reklama

Stale place!

Pridal/a evusa dňa 27. 03. 2008 - 12:22

reklama

Ahoj mamini!Nas problem zacal pred polrokom ked som musela ist do prace.Aj ked nerada ale stavba rod.domu a spoluzitie zo svokrovcami ma prinutilo ist prispiet niakou tou korunkou do prasiatkaVáľam sa od smiechu po podlahe.Tim nechcem povedat ze moji svokrovci su zly babka sa mi stara o malu kym som v praci a dobre aj ked z jej nazorov mam niekedy krceVáľam sa od smiechu po podlahe.Ale v com je problem mala skoro kazdy den ked odchadzam place a nechce si to nechat vysvetlit ze mamina za chvilku pride len musi ist zarobit korunkuSlnkoMala je na mna dost upnuta Zlomené srdce Zlomené srdce a mne to trha (brokenheart) ked tak placePlačem .Ja viem ze s toho vyrastie ale bola by som rada keby mi niekto pradil niaku fyntu fnVáľam sa od smiechu po podlahe .DakujemSlnko P.S. mala ma skoro 3rKvietok


reklama

reklama

nielen žienka domáca, Št, 27. 03. 2008 - 12:29

Netreba sa s nou dlho-predlho lucit. Maly tiez nechce zostavat u nasich, ked ma vidi obliekat sa a privolavat vytah, hadze sa o zem. Robime to teda inak - zabavia ho, kym sa obliekam, potom mu uz dam len pusku a babka ho hned berie do okna, aby mi zakyvali. Potom mu zase vymyslia nejaky ohromny program, aby nemal cas premyslat, ze odchadzam. Ohromny proram je hlupost ako: dedkovi podava kluce, ked opravuje bicykel. Alebo sa ide kupkat. Alebo s babkou malovat vodovymi farbami. Alebo len mu daju metlu a zameta im byt Váľam sa od smiechu po podlahe Hocico treba pohotovo vymysliet hned, ako sa zavru za maminou dvere.
Aj v skolke ti povedia, ze ziadne velke lucenie nesmies s dcerkou praktizovat. Aspon teda u nas - rano ho vezmu a zabuchnu dvere, lebo inak by deti vyvadzali.

evusa, Št, 27. 03. 2008 - 12:40

Ja sa s nou dlho ani nelucim lebo ako nahle vydi ze sa obliekam uz to zacne.A babka sa snazi ju odputat odo mna ale mala pri tom striehne na mna ci uz nahodou neodchadzam ten hrozny rev je potom pocut az na cestuPlačem .Ona sa potom ukludni babka povie ze potom je kludna len sa pyta kedy uz pridemTlieskam .len ten odchod je strasnyPlačem

elin, Št, 27. 03. 2008 - 14:19

evusa, to, co radi konvalinka, je jedna cast, druha, co musi byt vlastne prvou, je zmierit sa s tym.
Male deti velmi casto vyjadruju pocity rodicov, skryte tak, ze oni si ich ani nie su vedomi...
Ak sa so svojim nastupom doo prace celkom vyrovnas a trebars vecer pred zaspavanim v duchu pokojne vysvetlis dcere, co robis a preco, situacia sa moze zmenit zvecera do rana.
Takto sme to skusili s dvoma znamymi a zabralo (pri prvej kamoske vsak trvalo asi dva tyzdne, kym sme sa dopracovali k tomu, aby zmenu prijala a vyrovnala sa s nou...)

nanael, Št, 27. 03. 2008 - 14:03

bohužial ale musíš byť v tomto prípade sebec a zmiznuť čo najrýchlejšie. A nerozmýšľať nad tým že tak plače, lebo je to naozaj len chvílkové. Nijako jej neubližuješ tak sa s tým netráp. Neviem koľko to už trvá, ale to určite prejde. Mne synček začínal škôlku pondelkom a každým dnom sa tie histérie zhoršovali. V piatok som ho už od brany ťahala skoro po zemi, krčovito zapretého s nenormálnym revom (to naozaj plač nebol, ale rev) a učiteľka ho zo mna potom doslova medzi dverami škôlky trhala. Vedela o nom celá škôlka ale vraj netrvalo ani dve minutky a bol uplne v pohode a celý den si na mna ani nespomenul.

nielen žienka domáca, Št, 27. 03. 2008 - 14:28

Stari rodicia ju proste musia nalakat na nieco ine - ked pomaha babke pretlacat zemiaky na pyre, ty sa chytro oblecies, das jej pusku a bezis. Cim viac dosiahne svojimi scenami, tym neskor s nimi prestane. Ked vidi, ze ju lutujes, resp. ze to s tebou nieco robi, zapamata si, co ma robit nabuduce, aby vzbudila v tebe "vycitky" alebo "lutost". A bude to pouzivat castejsie, nez vam to bude doma mile.

Pri nastupe do skolky si tym presli takmer vsetky deti. Nas Kubi sa k dedkovi velmi tesi, pretoze vie, ze zase budu nieco opravovat alebo robit blikatka, srobovat a pod. Takze mu pekne vysvetlim, ze ho na chvilocku necham s dedkom, aby sa mohol poriadne pohrat s meračmi a kablami. Ale ked bude vonku tma, tak pridem. Tak musi davat dobry pozor, ci uz nahodou nie je vonku tma. Potom bude vediet, ze uz je mama na ceste. Alebo jej ukaz, ktora rucicka musi byt na akom cisle - potom bude vediet, ze neodchadzas navzdy. Len dovtedy, kym rucicka na hodinach nebude napr. na stvorke. Par raz to tak urobite a hodiny bude brat ako istotu a snad sa zmiernia aj placiky. Alebo jej povedz, ze ked vydrzi s babkou a pusti ta do roboty, tak jej prinesies nejaky darcek (nalepku, tetovacku, kvietok, kamienok, obrazok...). Tak si bude tvoj odchod spajat s buducim darcekom. Nasi to robili takto, co sa pamatam a nikdy som za nimi neplakavala Mrkám (ale to som uz bola velkacka-skolacka)

nanael, Št, 27. 03. 2008 - 16:05

s tými hodinkami som praktizovala aj ja, a používala som to a stale používam na otázky KEDY? akéhokoľvek druhu. A presne tak sa ako trojročný naučil prvú štvorku.Úsmev Úsmev Úsmev Presne tak dieťa nesmie vycítiť, že mame slabosť a lútosť pri takom žalostnom plači. Deti sú veľmi múdre.

Alia, Pi, 28. 03. 2008 - 11:46

Ja by som povedala, nech jej pustia na pol hodku teletubies - a nelúč sa vôbec, proste zmyzni, ona kým sa spamätá, tak ani nepostrehne že si fuč....
Načo pusinkovať, keď to potom tolko bolí, budeš ju pusinkovať, keď pochopí že odídeš aj cez plač....
Ja zatial neviem ako to bude niesť môj malý v škôlke, lebo tiež je na mňa extrémne "nasosnutý" - ale tak dcéra bola v pohode....

nielen žienka domáca, Pi, 28. 03. 2008 - 19:20

Co sa tyka tej pusky, u nas sa tak zakazdym lucime a ked sme skusali len tak zmiznut, potom strasne tragicky plakal, ze sme sa nerozlucili. Ked vsak nemate zauzivany taky luciaci ritual a netrapilo by ju to, tak potom len tak zmiznut je dobry napad. Kvietok

Alia, Pi, 28. 03. 2008 - 20:47

Aj u nás je pusinkovanie lúčiaci a privítací rituál - ale bohužial moja malá má napríklad zafixované - nelúčila si sa - neodišla si....to je čo???
A vlastne ona keď nechce aby sme išli tak sa zduje a pusu nedá - "nedá pusu, neodchádzame"....zato ak chce ostať u babky na noc, vybozkáva ešte aj tatina - len aby sme už vypadli Plačem

evusa, Pi, 28. 03. 2008 - 17:13

Dakujem za vsetky radyBozkávam Slnko

cucoriedka2, Pi, 28. 03. 2008 - 22:02

zalezi od dietata. Tomu starsiemu som nemolhla rozlucku upriet. Tomu mensiemu bolo lahsie odist ked ho babka zabavala. Uz teraz neni problem rozlucit sa aj s mrnusom - trochu podrastol ci si zvykol, to neviem. Kazde dieta potrebuje nieco ine, iny pristup musis len poskusat co ta napadne a urcite ten spravny grif na tvoju bambulku najdes. Deti citia vela veci, mozno musis zacat tym, ze sa s tym zmieris sama. A este ma napadlo zaved doma nieco take ako chvilku pre vas napriklad: ked pridem z prace vsetko mi hned porozpravas ako si sa mala co si robila a potom to iste poviem ja tebe {proste 10 minut o mojom-tvojom dni}. Samozrejme to treba dodrzat. Mam pocit ze takto sa bude tesit a sustredovat na ten cas co bude len vas. Drzim palce.

evusa, Pi, 28. 03. 2008 - 22:57

tak to je super s tou chvilkouTlieskam.Dik to skusimTlieskam

vyvyka, So, 29. 03. 2008 - 17:06

To aj my robíme so starším synom,ja mu poviem,čo som robila celý deň a on povie mne.Niekde som to čítala,že deti potom ľahšie znášajú odlúčenosť.A tiež som čítala,to,čo tu baby už popísali,že dieťa cíti tvoje duševné rozpoloženie a podľa toho to zneužíva.Môžem na vlastnej koži dosvedčiť,že u nás to bolo tak.keď mi bolo na figu a plakala som / nie pred ním/,tak vystrájal o dušu,ale keď už ma to štvalo a nemala som na to nervy,lebo už moc vystrájal,tak zrazu prestal,lebo videl,že tým nič nedosiahol.Asi toľko.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama