Svokra, Starí rodičia, Diskusie

Dajte si do dvora nieco taketo :
http://nd01.blog.cz/453/226/45bba0f040_12322674_o2.jpg

Hmmm, ako vtip je to dobré, ale ja som chcela poradiť asi trochu inak. Nič mi momentálen nie je smiešne. Máme labradorku. Napríklad aj toto: My ju pustíme behať po dvore a svokra ide a zase ju zatvorí do koterca. Napríklad...a je toho hrozne veľa, čo nám robí....

Kebyze mate takeho bundasa, asi by ho nesla len tak zatvarat . Len kto by to zivil, 80kg zivej vahy ?

Ja neviem, a plot ste neskusali ? Jednoducho ohradit si co je vase...

To sa nedá. Ja mám záhradku a posedenie popri prístupovom chodníku do dvora, kde býva svokra. Vlastne pozemok je už prepísaný na manžela a na švagrinú, svokra po svokrovej smrti darovala svoj podiel z domu a pozemnku dcére, takže vlastníkmi sme my a švagriná, svokra má ( neviem , či to poviem dobre) - doživotné právo na bývanie, vlastne je v zmluve uvedená ako " vecné bremeno" ale správa sa, akoby všetko bolo jej a mohla si robiť, čo sa jej len ráči.

ja by som ten smrečok asi od nervov vytrhla,uviazala by som naň červenú mašľu a podarovala by som jej ho....máš to ťažké,a ešte k tomu v jednom dvore....

Vieš že aj to ma napadlo? Chcela som ten smrečok zrezať, ale je to naozaj moja spomienka na svokra a svokra by sa asi v konečnom dôsledku ešte potešila, kam ma dohnala. Jej nejde o tie výhonky, jej ide o to, že ich otrhá, aby ma nazlostila.

A ked to nejde po dobrom,čo tak ohradiť si svoju záhradku ...

Žiadne ohradenie by nepomohlo. Máme aj taký nízky plotík s dvierkami a tie dvierka svokra stále otvára, lebo odkedy máme svoju záhradku, tak keď už nič iné, aspoň kvetináče si popri záhradke povykladala, aby mala dôvod tam stále chodiť a polievať ich. Bývame nad sebou a záhradku máme aj pod jej oknami. Tak si tam podonášala tie kvetináče ( hoci roky tam žiadne kvetináče nemávala.)

a čo tak ju pochváliť,ked ho najbližšie ošmiká....možno sa nas@erie a už sa ho nedotkne

Nie nie...vedela by dobre, že to vravím ironicky a bude to aj tak šklbať každú jar.

tak jej vyried zeleninu,čo má zasadenú a povedz jej ,že sa ti zdalo,že ju mala nahusto ked komunikace zlyháva ostáva len ignorace

keď je nechcem robiť to, čo robí ona nám. Ja chcem iba pokoj, aby nám dala pokoj a aj našej záhradke. Baby ja neviem, prečo je taká, možno má nejakú dg na to. My si napríklad grilujeme s kamarátmi, sedíme, rozprávame sa a ona príde k nám ( hoci sa roky nerozprávame) postaví sa k nám a bez slova na nás pozerá, až je to všetkým dookola trápne, len jej nie...

presne som mala rozpísané, že je to Dg F 48 asi

No ono je to možno naozaj nejako takto, lebo inak sa jej správanie nedá vysvetliť.

Stakola a keby si svokru predbehla a tie výhonky jej natrhala v lese a doniesla jej ich domov skôr ako otrhá ona váš strom?Normálne s úsmevom jej ich podať...alebo,keď budete vonku sedieť,zavolať ju na čaj,nech si posedí s vami,možno by časom zmäkla.

No vieš. Zachovala sa k nám veľmi podlo. Nechcem to tu rozoberať, ale po istých skutočnostiach mám tak ťažké na ňu, že volať ju na čaj, alebo vôbec s ňou komunikovať - to už nedokážem. To naozaj nie. Viem, že si myslíte, že preháňam, ale sú to vážne a aj veľmi smutné veci, ktoré ma dodnes bolia. Nemôžem tu dávať všetko do éteru. Proste ja chcem mať iba pokoj od nej, nič viac.

Nie si sama,čo má komplikovaný vzťah so svokrou,nemusíš písať podrobnosti,tie ani teraz nie sú dôležité.Len som sa vžila do vašej situácie,keď si predstavím,že by sme mali so svokrou obývať jeden dvor,denne sa vídať a nerozprávať,to musí byť veľmi ťažké.
Ona možno len tými "protivenstvami" púta pozornosť na seba,že je sama,tiež jej nie je ľahko,keď sa jej syn s ňou nerozpráva.
Skúste sa s ňou nejako dohodnúť,že ona vám prestane robiť to čo vy nechcete a na oplátku,zase vy jej niečo urobíte,čo by ona chcela.Nemyslela som tým,že budete hneď najlepšie priateľky,ale určitý rešpekt a tolerancia navzájom tam musí byť,inak sa nedá spolu žiť,to sú potom večné nervy na oboch stranách.

O takéto riešenie som sa pokúšala asi sto krát. A to, že sa s nou syn nerozpráva, to už je iba vyvrcholenie všetkého. A okrem toho, celé roky sa doslova tešila, kedy jej muž už zomrie, dokonca sa s tým ani nijako netajila. Ona je rada sama pre seba. Ani o vnúčence nikdy nejavila záujem. Je to sebec. Myslím, že sa nehodí písať tu náš príbeh, ale je to naozaj na zaplakanie. Keby naozaj svojho syna milovala , tak by sa snažila aj ona o spoločné rodinné šťastie, lenže ona nás celé roky iba podrypovala a tešila sa potom z našich hádok. Ona veru nie je z tých, čo by trpela zato, že sa s nou syn nerozpráva. Mna ohovárala po rodine, že jej vraj zvázdam manžela, to ako svokra, ktorý mal 70 rokov a ja 35...a to iba zato, že k nám chodil na kávu, lebo miloval svoje vnúčence a videl jej chladný vzťah k nám i k nemu a trápilo ho to...A keď zomrel, tak sa postarala aj o to, aby meno môjho manžela nebolo ani len spomenuté v smútočnej reči pána farára, keď menoval svokrovu blízku rodinu, tak syna jednoducho nespomenul...na jej želanie... Jasné že v tom okamihu sama stratila syna...nemá sa teraz prečo ľutovať.

tak nič,len som to skúsila.

Vážim si Tvoj názor aj snahu o radu a pomoc. Ja som ti len chcela trochu objasniť to, v akej situácii sa nachádzame, čo sa svokry týka.

Ja ti rozumiem,len ako rozmýšľam,tak fakt sa v tej situácii ako ste teraz nedá nič iné robiť,len ignorovať,alebo po dobrom.Ona zrejme neprestane len tak,že ju to prestane baviť.
Asi najväčšou chybou bolo,že ste zostali spolu bývať,ale to je teraz už zbytočné rozoberať,prečo je to tak,jednoducho treba len vymyslieť,ako spolu prežiť a nekaziť si to...

Stanka, v tom ti je veľmi ťažko poradiť. Je to predsa len už starší človek a má zaužívané svoje pravidlá, ktoré ona kvôli vám nezmení. Je to pre vás veľmi ťažké , ale tu je každá rada drahá. Myslím si, že jej žiadnym prístupom nevyhovieš, len to asi budeš musieť znášať. Ak jej vyhovieš v jednom, nájde si asi niečo iné. To je asi taká povaha, taká bola aj moja babka z otcovej strany. Mala 4 deti a celú starobu prežila na striedačku po rokoch vždy u iného potomka, lebo u každého si niečo našla, čím ich vedome vytáčala. Neviem, či je to povahou , alebo čím, ale nech jej akokoľvek chceli vyjsť v ústrety, nedalo sa a babka putovala raz k jedným, potom k druhým a vždy boli najhorší tí, od ktorých práve odišla. A tých to vtedy aj najviac bolelo. Si aj tak statočná a vidno že aj citlivá, keď nechceš klin klinom vybíjať, ale nič iné len trpezlivosť so starobou ti asi neostáva.

To ale nie je starobou chobotnička, svokra je taká od samého začiatku, ako ju poznám...keď som sa vydávala, mala 52...

Zlatko, neviem, čo by som ti k tomu. Len Máš to ťažké. (brokenheart)

Stakola ani nevieš ako dobre ti rozumiem Ja mám takú susedu, má 83 rokov, ale čo je to za zlú ženu sa nedá ani povedať. Zhrniem to asi tak, že potrebuje vedieť tvoj názor aby presadzovala vždy presný opak Tiež sa nedá povedať, že je to už vekom. Ľudia čo ju poznali pred 60 rokmi, hovoria, že bola odjakživa taká U nej je to predovšetkým o závisti Závidí každému a všetko, len svojim deťom dopraje.

Ďakujem milenas. No aspoň že tým deťom dopraje. Moja svokra to má naopak- pred cudzími ľuďmi sa robí dobrá, cudzím deťom aj cukríčky rozdáva a vlastným nedopraje.

Ale veď aj ona sa pred úplne cudzími ľuďmi správa ako najlepší človek pod slnkom Keby sme ju nepoznali, tak neveríme, že niekto môže byť taká maska. Keď ju počujem pod oknom ako sa niekomu zalieča a chichoce, tak sa mi prevracia žalúdok

Tak toto aj ja dôverne poznám.

Aj moja svokra susedom mikuláša nosila.V obchode nakúpila kopec sladkostí...Kde to dala,neviem.Moje deti nedostali nič.A mne sa nechcelo nikomu vysvetlovať,že deti od nej nič nemajú.

stakola ako keby si hovorila o mojej babičke... len s tým rozdielom, že môj otec (jej syn) s ňou neprerušil kontakt, lebo ju príliš miluje. S nami, vnúčatami si tak pokazila vzťahy, že sa s ňou skoro nikto nerozpráva a buď sa na nej zabáva, alebo ju ignoruje. Ja som ju tiež ignorovala, až kým som pochopila, že tak si problém s ňou nevyriešim... začala som sa na ňu pozerať "z nadhľadu" a pozerala sa na jej život ako celok (teda iba na tých pár kusých informácií, ktoré o jej minulosti máme, lebo ona o minulosti nechce hovoriť) a začínam mať pocit, že je tak strašne zlá preto, lebo nemá rada samu seba. A to asi ppreto, lebo aj jej musel kedysi niekto strašným spôsobom ublížiť. Hľadám spôsob, ako odpustiť a nepripúšťať si jej rýpanie a naprieky. Keď prídem na to, ako na to, dám vedieť
Prajem Ti silné nervy a veľa trpezlivosti, viem, aké to je...

Ďakujem. Ja by som aj chcela pochopiť jej zlú povahu a to, kde vlastne pramení. Ale to nič nezmení na tom, že aj môj život a celkovo život našej rodiny je ovplyvnený - negatívne jej správaním a konaním a tu mi dôvod jej zlosti nič nezmení na tom, že ubližuje nám, lebo ten dôvod ( ak pramení aj z minulosti) nikdy už nepominie a ak sa nezmenila toľké roky, tak sa nikdy už nezmení a môže to byť iba horšie. Chyba je, že sme už dávno neodišli z toho domu, kým sa ešte dalo. Teraz sme už všetky úspory dali na renováciu domu a bytu a nemáme si za čo kúpiť byt a predať dom sa tiež nedá, keďže v ňom bývajú vlastne tri rodiny. Ale je to naozaj veľmi nepríjemné stretávať sa na dvore ( kde by som sa mala cítiť dobre a doma) s osobou, ktorá je príčinou mojich trápení. Mám na to príliš citlivú povahu, aby som to dokázala hodiť za hlavu. Ťažko mi je napríklad aj pristaviť sa pri bránke s kamarátkou, lebo svokra to zbadá z okna a vybehne za nami, postaví sa k nám a drzo sa s tou kamoškou začne baviť ona. Kamoške je to trápne, tak jej odpovedá a ja to vzdám , slušne sa s kamoškou rozlúčim a odchádzam domov.

Chápem Ťa. Úplne. Je ťažké odpustiť niekomu, kto ubližuje účelovo a permanentne. Ale presne ako si napísala: ona sa už nezmení, aspoň teraz kým žije, a to je jej problém. Ty ale nedopusť, aby to ublížilo aj Tebe a Tvojej rodine - nedovoľ jej živiť vo vás hnev. Skús sa na ňu pozerať ako na starú ufrfľanú zákernú babku, ktorá ale už nevie NAOZAJ ublížiť a tak robí naprieky kde sa dá. Keď jej nevieš odpustiť, skús odrážať jej zlobu naspäť na ňu - keď uvidí, že Ťa prestalo tankovať, že Ti vyvádza takéto "malichernosti" v záhradke a s priateľmi a dokonca sa na tom zabávaš, všetok jej hnev sa odrazí a ona bude ubližovať už iba sama sebe - a s veľkou pravdepodobnosťou prestane so žabomyšími vojnami a nastúpi fáza č. 2 - citové vydieranie. A ak ani tomu nepodľahnete, možno potom sa s ňou bude dať rozumne porozprávať a dohodnúť.
Jednoducho je už stará, Tebe rodinu nerozbila, takže najhoršie je za vami. Skús ju vnímať ako dieťa, stanov jej jasne hranice a dodržuj ich. Neviem koľko má rokov Tvoja svokra, ale naša babička tak od 80tich rokov začala chápať, že je na nás vlastne plne odkázaná (hoci je inak samostatná, ale vieš - k lekárovi zaviezť, ťažké veci nakúpiť, na hroby do iných miest s ňou ísť ...), a tak trochu skrotla a už trúsi len štipľavé poznámky. Hoci som si veľakrát myslela, že mamu nakoniec prijme a prebudí sa v nej ľudskosť, keď ostala moja mama jediná, kto sa o ňu postaral v ťažkých situáciách, nestalo sa tak. Starého psa novým kúskom nenaučíš - bola taká celý život, teraz sa nezmení, ale nezabudni, že Ty môžeš zmeniť pravidlá.

Ďakujem loulou Napísala si to pekne a pravdivo. Takto by sa to dalo, začať ju brať inak, obracať na žart jej podlosti a provokácie. Budem sa snažiť vybrať sa takouto cestou.

tiež sa to len učím, ale poviem Ti, keď nič iné, mne je lepšie. Držím Ti palce

Ešte raz vďaka.

Da sa z toho von. Napec jej buchty a pocukruj arzenom.

obavam sa, ze v dnesnej dobe to na akutnu gastritidu neuhra, agatha.

nie, vazne. my sme mali toto v rodine. a zial, aj ked ten, co to sposoboval, uz zomrel, bolo to uz prilis vsetkym zalezene pod kozu a tak si to ako jeho dedicstvo tahaju dodnes, hoci je to uz peknych par rokov, co tu nie je.
stakola, fakt sa snaz, nenechaj si s tym znechutit zivot. ved si inak vesela dobra osobka. bola by to skoda. hoci viem, ze drzat si nadhlad dlhu predlhu dobu je neskutocne unavne. hlavne, ze ako rodina drzite pokope. tak mate vacsie sance.
rozmyslam, ako by sa s tym dalo pohnut, ale napriek osobnej skusenosti s takym dacim, zatial rady neviem.

Ďakujem magic, áno je to pravda, že keby sme nedržali pokope, asi by sme už boli rozvedení. Ťahá sa to roky rokúce, len som citlivá a tak som sa chcela vyžalovať ohľadom toho smrečka. Akosi mi to prišlo ľúto, aj toho drozda, čo uletel, lebo ja sa teším aj z takýchto drobností a potom ma trápi, ak mi ich pokazí opäť iba človek, ktorý je zdrojom môjho trápenia. Viem, že je ťažké radiť, vlastne sama viem, že tu sa moc radiť ani nedá. Tu zlyhali všetky možnosti a zostala iba jediná - nekomunikovať, prehĺtať, predýchavať a nenechať si znechutiť život. Nechcem spomínať na mladosť ako na obdobie, ktoré som sa pretrápila kvôli svokre. Berie mi to sily a nepomáha to ani mojej chorobe. Ak to takto pôjde ďalej, tak ma ešte svokra aj prežije...Musím to zmeniť ja, musím zmeniť seba a nepripúšťať si jej činy k telu. Lenže je to ťažké. Veľmi ťažké.

Je to smutné, ale uhrá to. Ked nikoho nezaujíma smrť mladého muža, otca 3 malých detí, smrť babky nad hrobom nezaujme nikoho...

To bol cisty sarkazmus magic, ved vies...sto rád a stokrat ktomu ANO ALE...a vysvetlenie preco by to neslo. Tolko moj postreh a uz som ticho ako muska svetluska.

Stanka,presne,ako hovori chobotnicka,kazda rada draha-prezila som si svoje s vlastnou matkou,ktora na nas tie podlosti urobila tiez a doslovne utiekla k dcere ,ktorej ani na meno nevedela predtym prist.Je to velmi tazke vyhoviet niektorym ludom.Asi to bude povahou-u nas to isto tak bolo.My sme sa snazili,obskakovali,tesili,ze robime dobre,ale nestacilo.Ohovaranie ,intrigy,jej divadlo ,da sa povedat celozivotne, sme prezivali kazdy den.Ked ti este nepocita spacky s cigariet v popolniku,nepozera kolko kto si naklada,kolko kto zje,vypije,aj ked len malinovky,nepozve ta a potom povie ,ze si jej zjedla skoro celu bonbonieru a ty si das jeden bonbon,a jeden poharik likeru a ona povie skoro celu flasu-to urobila synovej prietelke,pokial neohovara vlastne deti-toho u jedneho,jedneho u dalšieho,nenadava na prave zonuleho manzela,našho otca,ci jeho matku našu babku,všetkych ci uz priatelky mojich synov,bratove deti,susedovcov,svoje svagrine,vedome klame,-preukazatelne,a xy veci,ktore normalneho cloveka ani nenapadnu...mozeš byt ešte rada.Ja som v jej pritomnoti bola taka znicena-viditelne,ze moji synovia uz boli zufali.Ked uz som ja chodila pri otcovu fotku-ktory zomrel -a prosila som ho,aby mi nejak pomohol.tak to uz je co povedat.V zivote by som nebola povedala,ze za to,ze chces niekomu pomoct,postarat sa o neho v starobe,lebo to od teba ten clovek doslovne vyprosi,ze sa takto k tebe zachova.Nechcela som nic,ziadne vdaky,ziadne veci,nic.Tiez to nechcem dopodrobna rozpitvavat-lebo je tam ete vela inych problemov...Fakt som v dobrej viere chcela pomoct.Vzdy som hovorila,ze ja vyjdem aj s certom,zila som s nevestou roky-nikdy ziadny problem.Preco prave moja matka?Preco mi tak ublizila-rozdelila rodinu?V medziludskych vztahoch som nemala ziadne problemy ani v praci,ani v cinziaku kde sme byvali,ani tu,kde som.Musi to byt povaha cloveka,nejake zlo,co je v nom,nenaviist...ja neviem uz co...Ale je to pre mna velmi tazke zit s pocitom ,ze je to moja matka,ktora ublizila.Nechcem,ani nepotrebujem,aby ma niekto lutoval,mam svedomie ciste a to je moja utecha,,pokial zadostucinenie?neviem ,ako to nazvat.nemusela som to pisat,ale nech aj ini vedia ,ze i toto sa deje v zivote.Takze neporadila som,iba co som ti zabrala miesto v tvojom blogu.Uz len pevne nervy..nic ine sa tu neda popriat.A hadam vyjadrenie ja nechcem byt taka ,ako moja matka ,ani tvoja svokra.,pokial budem pychicky a mentalne v poriadku.

Je dobre, že si to tu napísala. Veľmi podobný príbeh, podobné povahy- Tvoja mama a moja svokra. Ja mám našťastie mamu dobrú ( no niekedy sa poškriepime , ale to je proste úplne iná osoba) Moja svokra je veľmi zvláštna. Aj ona celý život nadávala na svokra, bol ťažko chorý, mal silnú cukrovku a chudák, ešte aj inzulín si musel chodiť pichať na dvor, alebo do garáže, lebo svokre to vraj smrdelo. A tiež nám všetko vyčíslovala, že kto čo koľko si zajedol na zabíjačke...vlastným vnukom nechcela dať kompót, vraj v obchode predávajú. A ja som bola pre ňu iba cudzia žena, s ktorou si nikdy nebude rozumieť a rivalka, ktorá jej zobrala jej syna. Vlastného syna posmeškovala, že mi vešia plienky, že mi pomáha ( mali sme deti po roku) a ona sama mi nepomohla nijako. V horúčke ma nechala so zápalom prsníka a išla si na výlet do mesta. Večer mi len povedala, aby som išla k mame do TN, vraj : Mama je mama. Vedela robiť iba zle. To sa vlastne ani veriť nedá. keby som neprežila, asi by som sama pochybovala o pravdivosti takýchto slov...Beriem to tak, že mám dobrého manžela a mala som dobrého svokra a keďže nemôžeme mať všetko, tak mám aspoń takúto svokru. Aj tak mi je ľúto toho stromčeka a drozda. Je to asi detinské, ale mne je to ľúto.

... môžem? Iba tak tíško
Babka je kapitola sama o sebe A asi najvýstižnejšie to povedal... tvoj brat
"Na ocina každý dodnes spomína so slzami v očiach. Na ulici ma zastavujú neznámi ľudia a hovoria mi, ako im pomohol, aký to bol dobrý človek. Ale nikdy mi nikto nepovedal: hej, ty máš takú super mamu" Najhoršie je, že k porovnaniu k babke a jej ťažkej povahe- s ktorou sa nedá proste výjsť, ak nie si ako ona (možno preto sa s mojou svokrou neustále vyhľadávajú ), stojí dedko- výnimočný, úžasný, milujúci a naozaj milovaný človek

Maji, Stakola- poradiť neviem, moja svokrovská "vojna" bola o čomsi inom a pochopila som, že lepšie je neriešiť

Vies,Mishel,ze ty mozes vsetko Ano,je to najvystiznejsie

...Stanka mas to tazke,obdivujem ta,
ale ja by som urcite vytala ten strom
ja zasa mam taku dobru svokru az niekedy mi isla na nervy,ofukala by mi aj miesto na ktore si sadnem,ale to vsetkym nevestam, ma ich 4 zatov ma dvoch,ona velmi chce aby sme zili dobre,moj manzel zomrel vo februari a ona kolko krat zavola aby som ,len prisla ,ze sa chce somnou rozpravat,len toho casu je malo aj ked mam cas som rada ,ze si odychnem ,chodim k nej a rada..

to mi je veľmi ľúto, čo si napísala o Tvojom manželovi. Musíš to mať veľmi ťažké, neviem si ani predstaviť. Máš vo svokre oporu, to je dobre, že si rozumiete. Tvoja situácia ma naozaj mrzí, až si začínam uvedomovať a hanbiť sa, lebo môj problém so svokrou a ošklabaným stromčekom je naozaj iba banalita.

Moj otec bol velmi dobry clovek,keby to videla Akira,povedala by ze č malo byt velke pismeno.Tiez jej otec smrdel,mal bercove vredy na nohach,ona spavala v spalni,lebo to si ona splatila a otec v detskej,no dobre ved v pohode,ale zomrel a neverim,ze to bol uprimny zial..hned po ho zacala ohovarat,ako to moze niekto?vlatneho muza,mrtveho,neda sa mi to chapat...vedela,ako lubim otcovu mamu a len taka a onaka,ostuda...co uz...uz sa nic nevrati....

Aj v tomto je to veľmi veľmi podobné...

veru povedala Netajím sa, že toho Človeka som naozaj, úprimne ľúbila, po manželovi určite najviac, z "privydatej" rodiny

Stakola, asi Ti tiez neporadim. Precitala som vsetky Tvoje prispevky a mala som pocit, ze pises o mne. Len tak v kratkosti: tiez sme byvali so svokrou v jednom dome, my dole, ona hore a ked mal syn pol roka, uz som to psychicky nezvladla a musela som odist, pobalila som nas a isli sme k nasim do maleho bytiku. Dva dni som mala kufre v spolocnej chodbe a nedosla za mnou sa spytat, co to, ale potom co sme odisli, mi vypisovala maili. Vlastneho syna vyhodila z domu, vnuka zaprela a tak sme prerusili vztahy uplne. Parkrat dosla, ale som ju poslala prec, lebo len snorila a potom rozpravala, co vsetko nam pokupila. No je toho vela, nechcem to tiez vsetko davat do eteru. So svokrom sa stykame a sam uznal, co je svokra zas a je mi ho velmi luto. Ked mal 70, pozvala som ho k nam na obed, upiekla mu tortu, aj som jej poslala a ona ho vyhodila, ze nech ide tam, kde mu robia oslavy. Lenze on nie je ako moj muz, tomu stacilo raz povedat a odisiel, svokor ju stale trpi.

Tak to mi je ľúto a vlastne som prekvapená, koľko podobných príbehov , ako je ten môj , som sa tu na NM dozvedela. Ktohovie, prečo sú svokry také? Ja taká nechcem byť. Nechcem, aby ku mne niekedy vlastné deti museli cítiť to, čo my cítime k nej. Nechcem svoje deti nikdy takto trápiť, toto našťastie nemám v povahe.

Ja tiez nechapem, preco sa niektori ludia takto spravaju, co ich k tomu vedie, preco sa netesia zo zivota, napr.z prekrasnych sikovnych vnucat, deti... ale iba intriguju, robia naschvale. Najhorsie na mojej svokre je, ze je falosna, pred cudzimi sa stale tvari, ze sa stykame a uz rok to nie je pravda. Svojho muza a syna- mojho priatela nema za nic, ponizuje ich, ale najmladsi syn je pre nu vsetkym a on to vie aj vyuzit, ale to mi nevadi, vadi mi to, co mi povedala a ja proste neviem odpustat.

Ja by som už dávno bývala od nej tak ďaleko, že by som miesto jej bydliska nevedela ani na mape nájsť. Plne ťa chápem, tiež nemám najlepší vzťah zo svokrou, ale toto by si nikdy nedovolila. Tvoja svokra je taká povaha, ktorú nezmeníš nikdy, na takýchto ľudí proste neplatí nič....ak sa nechceš trápiť ďalšie roky, tak choďte aj s rodinou niekam preč. Chceš sa ešte trápiť ďalších 20 rokov kým konečne navždy zavrie oči???? Čo je to za život??? Skôr ako si povieš, že sa to nedá....porozmýšľaj, či sa to naozaj nedá...a či by ti pár rokov niekde v prenájme nestálo za ten božský kľud, ktorý by si od nej mala....

Stakola,vitaj v klube.V akom,no v tom čo jedná mrcha ukradla dobrej mamičke ešte lepšieho synáčka.Ja som tiež zlodejka syna .Ani nevieš ako ti rozumiem.Nebudem rozpisovať aké príkoria som zažila,dnes mi to pripadá ako zlý sen,ale ked už bolo toho dosť aj na moju tvrdú náturu tak som zbalila ročné dieťa a odišla k mame,zanechajúc list nech si žije s mamičkou,do večera prišiel 30km na bicykli,kľakol na kolená a povedal ,že chce žiť so mnou a odvtedy mám muža najlepšieho na svete.Tiež som zažila horúčky a svokra kašlala na mňa aj 2 malé deti,ked som nastúpila do práce tak najpr žrali svine a až potom ohriala obed deťom,švagriná ma obdivovala ako to všetko vydržím-dalo sa ignoráciou,manžel nám oddelil poschodie dverami,našťastie máme každá svoju kuchyňu a všetko k tomu.Roky prešli ona zostarla ja asi zmúdrela a teraz ked nevládze máš vidieť som najlepšia nevesta na svete.Teraz by som sa mohla na ňu vykašľať ja ked potrebuje pomoc ona,ale nedá mi a čo to jej pomáham,áááále sem tam jej vytknem ,že či nezabudla čo všetko mi povystrájala.Jáj a to by som si mohla založiť vlastný blog toľko toho bolo.
Takže Stakola nič ti nepomôže len pevné nervy,ignorácia,lebo čím viac sa budeš búriť tým viac ti baba jedná bude robiť nazlosť.Tak ti posielam aspoň

toto je fajn rada,aj pre mňa,ja som skúšala svokru ignorovať,ale ona chodlila za synom,že sa s ňou nebavím a on mi potom vyčítal.a ona do mňa rýpe a vidí ako trpím a chodí veselá,až si poskakuje,tá ignorácia spočíva v inom,nehádať sa a odpovedať na najnutnejšie a asi pevné nervy,len ja sa bojím,že splní,čo povedala,že si zakaždú cenu získa moje dieťa,my máme spoločné priestory-všetko spoločné....odísť sa už nedá,tiež manžel vrazil peniaze a predať sa dom nedá..

stakola
myslím si, že sú len dve riešenia odísť alebo svokru trpieť,ak musíš zostať ja by som to riešila asi tak pozdravím sa a idem si po svojom nečakala by som či mi odpovie alebo nie ,ale žila by som s pocitom že som urobila všetko pre to aby to šlo,viem že je to beh na dlhé trate a keď to nejde tak to nejde a najhoršie človek prežíva keď mu ubližuju jeho najbliší ale možno to stojí za pokus

mozno, ak by sa dala tvoja svokra niecim zamestnat... ale netusim cim.

Moja mama mala mamu /nie svokru, ale mamu/, asi tak 100 krat horsiu /skoro si skantrila vnuca, mojho najstarsieho brata, ked ho v zime strcila pod otvorene okno, ked ho mala varovat - a ine perlicky/, ako je vasa babka. Tam nepomohlo ine nez sa odstahovat.

Ak vas neohrozuje priamo na zivotoch a vy sa stahovat nebudete ine nez zmierenie sa s tym co mate, asi neexistuje.
Jedine co ma napada je jedno cvicenie. Zavolat si svokru vo sne, poslat jej biele svetlo a lasku. Povedat jej, ze by ste radi zili v miery. No a samozrejme pracovat na odpusteni.

Ahoj Stakola, ja mám našťastie dobrú svokru, je to vynikajúca žena.
Ale keď som to tak čítala, napadlo ma, či by nepomohlo, keby sa s Tvojou svokrou trošku porozprával niekto, koho si ona váži.
V dobrom, lebo myslím, že zlo plodí len ďalšie zlo.
Čo takto napríklad pán farár? Možno by to za pokus stálo. Katika2

Katika 2, keď ona si asi neváži ani pána farára, hoci je v kostole pečená varená. Bola hlavná aktérka petície proti nášmu farárovi a nakoniec ju aj vyhlásil na nedeľnej omši. Urobila ostudu celej našej rodine.

Mozno by vazne nebolo od veci precitat si Styri dohody
Napr.:
Vyjadřujte se otevřeně a upřímně

Dohoda: Nevytvářejte si žádné domněnky

Když se budete vyjadřovat otevřeně a upřímně, nebudete si muset vytvářet žádné domněnky. A až si jednoho dne přestanete vytvářet domněnky, vaše komunikace se projasní a očistí a vaše slovo bude bezúhonné.

(Karty: Čtyři dohody - Don Miguel Ruiz)

najlepšie bude prestahovať sa......

stakola ja by som mala len jeden napad o tom stromceku, do flase s oznacením nebezpecne by som naliala vodu a tvarila sa kazde rano samozrejme za dohladu svokry ze stromcek postrekujem, na stromck zavesila cedulu,,,stromcek postrekovaný, pozor zivotu nebezpecne"

To znie dobre.

Odpustila som?neviem odpovedat,lebo som necitila nenavist,ani necitim.Ani hnev necitim,iba prazdno,smutok a lutost,ze moja matka je taka ,aka je.Tiez si hovorim v duchu,ale i nahlas,nemohla by som takto robit svojim detom...lubim ich,neporovnavam,nerobim rozdiely.Ani nechcem,aby sa niekomu nieco vratilo.Ved zivot je taky kratky,preco ludia nemozu vychadzat normalne medzi sebou?Viem,ze ked sa chce,tak sa da.Prepacte,iba taka malilinka uvaha.Nic noveho,viem.

Stakola.Moja svokra je taká istá,ak nie horšia.Ak videla,že mám niečo z úrody krajšie ako ona,jednoducho mi to zničila.Presádzala mi cviklu,skracovala tekvice,povyťahovala väčšiu časť mrkvy/vraj budem mať semiačka na další rok/....Napokon som to vzdala a nezasadila som si nič.Našla si dalšie intrigi.
Odsťahovali sme sa.Naspäť by som sa nevrátila,ani keby mi mali za to platiť.Je mi fajn.Kde čo hodím,tam nájdem.Ako zrobím,tak mám.Periem kedy chcem,sadím podla seba.A môžem spať aj celý den a nikto nehundre.

Veď aj ja by som najradšej odišla z toho domu. Necítim sa tu roky dobre, lebo svokra je ako tieň. Všade kde som, tam sa zjaví. Keď som si okopávala v záhradke a zbadala ma, zobrala motyku, postavila sa pol metra odomňa, skoro do mňa zadkom narážala a začala si aj ona okopávať. Je to hrozné už roky. Neviem, kam to až dospeje. A potom sa čudujem, že som stále chorá. Veď ak nie je človek psychicky OK, tak sa to prejaví aj na telesnom zdraví. Svokra sa celý život ľutuje, aká je chorá a pritom jej nič nie je, ale všetci okolo nej sú naozaj chorí. Svokor už zomrel, manžel už v 35 má vysoký tlak, a jeho sestra, ktorá tiež býva vo dvore, tá je veľmi vážne chorá.

Stakola s tym zdravim mas pravdu. Ja som mala velmi skaredy ekzem a ked sme odisli od svokry, tak sa mi o dost zlepsil, aj ked nezmizol uplne. A priatel si okusoval kozticky na prstoch, nevedel sa toho zbavit a odkedy sme od nej odisli, tak s tym prestal .

a prečo neodídete ?

Nemáme na to peniaze. A z domu nás nik nevyplatí, lebo ani svokra a ani švagriná na to tiež nemajú. Do domu sme veľa investovali. Vlastníme 80% domu, švagriná 20% a svokra má doživotné právo.

Vždy bola taká, Stakola ? Čo jej chýba ?

No ľudia v dedine vravia, že ona bola vždy čudná. Skoro nik ju nemá v dedine rád. Neviem, čo jej chýba. Ona je proste zlá.

Pripadá mi to ako"porucha osobnosti" - dá sa liečiť...

Aj ja som presvedčená, že má nejakú duševnú poruchu, ale čo s tým? K lekárovi- odborníkovi isto dobrovoľne nepôjde...Čo sa s tým dá robiť?

Ľudia s takouto poruchou su väčšinou presvedčení o tom, že oni sú v poriadku, len tí druhí sú vadní...Taký človek by najprv sám musel uznať, že má problém - a to sa zrejme nepodarí mu ozrejmiť, kým by sa k dobrému psychiatrovi alebo psychológovi nedostal.Musela by zmeniť postoje, ktoré sú u nej zaužívané ako podľa nej správne.Je to ťažké.Asi sa treba za ňu predovšetkým modliť, predstavovať si ju ako milého človeka,od srdca jej priať uzdravenie.
Ak ju začneš vnímať ako chorého človeka, možno sama zmeníš postoj.K chorým máme zvyčajne súcit. To však je naozaj iba môj názor z toho, čo som sama zažila a naučila sa - chodievala som na prednášky na tému psychiatrické ochorenia,keď som chcela porozumieť istým veciam../A tých chorých "na hlavu" je neúrekom, len si to nepriznajú,resp.ani o tom nevedia/. A možeš si na tému "Liečba poruchy osobnosti" vygoogliť informácie.A čo hovorí Kniha kníh:" Znáša niekto medzi vami zlo? Nech sa stále modlí.Má niekto dobrú náladu? Nech spieva žalmy./List Jakuba 5.kap.13.verš,doporučujem prečítať..Uznávam,že musíš byť z toho veľmi vyčerpaná, celá rodina.Tiež by som zvažovala odísť...

A ešte mi napadlo v súvislosti s výrokom vpravo - ktovie kedy Tvoju svokru,Stakola, naposledy niekto objal, napríklad niektoré z jej detí...alebo vôbec dakto.

Neviem, či by zabralo, ale skúsila by som toto:
Keď budete vedieť, že vás určite počuje, začnite debatu na tému "Čo bude s tou našou mamou, keď už nebude vládať? Do ktorého starobinca ju dáme? V meste je jeden dobrý, ale drahý, dáme ju radšej do Horného Dolného, starostlivosť síce nič moc, ale zato je lacný." Keď nič iné, aspoň sa pobavíte.

Ja na toto poviem len jedno: Kto druhemu jamu kope....

No Mirka ty si to teda "zabila" ...
Ked nič iné,aspom sa pobavíte - ako píše Lydusha - Kto druhému jamu kope...počkaj milá moja aby si tak ty nedopadla...

Ale no, zúfalé veci si žiadajú zúfalé činy Baby, to malo byť na odľahčenie! Ale ak vážne - verím tomu, že čo kto zaseje, to aj zožne. A fakt neviem, prečo by sa mala stakola s rodinou správať stále len slušne k človeku, ktorý im ničí život. Jedine že by bola druhá Matka Tereza.
(možno surové, ale úprimné - som už raz taká )

a ako inak by sa mala spravat? rovnako ako ona, na to stakola nema. to by jej neslo od srdca byt taka zlomyselna.
zatial voli svojim sposobom rozumnu taktitku. nerozotierat to viac, ako je treba.
skusit svokru teraz po tych rokoch zacat liecit laskou je na dlhe lakte. ale ak sa na to citi, nech to skusi. nic zato neda a aspon bude mat v srdci pokoj ona sama.

Behom minuleho tyzdna som mala jeden neprijemny zazitok, ale nie so svokrou, ale tetou. Svojimi recami, ale ublizila nielen mne, ale aj mojej maminke a babke, aj ked boli viacmenej mierene na moju adresu. Nebudem riesit o co islo, ale bol za mnou ujo a snazil sa mi to vysvetlit, potom som rozmyslala nad svojou zasadou- ak mi niekto ublizi, proste u mna skoncil, nedokazem sa na neho pozerat ako predtym. Ujo ma ziadal, aby sa nezhorsili nase vztahy, ale ja viem, ze uz to nebude ako predtym, ked viem co si ten clovek mysli o mojej rodine. Ako sa mam tvarit, ze je vsetko ok? Ale som rada, ze som si udrzala svoju tvar, na jej urazky som nereagovala urazkami. A viem, ze to je z jej strany len zavist, ale preco musi ublizovat druhym? Takze som si povedala, ze ak to zabudnem jej, hlavne kvoli ujovi, lebo ho mam rada a je mi ho luto, pokusim to zabudnut aj svojej svokre, lebo svokra je na rozdiel od tety uz stara a mam pocit akoby to jej spravanie bola nejaka psychicka porucha, lebo klame, ale svojim klamstvam veri akoby to bola pravda, slovami ublizuje len v zachvate hnevu, ktory vsak zacne z nicoho nic... mozu byt toto znamky psychickej choroby?

Tangy, ako ti ublizila recami?

Lydush, ono toho bolo viac, najprv jej spravanie a tie reci to len zaklincovali. Napr.5 rokov sme s priatelom spolu chodili a rok sa snazili o babatko, ani som v podstate ineho muza nikdy nemala a ona povedala priatelovi, ze ktovie koho to je dieta, ze priatela aj tak raz opustim. Bolo toho vela, nechcem o tom ani nejako moc pisat do eteru. Nemohla prekusnut, ze sme sa nezobrali, ja som mala rizikove tehotenstvo a statnice v tom roku ako som rodila, tak sme nechceli aj svadbu robit. Mala som aj tazky porod a ona mi prisla rozpravat jak si jej kamoska kvoli vnucikovi dovolenku zobrala, lebo jej dcera mala tazky porod a musi jej pomahat a mne musela chodit pomahat moja maminka a to ona tiez mala dovolenku a bola len o poschodie vyssie. Ale bolo toho vela, len ked sa teraz na nu pozriem ako na choru osobu, za predpokladu, ze jej spravanie z toho prameni, tak mi jej je luto.

Tangy, nejde o to, kto co povedal, urobil, neurobil...ale o to, preco ta reci bolia a ublizuju ti...napisem ti mail, nepotrebujem aby zas mal niekto problem s tym, ze do cudzich blogov taham "temu od veci"

Lydusha, dakujem Ti za mail, ale v podstate si nenapisala nic o com neviem. Ono ani tak neslo o tie reci, jej vyjadrenia prisli az po tom, co sme sa kvoli jej spravaniu odstahovali, takze to len zaklincovali. Co sa tyka tej tety, tak reagovala na udalosti, co sa jej vobec netykali, urazkami voci mne. Moji blizki mi povedali, ze si to nemam brat k srdcu, ale som velmi citliva osoba, nikomu som nikdy vedome neublizila, tak mi je luto, ked sa niekto tak sprava.