Svokra

ahoj,a prečo sa neodsťahujete? nechcem byť škaredá,ale keby si mala "istotu", že sa odsťahuje o dva tri roky,alebo odíde,alebo možno umrie - nechcem zlé priať, tak si poviem:vydržím to.. ale ako sa hovorí : zlá burina nevyhynie, chceš riešiť dalších tridsať rokov rovnakú dilemu? rovnaký problém?
ako som si tak čítala príspevky,niekto radil na stromček zavesiť tabulu postrekované,životu nebezpečné :)

ja by som ten stromček asi fakt postriekala.. obyčajným prípravkom proti plesti alebo chrobáčikom.. neboj,neumiera sa z toho,ale prehánky na wc budú kvalitné

Odsťahovaním sa nastáva klud.Moja svokra nám zrušila trvalý pobyt,porozdávala peniaze svojim najbližším.Donedavna nám nevedela prísť na meno,kydá na nás,kde sa len dá.Teraz v piatok,ked som už padala od únavy zo sťahovania-zrazu telefonát.Takmer po dvoch rokoch sa ozvala svokra.Vraj je už chorá,už nevládze.Už som sa s deťmi hádam dosť nadarebačila,a povýšeneckým rozkazom zavelila,že budúci piatok máme prísť porobiť do záhrady.Vraj deti máme velké,porobíme jedna radosť.Spýtala som sa,že čo nevolá tých,ktorým rozdévala.Tá sa do mna osopila,vraj oni majú dosť svojej roboty,že nemajú čas,že nie sú daromní,ako my.Pritom všetci žijú v bytovkách a k svokre chodia len pre peniaze.Ja mám ešte 8 detí,žije s nami vnučka.Záhrada v novom bývaní hotový prales.Doma ešte ZTP dieťa......Navrieskala som na nu a zložila telefon.Aj teraz ešte vo mne lomcuje hnev.A že opäť zavolá,na to môžem vziať jed.
Odídeš aj za cenu pretlkania sa po podnájmoch,ale pokoj nikde.Ona v tej svojej zlobe ešte aj omladla a nadobudla novú energiu.Som si istá,že trpí nejakou duševnou chorobou.Pripravila nás aj o strechu nad hlavou,ale vykrikuje,že nám celý život hladela a dávala najviac.

Stakola..zopár reakcií som si prečítala, a som rada, že niektoré čo "všade boli a všetko vedia" nenapísali, že svokru musíš mať rada, je to predsa manželova matka, a že ty si zúrivá, žiarlivá nevesta!..:)....no skús sa na tie jej podrazy pripraviť. možno je to hlúposť, ale čakaj trebárs že akonáhle smrečok vyženie, tak svokruša si spraví brigádu. Prípadne by som jej to pripomenula (samozrejme bez štipky irónie)že je na čase....aby neprešvihla prípravu lektváru! A jej ďalšie výstrelky skús tiež brať s úsmevom na perách: ved toto je naša babka, ona sa rada v tichosti díva na našu návštevu...Neviem, snád máš už nervy v kýbli a na takéto riešenie už nie je energia....len som skúsila. Nebola som nikdy v takej situácii, ale viem, že zlý človek dokáže poriadne vyčerpať.Drž sa....

lydusha..som zmatená! ty by si ju zavrela do blázinca?... ....len ma zaujíma kde sú hranice akceptácie? Čo všetko treba zniest s vedomím: ved je to matka, ktorá vychovala muža ktorého lúbim? usmievat sa a tvárit, že je všetko v poriadku? všetko má svoje hranice, aj ked jasné, že sú aj horšie veci ako je ošklbaný stromček, ale si myslím, že keby prišli tie horšie veci, tak by sa neriešili tu! P.S.:Snažila som sa to trocha nadniesť, odlahčit, ale zrejme nepadlo semienko na úrodnú podu...

Ako som poprezerala a v rýchlosti prečitala príspevky stakoly je podľa mna jasné,že svokrine "čudáctvo" za mladi už bola nejaká porucha a vekom sa neliečená choroba zhoršuje. Podľa mna s tým už nič nenarobí ani odborník ani ty stakola.Treba sa naozaj s tým naučiť konečne žiť, tak aby si sa ty netrápila. Je tu veľa dobrých rád od dievčat a začni ich pomaly skúšať. Hlavne si neubližuj stálym premýšľaním o jednej a tej istej osobe. Drozd si našiel určite pekné miesto niekde inde a stromček vyrastie a svokra hore nedočiahne a neošklbe ti ho. Tá radosť ťa ešte čaká v budúcich rokoch. Ak manžel stojí pri tebe teš sa z toho /koľko žien má také šťastie?!/ a vykašli na CHORÚ osobu. Podľa príbehu mojej mamy, ktorá niečo podobné zažila, by bolo najlepšie sa odsťahovať, ale to sa v tvojom prípade naozaj nedá. Prajem ti silu a veľa slniečka do daľších dní so svokrou.

Stakola, nemám žiadnu univerzálnu, overenú radu - recept. Napadá ma jedine posielať z čistého srdca svokre veľa lásky. Asi jej najviac chýba.

S tým súhlasím, myšlienka je energia, ktorou pôsobime /a aj kresťanstvo hovorí "zmýšľať o druhých v zlom - je hriech/,len niekto musí preťať ten bludný kruh...Všetci sa učíme..

Ahojte,čítam tu Vaše problémy so svokrami,hoci sú májové....ja mám tiež ten istý problém...hľadám psychológa,lebo si už neviem rady....mám manžela,po akom som túžila možno celý život,mám s ním krásnu 3mesač.dcéru,čo viac som si mohla priať....a 77roč.nesmierne čipernú svokru,ktorá mi spravila peklo zo života...strašne mi ublížila,ja som sa o ňu pred pôrodom pomaly štvornošky starala,lebo mi bolo ľúto,ke´d ju seklo a bola nemohúca a keď som nebola doma,behala po záhrade a kopala...po pôrode mi robila pravidelne scény,počkala,kým manžel odíde do práce a rýpala a ziapala po mne,doslova mi brala dieťa,manžel ani všetko nevie,vyháňala ma z domu,alebo posielala si pospať a keď som si išla odskočiť,už mi aj brala malú,brala mi ju aj z kočíka,nedovolila mi byť s ňou sama v miestnosti.Malá potrebovala spať a ona mi ju brala,keď plakala,tak po mne húkala,že jej ju mám dať a ja sa starať o domácnosť,stále žalovala synovi na mňa,vymýšľala si,že týram dcéru a ona ju chce predo mnou ochrániť.Nakoniec syn spravil poriadky a situácia sa skľudnila,svokra proste povedala,že mi šibe z mlieka a ustúpila...ale povedala,že keď mi dcérka vyrastie,ona si počká a potom ju naučí aká je mamka,aby ma nemala rada a naučila ju na seba...nepresvedčila som muža,aby sme odišli,mám s ňou vychádzať,ako sa dá a vydržať,ja som neustále v napätí,čo ešte bude.Na jednej strane milujem manžela,na druhej premýšľam,kam ujsť,či ho opustiť.On už tiež vraví,že to preháňam,len raz som jej odsekla,lebo ju mám úplne stále za zadkom a už mi to vyčítal,ale nikto to nepochopí,ako je to žiť s človekom,ktorého nenávidite a ktorý je vám stále za chrbtom a snažiť sa s ňou vychádzať...a ktovie ako dlho ešte bude žiť,manžel si myslí,že už dementnie,ale ja som s ňou celé dni a vidím,že je iba taká zlá a ona len prekvitá a ja chradnem kdesi som čítala,že všetko sa dá vyriešiť a všetko raz prejde,ale ja mám niekedy pocit,že lepšie by bolo,keby som nežila...