Navstevy u svokrovcov

Ahojte. Napisem v skratke svoj problem a  bola by som rada, keby ste mi povedali vas uprimny nazor na situaciu, na moje spravanie a rada by som bola nejakymi navrhmi, ako riesit z mojej strany siutaciu. Byvame s muzom a nasimi skoro 7rocnymi dvojickami mimo mojich a muzovych rodicov. Svokrovci su od nas ccca 100km a  chodime k nim cca 1x za mesiac, ale kedze su daleko, tak muz trva na tom, aby sme tam boli aj cez noc, ze na otocku sa to neoplati. Muz ma 2 bratov, jeden z nich ma 2 deti a ked tam teda raz za ten mesiac prideme, tak sa vzdy najde niekto, kto mal v ten mesiac meniny alebo narodeniny, tak sa u svokrovcov vsetci zideme a oslavujeme. A ono to ma vzdy taky scenar, ze sa pije, ked rodina odide domov, moja chlap ma potrebu este pokracovat s kamaratmi, v nedelu potom vyspava opicu a ideme domov. Cize viac menej ja som tam ako dozor pre nase deti. Ked som protestvala proti tomu, navrhovala nejaky vylet v okoli pre deti, tak horkotazko sa mi sem-tam podari presadit nieco, ale potom aj tak to iste zakoncenie vikendu.

Ked som stazovala na take pubertiacke spravanie ( o rok ma 40, brali sme sa ked mal 30), povedal, že on sa potrebuje odreagovat od vsetkych starosti. Ked som navrhla, aby teda za kamaratmi chodil sam, to nechcel, lebo to by nevyzeralo dobre, ked tam pride bez rodiny. Tak som myslela, ze aspon svokre bude vadit, ze navsteva jej syna spociva v tom, ze sa tam pride opit, vyspi opicu a ide domov, ale ona to berie v klude, je rada ze vidi vnukov a nevidi v tom problem. Ked som naznacila, ze ma s alkoholom problem, tak povedal, ze nepije kazdy den, tak to problem nie je. Samozrejme, ze okrem tychto jednomesacnych odreagovaciek u rodicov, ma aj ine , ked si doma vyjde s koelgami ( a oslavuje silno, ze zabudne prist domov). Ked som ho upozornila, ze deti su uz dost velke, aby videli a vnimali jeho spravanie, ta ista odpoved. Ked som ho upozornila, ze zacina byt v stave opilosti agresivny, tak podla neho je to preto, lebo ho provokujem. Ked raz v takom stave vyslovil slova, ze mam mu zmiznut z oci lebo mi vrazi, tak som dosiahla nejaky bod zlomiu. Ale stale je to ta ista pesnicka, ze je to ok, lebo kazdy chlap obcas potrebuje vypnut a stane sa mu, ze to prepiskne a normalna zena take veci nieriesi a prejde s kludom. Ano, priznavam, ze na tieto jeho stavy reagujem krikom a hadkou, lebo normalna rec nic nezmenila. Naposledy na navsteve u rodicov po oslave povedal, ze ide este ku kamaratovi (teraz pocas lockdownu), tak som uz stratila nervy a nakricala som na neho aj pred jeho rodicmi. Strasne sa za to hanbim, ale uz som z toho vsetkeho bola psychicky unavena, ze uz som nevladala hrat tu spokojnu manzelku, ktorej to vsetko nevadi, lebo jeho rodina to vsetko stale berie v pohode. On mi pred svojimi rodicmi povedal, ze mam drzat hubu, lebo mi jednu vrazi, tak som odisla z miestnosti. Potom sa este pred nimi vykrical (vulgarne) na moju adresu a odisiel k tomu kamaratovi. Na druhy den mi povedal, ze ho to mrzi, ale ze ja som reagovala neprimerane a ze som ho vyprovokovala. Takze som to zobrala tak, ze jeho spravanie je moja a aj ked som sa keho rodicom ospravedlnila, za tu scenu pred nimi, tak povedali, len tolko, ze je to v pohode, ze to sa stava, ze clovek vybuchne. Takze v podstate im synove spravanie nevadilo, riesilo sa len to, ze sme si svoje problemy riesili pred nimi. Hovorim, strasne sa hanbim, ze ten vybuch pre jeho rodicmi, ale to bola posledna kvapka, lebo som vedela, ze za ten vecer uz ma toho dost a este chcel pokracovat.

Rozmyslala som xykrat, ze tam nebudem chodit, ale nechcem zakazovat detom vidiet starych rodicov, lebo potom by povedal, ze teda ani k mojim rodicom nebudu chodit. A sam tam nepojde a ani sam s detmi nepojde. Ked som povedala, ze s nim takto zit nechcem, povedal ze prehanam a nie je to dovod na rozchod, lebo uplne, uplne reagujem neopodstatnene a prehnano. Nechcem, aby deti vyrastali s tymto pred ocami, s otcom, ktory pije a vyhraza sa ich matke. Teda ono bude vsetko v poriadku, ked ja nebudem "prehanat" a brat to vpohode ako ostatne normalne zeny.

Povedzte mi teda uprimne, co by ste robili /urobili inac na mojom mieste? Nemam to riesit, lebo kazdy chlap je v strese, ze musi zivit rodinu a potrebuje sa odregovat? Alebo mi povedzte svoj nazor, z pohladu mojej svokry....keby vas syn s rodinou chodili k vam na taketo navstevy....Ď.

Diskusie Naničmama.sk: 

a ako je to ked travite viken u tvojich rodičov?

U našich nikdy nie sme na noc. Bývajú 20min autom od nás. Ku našim chodíme tak v nedeľu poobede, na 2-3 hodiny, na kávu, koláč alebo keď je pekne, tak grilujeme na záhrade, alebo sa ideme prejsť. Alebo ideme tam v sobotu pomôcť niečo okolo domu. Mám len mamu a slobodnú sestru, ktorá s mamou býva, takže občas aj s chlapskymi robotami im treba pomôcť. Ak sa niečo u našich oslavuje, tak nás je len tak máličko, muž nemá parťáka na pitie, my baby si dáme 1-2 poháre vína. Muž vtedy robí šoféra.

Vysvetli mu, aké ti to je nepríjemné a skúste nastaviť nejaké hranice....

ja verím, že to vnímaš ako problém, ale nejaké zákazy to nespravia.

Urobte si s deťmi na nedeľu nejaký zaujímavý program v okolí s babičkou, s dedkom, nech len nesleduješ ako dospáva

chce sa mi povedať, dopraj mu to keď je to len raz mesačne

ale zariaď sa po svojom

 

 

Rozprávali sme sa o tom xykrat, výsledok je vždy, že preháňam. A keby to bolo len ten 1x za mesiac, ešte by som sa s tým nejak zmierila, že je to len u nich. Ale za tie roky sa toho toľko nazbieralo. Xykrat si vyšiel s kolegami a neprišiel v noci domov, lebo nebol schopný ani do taxíka nastúpiť, prikvitol až na druhý deň na obed, celú noc nedvíhal telefón, nevedela som, kde je a samozrejme doma vysvetlenie, že stresujem. Asi 2x sa stalo, že som si musela zobrať z práce pol dňa dovolenky, lebo sa cez pracovný týždeň zasedel s fľašou u suseda a ráno pritom vozí deti do škôl, ja som už vtedy v práci. .... Je polovica februára, boli sme u svokrovcov pred týždňom a predtým na Silvestra. Medzitým už stihol aj jednu domácu akciu so susedom, po ktorej sme sa tiež pohádali, že som nenormalna, že to riešim, že susedova žena je úplne v pohode s tým, že si spolu vypijú a vôbec jej nevadí, keď jej sused aj nadáva a ja musím všetko prežívať a riešiť.... Asi som fakt len precitlivela :-D

Precitlivelá nie si. Evidentne ti to vadí a niečo s tým treba spraviť. Je toto jediný problém vo vzťahu, ktorý ti výrazne vadí, či je za tým viac. Máte nejaký spoločný čas vy dvaja? Máš nejaký čas pre seba ty? Chlapi vraj potrebujú chlapskú spoločnosť, len alkoholu by nemalo byť cez mieru, ani ta agresivita s ním súvisiaca.

Toto je jediny problem, ktory mi vyrazne vadi. Kopec drobnosti, ktore mi vadia, popri tomto nejak vobec neriesim. Cas pre seba mame jedine cez prazdniny, ked mozme dat deti k starym rodicom. Ja sama pre seba ani moc casu nemam. Za tych skoro 7 rokov, co mame deti, som bola mozno 3x niekde na kave, ci v kine s kamoskou. Ale mne celkom vyhovovalo, aj ked muz robil vo firme, kde potreboval 2-3x do roka ist na 2-3 dni na sluzobku. ja som si tie volne dni bez neho s detmi uzila :-D. Aj teraz mi nevadi, mat deti pri sebe, dostavali sme dom, bavia ma zariadovacky doladovacky okolo toho. Viem, ze chlapi sa potrebuju spolu vykecavat, preto ho stale posielam, nech si ide za kamosmi sam, nemusi nas tam tahat. Len ako pisem, to zase svokra berie tak, ze to nevyzera dobre pred ludmi, ked tam s nim nie som ja a deti, tak tam nechce chodit sam. Tu doma si spravi posedenie so susedom, len hovorim, ze jeho problem je, ze nievie, kedy skoncit, Ide az uplne cez.

A ako to bolo pred svadbou? Tiež mal také úlety?

Pred svadbou  sme sa poznali rok, polroka sme spolu byvali. Spoznali sme sa tesne pred 30tkou, tak sme obaja uz vedeli, ze chceme vztah a rodinu. PO pol roku sa prestahoval do mesta, odkial pochadzam a nasli sme si spolocny byt. Za ten cas, co sme spolu byvali, sa stal jeden taky incident s alkoholom, ze som rozmyslala, ze to je asi koniec. Ale prisli tie klasicke reci, ze sa to nestane a ze ho to mrzi a o par dni som zistila, ze som tehotna. Bolo to take neplanovane, chceli sme to, ale prislo to akosi skoro, bola som akosi v soku. On to zobral tak, ze sa samozrejeme vezmeme. Aj ja som to chcela, ale stale som mala taky pocit, ze je to moc skoro, ze sa dost dobre nepozname. Ale teda zobrali sme sa a ja som sa kopec veci dozvedela az po svadbe. Na moj vkus dosta caste chatovcky absolvoval, k comu patri aj alkohol, ale celu pravdu v podstate neviem, to len take narazky od svagrov a svagrin, co vsetko muz za mladi povyvadzal. Parkrat za tie roky som si povedala v duchu, ze keby som niektore veci vedela skor, svadba by nebola aj za cenu toho, ze by som ostala na deti sama. To je samozrejme uz bezpredmetne teraz o tom uvazovat, len tym chcem povedat, ze to tak bolo aj predtym.

Je žiaľ veľká pravda, že takto funguje veľmi veľa ľudí. Ani neviem, čo je horšie a čo lepšie. Či keď niekto popíja denne a udržuje sa v hladinke alebo sa odtrhne z reťaze a zrúbe sa raz za mesiac. Ako blikala by mi kontrolka, ale asi by som to za klasickú závislosť zatiaľ nepovažovala.

Deti sú už relatívne veľké a vnímajú to. Takže ja by som to zariadila tak, aby otca nevideli v takom stave. Čiže, ak šoféruješ, pekne krásne by som oznámila, že v sobotu večer odchádzam s deťmi domov. 100km nie je tak ďaleko, aby to on na druhý deň nezvládol aj po vlastnej osi sam domov. Ale bolo by to bez výčitiek, bez cirkusov. Povedala by som to dopredu a proste by som to tak urobila. A nedeľný program s deťmi  je už na tebe.

Bohuzial si velmi vela ludi neuvedomuje, ze ma problem s alkoholom. A on ho teda zaisto ma. Ale kym si to nepripusti sam a nebude chciet sam od seba nieco s tým spravit, nemas prilis sancu ... na Slovensku je to takmer narodny sport - hadzat pohariky jeden za druhym do seba... sama som parkrat zazila, ako rodiny zatĺkaju ocividny alkoholizmus u niektoreho zo svojich prislusnikov...skusenosti nemam osobne, ale myslim, ze sa poznam natolko dobre, aby som mohla tvrdit, ze s alkoholikom, ktory sa nemieni liecit, by som nezostala... a co poznam deti alkoholikov, v dospelosti povedali, ze velmi trpeli, brali by skor rozchod rodicov nez eskapady opilcov a ti z nich, co sami nepodlahli tomuto neduhu, su na alkoholikov priam zurivo alergicki... ty najlepsie asi odhadnes, ako to vnimaju vase deti a ake by si mala ine moznosti ... lebo ked uz takto otvorene pises, tak sa toho nazbieralo asi celkom dost (len je to medzi riadkami schovane)

Deti uz su vo veku, ze si to vsimaju a uvedomuju. Snazim sa, aby ho nemali vtedy na ociach, ale parkrat sa stalo. Je to tazke vysvetlovat a chapu  to tak, sa tatinovi nieco deje v zmysle zdravotnom.....Tazko povedat, ake by boli moznosti, ked muz moznost, ze by sme isli od seba vobec neberie, lebo podla neho nemam najmensii dovod.  

Alkohol je metla ľudstva, ničí veľa rodín. Podľa toho ako píšete, nie je to len pitie u svokrovcov, ale vždy keď má akúkoľvek príležitosť. Ja si myslím, že Váš manžel si evidentne neuvedomuje, že už je na alkohole závislý. Musíte sa s ním vážne porozprávať - ak sa chce zmeniť, tak to urobí; ale ak nie, budete veľmi trpieť. Jeho agresivita sa bude stupňovať a nakoniec k tej facke dôjde. Život s alkoholikom je veľmi ťažký. Ak Vám môžem poradiť, napíšte si na papier všetky plusy a mínusy Vášho doterajšieho vzťahu, možno Vás to posunie v rozhodnutí ako šťastne žiť a nielen prežívať.

Po kazdom takomto "zazitku" sme sa o tom bavili, ale odpovede su stale rovnake: ja prehanam, on sa len potrebuje odreagovat, robia to vsetci a ostatne zeny to neriesia, iba je to neprimerane prehanam......Najhorsie na tom asi je, že tie reci o bitke vo mne vyvolavaju odpor. Je to pre mna uplne dno u chlapa, ked sa vyhraza zene alebo to aj urobi......a este som rozcarovana z toho, ze jeho rodicia nijak neriesili to jeho spravanie....

Prečítala som si to ešte raz, prvý raz som bola nedôsledná.

Čo sa týka agresie, to by skúsil iba raz. Okamžite by som sa vzala a odišla. Samozrejme, nemuselo by to rovno znamenať trvalý rozchod. Ale záruky, že také niečo sa nebude opakovať. A pri pokuse o opakovanie už absolútne nekompromisne. Agresia v žiadnom prípade. Ani z jednej strany.

Ja viem, že sú aj také manželstvá, kde to neustále iskrí, ale na mňa to je moc. Zdvihnúť ruku na kohokoľvek je absolútne mimo.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok