe Úsmev

nielen žienka domáca, So, 09. 02. 2008 - 13:18

kukala som ted, ci to nemaju na tranke, ale nenasla som - tak skus Mrkám snad sa nikto nenahneva. ked hej, tak zmazeme Áno

henka, So, 09. 02. 2008 - 15:53

Polárka prepíš to sem prosím ťa, aj mňa to zaujímaKvietok

Polárka (bez overenia), So, 09. 02. 2008 - 16:24

Z : MAMA A JA (Február 2008)
Niektorí ľudia majú príjemný hlas a už aj malé deti môžu oplývať obzvlášť melodickým čistým spôsobom vyjadrovania sa, takže sa vám veľmi dobre počúvajú. Ale sú aj také deti, ktoré používajú pri hovorení umrnčaný a ufňukaný tón.
Vedeli ste, že tón reči, ktorým hovoríme, je jednoducho návykom ? Nie je len jazykovým zvykom, ale i vyjadrením postoja k životu. Mrnčanie pramení z bezradnej časti nás, ktorá chce, aby ostatní okolo nás všetko pre nás vybavili. Z časti v nás, ktorá je večne nespokojná a neustále šomre na všetko okolo seba a permanentne sa sťažuje. "Ufňukané" deti, ktoré nikto neprerušuje, potom rastú väčšinou v ufrflaných dospelých. Preto by ste mali mrnčanie a nariekanie včas ukončiť.
Uvedomte si, kedy vaše dieťa začína fňukať. Väčšinou chce niečo získať a hovorí to na začiatku normáônym tónom. Potom sa vyjadruje hlasnejšie a ak odmietnete jeho prianie, začne stupňovať silu svojho nariekania.
Na začiatku príde dieťa skôr náhodne na to, že umrnčaný tón dospelí jednoducho nevedia ignorovať. pre pokoj rodičia často ustupujú.
Ak sa tento vzorec správania často opakuje, dieťa sa naučízačať mrnčať v správnom čase - a čoskoro začne fňukať už pri najmenšej zámienke.

Čo môžete rpoti tomu robiť ?

Povedzte to svojmu dieťaťu
Nadviažte ihneď očný kontakt, keď začne dieťa najbližšie mrnčať, a vyžadujte bez okolkov, aby rozprávalo normálnym tónom

Ukážte svojmu dieťaťu, ako má rozprávať
Preskúmajte, či dieťa vie, aký je normálny tón hlasu. Vyskúšajte to, nájdite zopár príkladov, aby dieťa počulo, čo myslíte.

Opakujte stále dokola
Vždy keď dieťa kvôli niečomu mrnčí, povedzte mu "Hovor normálnym tónom". Výber slov je pri tom dôležitý. Vysvetlite mu, že mrnčanie nie je normálne - ani pre váas ani pre nikoho iného. Uistite sa, že vaše dieťa dostane to, čo požaduje, len vtedy, ak si to vypýta správnym tónom, musí sa, samozrejme, aj tak naučiť, že "nie" je tiež odpoveď.

Deti sa musia najskôr naučiť, ako to vo svete chodí - a musia sa naučiť, že ľudia majú radšej a aj pozitívnejšie reagujú, keď sa rozpráva príjemným tónom a milím hlasom namiesto bezradného a negatívneho.

nielen žienka domáca, So, 09. 02. 2008 - 17:04

Thanx Áno

Polárka (bez overenia), So, 09. 02. 2008 - 20:53

v pohode Slnko

elin, So, 09. 02. 2008 - 12:50

a este som si spomenula, ze dcera mala tiez asi 2-3 tyzdne, ked nerozpravala normalne, ale neskutocne protivne zatahovala ako jej nova kamaratka zo skolky. Bolo to priserne vysoko a take to ako paaaniiiii uuciiiiteeelkaaaaaaaaaaa - take zalobabnicke. Ked ma to dopalilo, tak som jej vysvetlila, ze ked takto hovori, zda sa mi, ze to nerozprava ona, ale jej kamaratka a ja nebudem pocuvat cudzie dievcatko namiesto svojho. Takze potom, ked tak nieco povedala, vobec som na nu nereagovala, uz som nic nevysvetlovala znovu, len som vobec nereagovala na nic, co povedala takymto hlasom. A prestala s tym, aj ked sa obcas este pozabudla, ked prisla zo skolky...

lydusha (bez overenia), So, 09. 02. 2008 - 20:59

No, neviem ci ta potesim ale Lucia bola a dodnes je taka ze sa rozplace na poziadanie...za vsetko sa rozplakala, a aj jej to ostalo....v marci bude mat sedemnast....tak neviem, ci sa s tym da bojovatChichocem sa alebo len sa treba naucit s tym zit. Normalne, vyludi slzy ako hrachy....na pockanie....neviem ako to robi, niekedy je to normalne na Oskara.
Tak sa teda drzte, je to chlap, urcite z toho vyrastie....pochybujem ze bude mat osemnast a plakat za vsetko.....
Drzim palcekySlnko Slnko Slnko Slnko

val, Po, 11. 02. 2008 - 12:05

Moja mala bude mat cochvila 3r ale tiez ked nieco kce zacne placom, zacala asi okolo 2 rokov takto fnukat. Tak do nej neustale hudiem, ze ak nieco kce musi pekne poprosit lebo jej nerozumiem a samozrejme nesmie zacat slovom "daj mi" ..kce to bozsku trpezlivost a a zlate nervy..ked fnuka zvyknem sa robit akoze nepocujem potom jej to dojde a pekne poprosi, takze Tamarka vsetko zacina vetou Mamka prosim si..atd. Este sa zvykne hadzat aj o zem ked nie je podla nej ale to je ina kapitola...Mrkám

nielen žienka domáca, Ut, 12. 02. 2008 - 10:07

No, pokracujem v tom, co som zacala - vravim mu, ze rozumiem, co si prosi, len ked hovori NORMALNYM HLASOM. Kubik stale pekne poprosi, to sme ho ucili od zaciatku, vemi sa mi nepaci, ked deti vykrikuju - chcem chcem chcem! Ale nic sa nemeni. Ked ho poziadam, aby hovoril normalne, hovori normalne. Ale aj tak vzdy zacne s mrnkanim. A ked ignorujem mrnkanie, tak nastupuje vreskot aj hadzanie sa o zem (a to som myslela, ze uz mame stastne za sebou Smútok ). Mam pocit, ze on uz celkom zabudol hovorit "hrubym hlasom", nerobi to naschval, proste pisti akoby prirodzene. Tak stale opakujem, opakujem a dufam, ze sa to oducime. Aj mi napadlo, ze to moze byt aj tym mojim preplakanym tehotenstvom. Tak to dufam este viac, ze sa mi podari napravit, co som predtym pokazila Plačem
Tak drzim palce aj vam, nech z tych nasich uplakancov nevyrastu usomrani dospeli!!! Slnko

Polárka (bez overenia), Ut, 12. 02. 2008 - 11:18

Kaktus
ale ty si nic nepokazila !!! niektore deti su "takove ine makove" vsetko bude ok urcite Slnko chce to len cas a pevne nervicky Kvietok Objímam Kvietok

luba1, St, 20. 02. 2008 - 22:28

Konvalinka ty si asi písala o mojom synoviÚsmev 2,5r. len on sa ešte naviše dožaduje večinu dňa pozornosti.U rodičov a kamarátok taky nie je.Tiež sme niekedy zúfalyPlačem .Chcem ti len napísať že si v tom neni sama.Ešte aj v noci piští ,ked sa ozvem spí daľej,ked sa neozvem ,tak máme doma syrénu.Niekedy ho ignorujem ,niekedy pošlem utíšiť za dvere .To funguje najlepšie.Ale dostať sa z toho nemôžeme ,ja sa spolieham už len na škôlku.Objímam SlnkoObjímam Slnko

nielen žienka domáca, Št, 21. 02. 2008 - 10:22

Nerozumiem, preco prave moje dieta??? Chichocem sa

Vies, ja som taka hrda, ako sme ho vychovali, aky je slusny, tak si zakladam na tom, ze je "prikladne dieta", bezproblemove... Ale zial umrncane. Ked som to tu tak pomenovala, zacala som si to este viac vsimat a zda sa mi, ze cely den len pisti. Uz si pripadam ako papagaj - za kazdou vetou : "Nepocujem, ked mrnkas!" alebo "Hovor normalne!" - vonku si uz pripadam, ako sibnuta. Ludia vidia, ze moj ukecany synko stale daco rozprava a ja dokola omielam to iste a az potom mu odpoviem... Som dokladna, neustupujem, ale ako vidis, uz sa o to snazim vyse dvoch tyzdnov a nic sa nemeni.

Este sa spolieham na jar - vtedy mozeme behat po lese a tam ho necham aj vyrevat, kym nepochopi, ze reagujem iba na normalnu rec. Lebo teraz je zima na behanie po vonku a doma by ma suseda asi zozrala, keby som nereagovala hned na jeho pistinkanie... (a to mame len jednu susedu! ani nechcem vediet, co je to vychovavat batola v panelaku...)

Tak daj vediet, keby ste nejak pokrocili Mrkám Zlomené srdce

nielen žienka domáca, Ut, 27. 05. 2008 - 15:05

No co pokrocili ste? Mne sa to dokladnym napominanim podarilo ukoncit a dnes uz mame zas novy problem. Musim to zvalit na skolku Vyplazený jazyk Ved kde inde by sa to naucil. Ked mu odmietnem vyhoviet, zacne rucat ako taky medved. Je schopny vrieskat aj 10 minut. Zatial to robi len doma, napriklad velmi prikladne pred spanim, ked on este neusudil, ze je najvyssi cas ist do postele (hoci uz dobru pol hodinu klipka ocami a podlamuju sa mu nohy od unavy). Robim to tak, ze ho upokojim, porozpravame sa, preco nieco nesmie alebo naopak musi, aby mu bol jasny dovod a odidem, resp. pokracujeme v zacatej cinnosti. Lenze o par minut sa mu zase nieco nepozdava a chyti dalsi hlucny zachvat. Na jednej strane si myslim, ze je to tym, ze vidi, ze som z toho nacisto nestastna a znicena, ale i tak - ja som sakra prisna a vytrvala v svojich prikazoch, nic tym vreskotom nedosiahne, akurat tak tresty (nepojdeme do zahradky, neurobim mu kakauko, nepustim mu pred spanim Macka Pu...). Co s tym, ked ani doslednost nepomaha?! Ako sa oduca takyto hrozny zlozvyk?! Bojim sa, aby to nezacal stupnovat aj nejakym sebaublizovanim, ako som uz pocula o pripadoch takeho prejavovania hnevu.
V Mama a ja som citala, ze dietky hnev nemaju potlacat, maju sa aj vyzurit, ked to na nich pride. My mame ten (uz tolkokrat mnou tu spominany) matrac na zemi, kam ho polozim a nech si vrieska a trieska pastickami do neho, ibaze ja nemam pocit, ze by si vybil zlost a bolo dobre. Vybija si ju coraz castejsie. A sprevadza to rev orangutana. Spravaju sa aj vase deti v prvej puberte (dva roky) ako zmyslov zbaveni? Bojujete proti tomu? Ci len cakate, ze z toho vyrastu? Co preboha spravim, ked mi takuto scenu spravi na ulici? Tam ho nemozem nechat sa vyzurit v travicke. A vziat ho na ruky bude predsa nevychovne a co ak si z toho zapamata: "Ked urobim scenu na ulici, zoberu ma hopi," a bude to pouzivat?!?!?!

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama