Veľmi náročná situácia, aj to čo si si odžila v detstve, aj terajšie strety s otcom keď stále pije, ak si sa snažila byť aspoň trochu ústretová. Plne rozumiem tvojim rozhodnutiam.
Čo sa týka tvojej mamy, je mi jasné, že pri mame pociťuješ veľkú bezmocnosť, že jej nevieš pomôcť . Len ak si nechce dať pomôcť a zvolila si cestu ľútosti k otcovi, nepomôžeš si a ani jej. Môžeš raz dvakrát vysvetliť ako to celé vidíš ty, potom ostáva už len akceptovať. Vieš sa akurát pevne postaviť za svoje rozhodnutie, ukončiť kontakt s otcom, lebo mu nedôveruješ.
Verím, že je zložité to prijať, ale iná cesta asi nie je. Drž sa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte, chcela by som vedieť váš názor na túto situáciu...
UŽ keď som bola malé dieťa mal môj otec problém s alkoholom, nepracuje už 30 rokov, pamätám si jeho každodenný krik, potom to na pár rokov ustalo, alkoholu sa ani nedotkol a keď som bola v puberte začalo to zas. Je na invalidnom dôchodku čiastočnom, pracovať by mohol, ale nechce, zovšadiaľ ho vyhodili kvôli tomu že ze pil, alebo odmietal chodiť do práce.
Teraz som uz dospelá, mám svoj život, mám manžela a 2 deti a bývame vo svojom ,sami. Moji rodičia sa pred 3 rokmi rozviedli, moja mama nás často navštevuje, chodi strážiť vnúčatá... LENŽE, každý deň navštevuje svojho ,,EX" , keď sme s ním ešte bývali, každý deň pil, potom bol agresívny, nikdy nás neudrel ani fyzicky neublížil, ale robil to psychicky. Ten každodenný stres, jeho neustály krik celú noc, hocičo som povedala, urobila, neurobila to bolo jedno, všetko ho rozčúlilo, ničil mi veci, vyhrážal sa, neskutočne som sa aj s bratom bála, mama sa nás nikdy nezastala, vrieskal aj na ňu, ale ona bola vždy len ticho, nikdy mu nepovedala nič.
Ja som sa po skončení strednej skoly, odsťahovala za už teraz manželom, a rok po mne odišiel aj môj brat, keďže to tam už nezvládal.
Ide o to, že mamka je už v podstate tiež rozvedená a samostatná, ale nechapem, stále sa necháva ponižovať od svojho ex, každodenne za ním chodí, tvrdí že ho ľutuje, párkrát som mu dovolila prísť aj s mamkou aby strážil vnúčatka, ale stále keď príde, vidím že už má vypité, on vodičský nemá, zobrali mu ho pre alkohol za volantom. VIACKRÁT som s mužom zistila, že nám chýbajú fľaše zo špajze, alebo sú otvorené a je z nich odpite, mama sa ho zastáva že on nepije.
Namiesto toho aby bol rád že, mu po tom všetkom dovolím vidieť vnúčatá, robí zvady aj so mnou aká ja som dcéra, že mu nenalejem, a proste samé výčitky za všetko, blokujem ho, nekomunikujem. Na naliehanie mamky som mu nakoniec aj tak dovolila prísť, mamka mi tvrdí že už nebude, že viac k deťom keď príde nebude mať vypité, ale zas hovoríme o 2 návštevách a znova je to tam kde bolo, vyčíta mi, že mu zakazujem vídať vnúčatá. Pred pár dňami tu znova prišiel, aj keď mama tvrdila že nevypil, prišiel total opity, a keď som sa ozvala, tak ja som ta zlá, odišli, zakázala som mu tu viac chodiť.
Odvtedy výčitky zo strany matky, ako som reagovala prehnane, on chce len vidieť vnúčatá, ona ho ľutuje, on tam žije sám
neviem to pochopiť,
je mi ju ľúto, pretože by si zaslúžila normálny život, on je psychicky chorý človek, dáva jej sledovacie zariadenia do telefónu, ona o tom vie, vyčíta jej všetko, ponižuje ju, štve ju proti mne aj proti bratovi, kladie jej za vinu všetko, aj to že on pije, ona ho vyhľadáva, kupuje mu alkohol, jedlo , všetko, keďže on nepracuje. Neviem ako jej pomôcť, aký je váš názor na túto situáciu ? Poprípade zažil si niekto nieco podobné?