nanič starámama

Mám 20 ročnú dcéru ktorá je slobodná mamička.Miesta v dome máme málo,ale dcéru sme prichýlili.Vnučka má teraz dva roky.Ked sme jej dovolili u nás bývať stanovili sme jasné pravidlá,ktoré musí dodržiavať.Pomáha v domácnosti a finančne prispieva na domácnosť.Samozrejme že jej aj my občas prizrieme vnučku ked potrebuje.Napríklad ked má stretko s bývalými spolužiakmi.Denne sa však nefláka.Ja totiž mám právo na svoj život.Mám na krku 50 a všetok svoj čas som venovala deťom.Teraz sa venujeme s MM jeden druhému a deti sa musia prispôsobiť.
Posielam ti aspon

Zaujímalo by ma ako sa k tomu stavia tvoj druh ?

Vieš 20 ročnú dcéru ťažko prevychováš , chyba sa stala už dávno, oveľa skôr.
Ale nakoľko je už matkou a má zodpovednosť za svoje dieťa, snáď si uvedomuje čo pre ňu robíš a čo by robila bez tvojej pomoci. Treba jej stanoviť pravidlá - že bude o teba bývať , ale .... doplň čo ti vadí a čo očakávaš.
A skús sa jej opýtať , čo by tak robila, keby sa v budúcnosti jej dieťa ku nej správalo tak ako ona k tebe, či by sa jej to páčilo.
Pokiaľ nie pohroz odsťahovaním a ona si určite vie spočítať ako by s dieťaťom žila s materskej a platila podnájom. Verím, že sa ti prispôsobí a minimálne by som od nej čakala rešpekt a vďačnosť.
A od otca dieťaťa by mala požadovať na malé výživné - nie ako mu to vyjde , ale určiť súdnou cestou čiastku, ktorú bude povinný jej platiť pravidelne.
Nezávidím ti, vôbec si neviem predstaviť, že by som riešila takýto problém. Ale určite by som sa nenechala využívať, pomôcť áno , veď je tvoja dcéra a malé je tvoje vnúča, ale na druhej strane všetko by malo mať svoje hranice.

Tak dcéra tiež dostáva len materskú.Výživné to náhradné dostáva len posledné 4 mesiace.Prispieva mi však 100€.Povesali sme jej že ak sa jej to zdá vela,môže si nájsť podnájom.Samozrejme chápe že sa to nedá.Ved okrem tej stovky čo nám dáva má zabezpečené všetko ostatné.Má navarené,môže si oprať,ovocie a sladkosti kupujeme všetkým.Zťp dcére kupujeme jogurty,tak vnučka dostáva to isté.
Dcére pekne povedz že to je tvoj byt a budú v nom platiť tvoje pravidlá.Je dospelá tak sa môže sama rozhodnúť.Bud pravidlá prijme,alebo si môže hladať bývanie.Možno sa to kruté zdá,ale nie je to kruté jednanie.Týmto našim velkým deťom to len pomôže v dalšom živote.Zo spoločného rozpočtu sa predsa len lepšie hospodári.A dcéra si na spolužitie s nami celkom zvykla.Navarené býva pre všetkých.A ak nájde niečo dobré v chladničke tak sa spýta,či si môže zobrať,či to nie je dobrota naviac pre mna. Poumývať okná a poupratovať celú domácnosť je samozrejmosťou.Nenechaj sa zneužívať vlastným dieťaťom.Nie si preto vôbec nanič stará mama ked potrebuješ odpočinok a pomoc.

No oblacik, mne to príde tak, že žneš, čo si zasiala. Píšeš, že v 10-tich rokoch začali s Tvojou dcérou problémy. Asi si ich neriešila dostatočne na to, aby si predchádzala ďalším, väčším. Často sa stretávam s tým, že rodičia na svoje deti nemajú čas, prehliadajú "prúsery" s tým, že "veď oni z toho vyrastú", alebo ich ľúbia a len ľúbia, nevychovávajú a potom sa zrazu zobudia, keď sú deti dospelé, skonštatujú, že už majú mať vlastný rozum a veľmi sa čudujú, že deti sa nesprávajú podľa ich predstáv. A potom to hádžu na povahu detí, alebo blbých učiteľov, situáciu vo svete atď.
Je síce pekné, že teraz si uvedomuješ, že to Ty si ju tak vychovala, ale to je tak všetko, s tým už nič nespravíš. Máš dve možnosti: buď budeš naďalej pokračovať v spoločnom bývaní a trpieť správanie Tvojej dcéry, zmieriš sa s tým, že je aká je a pokúsiš sa napraviť nevýchovu svojho dieťaťa aspoň u svojho vnúčaťa, alebo oznámiš dcére, že je načase, aby sa začala starať o seba sama, a donútiš ju odsťahovať sa.
Každopádne Ti nezávidím Tvoju situáciu.

Och, viem o čom píšeš, čo prežívaš. Zažívali sme to s dcérou a jej synom takmer 5 rokov. Potom sme kúpili na úver rodinný dom, prerobili a už päť rokov v ňom býva sama so synom a my sme získali vytúžený kľud. Úver splácame my, avšak réžiu domu už financuje sama. Každá domácnosť žijeme svojim tempom. Zo začiatku, keď odišla niekde na víkend, som jej dom aj vyriadila, aby si "spomenula" ako má domácnosť vyzerať. Po rokoch už len idem pozrieť, či nenechala mimo chladničky a v chladničke potraviny, ktoré by sa pokazili. (Robím to s myšlienkou na zdravie vnúčaťa).
Máme sa veľmi radi a je nám všetkým konečne fajn.