ako oznámiť dieťaťu smrť starého rodiča?, Starí rodičia, Diskusie

uprimnu sustrast (brokenheart)
tazko sa radi ... akurat som si uvedomila, ze si napisala, ze jej to mozes povedat vecer - ja by som to na vecer nenechavala. tazke temy preberat pred spanim u nas velmi nefunguju. dieta sa mi rozlutosti, nekladie otazky skor vycitky .... a tak dolezite veci riesime cez den. vtedy su otazky, ma cas to spracovat. aj ked sa venujem inym detom, vecer nic neriesim. vecer pochvalim alebo nepoviem nic.
moyes sa spytat, ci kym zariadite pohreb a dedka pochovate - mu bude kreslit s krstnou obrazok a potom mu ho odnesiete, alebo ci chce ist na pohreb a rozlucit sa takto ...
drzte sa .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

no, tým večerom som myslela čas, kedy prídeme zo škôlky -cca okolo piatej - nie pred spaním.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

úprimnú sústrasť
Smrť obľúbenej starkej sme riešili pred časom s malými deťmi aj my,je to ozaj ťažké,v ich hlavičkách si to ešte nevedia "usporiadať".Tvoja dcérka je malinká ,píšeš ,že má 4 roky,Podobne ako ti vyššie píše Ariesa by som jej to nehovorila večer,a určite jej nehovor ,že deduško umrel v aute pri havárii.
My sme to našim tak nejako,že babinka už mala veľa rokov,odišla do nebíčka,stamade sa na nás pozerá a dáva na nás pozor.
Večer po pohrebe som mladšie dietko vzala na záhradu a ukázala na oblohu ,na hviezdy,že tam niekde je babinka,vybrala si 1 hviezdu,že dobre maminka tak táto žmurkajuca hviezda je určite ona.Pousmiala som sa a nechala ju tak,pár x som ju pristihla večer pri okne ako pozerá na hviezdy,potom ako plynul čas nejak sama od seba prestala.Naše deti chceli isť na pohreb,ale mali 9 a 11 rokov vtedy,tvoju by som asi nebrala,je ozaj malinka.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nuž s nebíčkom a hviezdami ju nechcem pliesť, lebo ona už jedného starého rodiča stratila - moju mamu - mala vtedy síce iba 1,5 roka, ale vie, že mala ešte jednu babku (hoci si na ňu nepamätá), a že bola veľmi chorá a zomrela. A že je teraz pochovaná na cintoríne, kde jej chodíme zapaľovať sviečky a nosíme kvety. Takže to čo bude teraz - že dedka pochováme a bude tiež ležať na cintoríne pochovaný myslím že dokáže pochopiť, ale skôr mi ide o to ako jej oznámiť že umrel. A hlavne ak sa opýta že ako a kde umrel - tak čo jej odpovedať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mne keď zomrela mamka, tak syn mal 5 a dcéra 7. Zomrela v nemocnici, ale náhle. nečakali sme to, lebo na ďalší deň ju už mali pustiť domov, keďže jej stav sa zlepšoval. Syn bol vtedy chorý, a keď som sa to ráno dozvedela, takto to zo mňa išlo všetko von. nejako som nebrala ohľad na deti . Odprevadila som dcéru do školy a so synom sme šli do nemocnice, keďže som ho nemala kde nechať. Prijal to nejako zvláštne. Ešte sa aj ostatným neskôr "chválil", že mu zomrela babka. Deti to asi neprežívajú tak tragicky ako my, neuvedomujú si, čo to vlastne znamená. A možno je to aj dobre. Úprimnú sústrasť.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

deti nás častokrát prekvapia svojimi reakciami. Moja dcéra vie, že mala ešte jednu babku, ktorá ale už zomrela,lebo bola veľmi chorá. A že teraz je pochovaná (aj čo znamená pochovať - uložiť do vykopanej diery v zemi) na cintoríne, kde jej chodíme zapaľovať sviečky a nosíme kvety. Práveže sama chce aby som ju brávala so sebou keď idem na cintorín, a keď sa dozvie že som bola bez nej, tak sa trochu zlostí, že ona chcela ísť so mnou. A vie aj to, že zomrelá babka už tu s nami nemôže byť, a už sa nikdy nevráti a môžeme na ňu iba spomínať. Tak uvidíme ako vezme toto.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Úprimnú sústrasť.
Určite nehovor večer.
Ja napíšem nie ako mama, ale spomienku ako decko. Keď som mala 8 rokov, zomrel mi bratranec ( mal 14).
Vôbec som nechápala slovu zomrieť - odísť navždy. Slzy žiadne. Sedela som a pozerala si fotky s ním z pred pol roka a dokola si hovorila - toto už nikdy nebude. Nikdy. A furt dokola a nič. Všetci naokolo plakali, bolo mi smutno, ale to také prepuknutie na duši došlo až na pohrebe. Horšie ako zniesť smrť milovaného mi bolo znášať prejavy okolia. Nevedela som ako na sústrasť reagovať. A to som mala raz toľko čo tvoje dieťa.
Objať. Povedať, že dedko mal haváriu. Už sa nevráti. Nič viac, nič menej. Počkať na reakciu a až potom odpovedať na otázky. Aj tak by z toho, čo povieš si nič nepamätala. Keď strávi prvú informáciu, začne sa pýtať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja som mala 3 a 5 rokov keď mi zomreli dedkovia a vôbec si nepamätám ako mi to oznámili - iba to, že mi bolo divné, že tu zrazu neboli. Ale dcéra vie že človek ktorý zomrel sa už nevráti nikdy, a už tu s nami nemôže nikdy byť. Rozprávali sme sa o tom asi pred pol rokom, kedy si pri prezeraní fotiek "spomenula" na babku. Myslím že je dobrý nápad povedať len že mal nehodu a už nepríde. Len sa obávam nasledovných otázok. No čo už, budeme to musieť nejako zvládnuť.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pozri, my sme tiež vždy chodili na cintorín a uctievali sme mŕtvych.
Takže s tým som nemala nikdy problém dať to dokopy.
Len dať dokopy to "včera medzi nami, dnes už nie", chvíľu trvá. Proste uvedomenie si smrteľnosti človeka a že sa to týka jeho blízkych, ľudí ktorých dôverne pozná.
Určite to nebude ani ľahké ani príjemné ...
A na otázky sa určite priprav - len ja by som si na ne počkala, kým prídu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

máš pravdu. Len sa obávam že tie otázky prídu dosť skoro. Predpokladám že dnes večer, alebo najneskôr cez víkend pocestujeme ku svokrovcom - bude treba vybavovať po úradoch a aj zariadiť pohreb - a najneskôr vtedy -po príchode tam - určite príde otázka že kde je dedko a prečo tu nie je (ak jej to že zomrel nepovieme už predtým). Isto to nebude ľahké pre ňu - veď to nie je ani pre nás a to my už chápeme - nieto ten zmätok v jej detskej hlavičke.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja by som sa s dieťaťom o tom pozhovárala čím skôr.
Vidí utrápených rodičov, smutné okolie. Vie, že sa niečo deje / stalo a trápi sa aj ona. Neistota je horšia ako realita.
Nikto nemôžete na tom nič zmeniť, len to prijať ako fakt.
Veľa sily prajem.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Úprimnú sústrasť. Je mi to strašne ľúto. Na oznámenie smrti nikdy nie je vhodná doba, ale ako píšu dievčatá, večer asi nie. Myslím, že to, čo píše mamamata, je asi to najlepšie, čo môžeš urobiť. Ono to bude bolieť aj tak. Mne zomrel starký pred 25 rokmi, mala som vtedy 12. A pamätám si to celkom presne. Sedeli sme s maminou a sestrou v obývačke, prišiel tatko, sadol si na gauč a povedal, že starký zomrel. A ešte teraz, keď to tu píšem, tak mi je do plaču. Držte sa.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem. Máš pravdu, vhodná doba asi nie je nikdy. Uvidíme. Možno nás nakoniec malá prekvapí a zareaguje lepšie ako sa my obávame.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ťažké chvíle...držte sa. Čo sa týka detí, ja som našim načrtla možnosť, že smrťou sa možno všetko nekončí, že mnoho múdrych ľudí si myslí, že duša žije ďalej. Žiadne filozofovanie, ani teórie a záplava slov. Len taký malý kúsok svetla v takej chvíli.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

úprimnú sústrasť lienka.

Mám tiež štvorročnú. Povedala by som to, čím skôr, jednoducho a pravdu, lebo akýkoľvek obkec by ma aj tak neskôr dobehol a čakala by som som na reakciu.