Láska na 1. pohľad

Ahojte, ja som sa s mojím manželom zoznámila spôsobom ako z pera Danielle Steelovej. Bolo to v 3. ročníku SŠ, sladkých 17, keď som bola na praxi u mamy v banke. Keď sme boli na obede, zbadala som tam medzi tými ľudmi v strednom veku jedného mladého chalana. Mal elegantný "ohoz" a vyzeral úplne ako jeden herec z Beverly Hills 90210, čo bol vtedy môj naobľúbenejší seriál. Na prvý pohľad sa mi páčil, ale on si ma ani nevšimol, len zjedol obed a zmizol. Tak to išlo deň za dňom celý týždeň. Odrazu som ho videla vojsť do banky, rýchlo som schmatla nejaké papiere zo stola, aby som bola nenápadná a išla som mu oproti. Dopadlo to ešte lepšie, ako som si predstavovala, narazil do mňa tak, že mi spadli všetky papiere, rýchlo sa ospravedlňoval a pomohol mi ich pozbierať. Potom sa ma spýtal na nejaký bankový produkt a ja som na neho zízala a niečo vybľabotala, mala som úplné okno. Síce si musel myslieť, že som slaboduchá, ale aspoň si ma všimol a všimol si ma aj na obede. Ale neurobil vôbec nič, len sa na mňa usmial a hotovo. Posledný deň praxe som pozbierala všetku odvahu a s myšlienkou: tak tohto si len tak nenechám prekĺznuť medzi prsty, som ho oslovila. Len som sa ho spýtala, či mu chutí a čakala som na reakciu. Najprv sa začal drhnúť so sústom, ktoré práve jedol a potom mi ponúkol sadnúť si. A tak sme sedeli a rozprávali sa. Potom ma pozval ešte na malinovku, ale viac si netrúfol. Na druhý deň sme išli spolu na prechádzku do parku, rozprávali sme sa, sadli sme si na lavičku. A potom prišiel ten zvláštny okamih, cítila som to čo ešte nikdy doteraz, vzduch bol nabitý energiou a ja som vedela, že toto je iné ako ktorýkoľvek vzťah predtým a že keď ma pobozká, bude to navždy. Ten bozk bol to najúžasnejšie, čo som kedy zažila a hneď v ten istý deň mi povedal, že ma miluje a že som sa mu páčila aj ja, ale po zlých skúsenostiach sa ma bál osloviť, nechcel sa znova popáliť. Tak to išlo aj naďalej, naša láska bola taká silná, že aj cudzí, ktorí nás spolu videli, vraveli, že toto je vážne. Bol aj môj prvý "muž" a vôbec neľutujem, že som počkala práve na neho. O rok na to, keď som zmaturovala, sme sa vzali. Muselo to tak byť, pretože by sme boli jeden bez druhého zomreli, nemohli sme jesť ani spať jeden bez druhého. Teraz to spolu v manželstve ťaháme už trinásty rok, nie vždy to bolo ružové, ale láska je nadovšetko a tá naša bola korunovaná po 7 rokoch krásnou dcérkou, ktorá nám robí ohromnú radosť a rozdáva všetku lásku, ktorú cíti od nás aj medzi nami.