Naša domácnosť číta 5 ľudí a jedného (momentálne strateného) zvera. Nezainteresovaný pozorovateľ by si niekedy mohol myslieť, že je náš podstatne viac. Hlavne pri striedaní ročných období – rozoznávam v zásade iba dve: studené a teplé. Tieto zmeny prinášajú so sebou niečo ako veľké sťahovanie – nie národov, ale vecí.
Keďže bývame v dome a nie paneláku, nemôžem sa nejako sťažovať na nedostatok skladovacích priestorov, môj zákonitý to celé veľmi dobre premyslel a jedným z mojich domácich klenotov je obrovitánska vstavaná skriňa na chodbe, ktorá perfektne pojme všetky tie sezónnosti. Logika samozrejme velí – to čo sa používa – dole; to čo netreba – hore! Lenže hore (vysoko na polici – objasním snáď niekedy inokedy, je to výrok mojej kamošky, ktorý zľudovel) je naozaj veeeľmi vysoko. Vecí, ktoré treba premiestniť, je zase veeeeeľmi veľa – napriek tomu, že nás je IBA päť – len topánok máme toľko, že aj samotná Imelda Marcosová by zbledla závisťou... To samozrejme ešte nehovorím o lyžiarskej výbave (pre toľko ľudí tiež celkom objemný „balík“), zimných kabátoch, bundách, čiapkach, šáloch (tu sme tiež bohatí, vedeli by sme „ošáliť“ pomaly pol republiky) a rukaviciach.
Nuž a keď nemám po ruke (zrovna ako napríklad dnes) žiadneho „poručníka“, tak sa nabehám hore-dole po rebríku ako veverica, keď si chystá zásoby na zimu. Najprv zložiť škatule s topánkami, samozrejme, že na niekoľko krát, potom vymeniť ich obsah, dostať ich naspäť hore rovnakým spôsobom a ešte si aj dávať pozor, aby boli otočené dopredu tou správnou stranou (kvôli ceduľkám popisujúcim ich obsah), potom niečo podobné aj vo vedľajšej skrini so „zvrškami“.
Gazdinkám nemusím snáď ani hovoriť, že keď už raz absolvujem tieto adrenalínové podplafónové výlety, tak hneď jedným vrzom aj povymetám všetky kúty od pavučín, poumývam tienidlá na lampách (ktoré ma už raz skoro stáli život , ale to by tiež bolo na samostatný blog), prípadne vymením vypálené žiarovky ....
Asi si pôjdem zmerať, koľko má ten náš rebrík, lebo mám dojem, že keby som si do 100 jarných kilometrov zarátala aj toto, tak ich dosiahnem omnoho rýchlejšie ako len tým plávaním, lebo čo činnosť, to aspoň dvojnásobné absolvovanie „výstupu na vrchol“ – NO NEBUĎ POTOM UNAVENÁ .............
Nooooooooo, a potom, že sa neoplatí veci "škrečkovať"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adus,vyborny,pravdivy a vtipne napisany je tvoj blog-este keby si pridala aj vahu-kolko vazis,lebo,keby som ja vystupovala po tom rebriku,poprve-neviem,ci by vydrzal a podruhe,asi po tretom vystupe,by som to vzhladom na svoju tonaz,musela vzdat....taketo blogy su pre mna aj masazou,aj liekom,ved smiech premasiruje-ked sa natriasam a ze lieci,je overene....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak - odpoviem ti tak diplomaticky - lebo dáma by nemala zverejňovať o sebe takéto delikátne údaje 
MM (to ako môj zákonitý) váži dobrých pol druha metráku - a ten rebrík "ho znesie" 
- preto nemám ani ja žiaden strach zveriť mu moju telesnú schránku - aj keď teda, ako som písala, už som sa na ňom raz skoro zabila, ale to nemalo nič spoločné s váhou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adus- sikovnica si Ty sikovna!my tu stale este v zimnom, dnes som aj rukavice este mala, takze ja sa tych zimnych veci este tak rychlo nezbavim.....a o takom satniku,ako mas Ty veru my panelakovi mozeme len snivat.....
Ja sa konkretne vzdy tak uprimne tesim pri tej reklame-tusim na pivo, kde tam tie zenske jacia nad satnikom svojej kamosky /muzi nad satnikom s pivom /......aj taky chcem raz....ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No - celkom taký nie je, ale som spokojná 
A že tam hore pod Tatrami ešte rukavice treba, to ti verím - ja robievam tieto presuny už tradične týždeň po Veľkej noci (a že tohto roku bola skoro!) - lebo kým boli decká menšie a dovolenky s rodičmi ešte neboli tou najväčšou trapošinou na svete, tak sme na Veľkú noc ešte posledný krát vyrážali práve tam k vám na lyže. No a potom sa už patrilo ten outfit odložiť - tak odtiaľ ten zvyk, preskupovať šatník týždeň po
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aduš,ja som tiež včera kutrala po skriniach.Prinútila ma k tomu vlastne dcéra.V obchode ochkala nad blúzkou ktorá je práve in a takú ešte nemá a ja zrovna takú v skrini mám asi 25 ročnú.Neverila mi tak som po nej pátrala v ktorom nádstavci skrine je.Ja som tiež skákala na stoličku pokým som ju našla ale oplatilo sa a dcére sa rozžiarili oči,lebo aj ja mám konečne niečo čo nevyzerá ako z doby kamenej.