Moja najmilšia,
práve držím v rukách obálku od Teba. Viem čo je v nej... radostné oznámenie, že zelená stužka sa čo nevidieť bude trepotať na Tvojej mladej hrudi....
Tvoja fotka sa už vyníma pri notebooku a Tvoje krásne oči na mňa múdro hľadia. Až primúdro na Tvoj vek. Mala by si byť bezstarostná a veselá, ale viem, že Ty si taká len navonok, v duši Ťa trápi to isté, čo mňa - čo bude s Tebou o pár rokov....
Nikdy nezabudnem na to, čo nás spojilo a takisto nezabudnem na ten dlho očakávaný deň, kedy som Ťa prvýkrát uvidela. Šťastné to okolnosti, ktoré spôsobili, že práve Ty si sa stala majiteľkou sestry mojej krásnej psej slečny a spoločne prežívané začiatky nás ešte viac zblížili. Ako sme spolu riešili ich večné kalúžky, ich šibalstvá aj chorôbky. Už vtedy si mi prirástla k srdcu a Tvoj optimizmus ma vedel vyviesť z každej psychickej temnoty....
Nevedela som sa dočkať dňa, kedy Ťa uvidím. Naša prvá psia výstava. Keď sme dorazili na miesto určenia, zoznamovací večierok bol už v plnom prúde, všade tma, iba ohník plápolal... Tvoje oči žiarili ako dva čierne diamanty a Tvoj nežný hlások vo mne budil neznáme city. Nasledujúci víkend sme prežili ako dve sestry. Ignorovala som svoje poplašné signály a nechcela som myslieť na chvíľu kedy budeme musieť odísť. Ani som sa s Tebou vtedy nerozlúčila, pamätáš ? Vyzeralo to grobiansky, no nevládala som.
Až potom si mi prezradila Tvoj životný údel a v tom okamihu som pochopila, čo mi srdce už dávno našepkávalo. Zákerná a pomalá choroba, vraj civilizačná, no ty si sa s ňou už narodila. Každým dňom Ťa viac a viac zabíja, nivočí Ťa takisto aj Tvoja psychika. Neverila si mi, keď som Ti vyklopila moje city k Tebe. Ale naozaj sú nezištné, čisté a myslené úprimne. Zakaždým, keď ideš k lekárovi, trpím s Tebou a celý deň sa nedokážem sústrediť... Si tak ďaleko, že Ťa ani objať nemôžem, keď to najviac potrebuješ... No podporujem Ťa ako sa dá....
Pri ďalšej psej akcii, pred pol rokom, si prišla bez hlasu. Po náročnej operácii, no predsa si prišla. Komunikovali sme len posunkami a pohľadmi, a tak som Ti robila so svetom tlmočníka. Vtedy som si uvedomila, že darmo pred chorobou zatvárame oči, je tu, a hlási sa stále silnejšie. Viem čo bude nasledovať....Strata hlasu, zraku, odumieranie končatín. Vyzeralo to divne, keď sme chodili všade spolu držiac sa okolo pása. Ale nevedela som sa Ťa nabažiť... Večer pred odchodom som to už vedela, nemusela si mi nič hovoriť.Ďalšie stretnutie už nebude. Bývame každá na inom konci republiky a .... Teraz mám aspoň Tvoju fotografiu, a spomienku na posledné objatie. Ako v zlom filme, ešte aj pršalo. Ale nevládala som plakať, keď si odišla. Proste sme si len povedali ahoj.
Som rada, že vieš o mojich citoch k Tebe... Ja zase viem, že sa mi snažíš zatajiť každé zhoršenie Tvojho stavu, každú návštevu lekára... Keď si sa však vzdala funkcie v psom klube, bola to pre mňa ďalšia rana. Miláčik, to je naozaj už také zlé ? Si úžasná bytosť, a dokážeš okolo seba rozdávať toľko slnečnej energie, že sa nikdy nestíham čudovať, kde sa to v Tebe berie. Ja, relatívne zdravý človek sa tu utápam vo svojich pseudoproblémoch, no kde sa ja hrabem na Teba ? Čo môže byť horšie ako vedomie, že nestihneš naplniť svoje sny ?
Možno sa Ti to nezdá, ale náš príbeh je o láske. O netradičnej, nenaplnenej láske so zlým podtónom. Nevládzem povedať, že to tak asi musí byť.... Láska nás však musí držať nad hladinou. Aj keď sa nevidíme, nepočujeme, a na komunikáciu nám poslúži iba internet. No ja viem, že mám Teba, keď som na dne a potrebujem trochu svetla. Ty vieš, že sa môžeš na mňa obrátiť, keď sa ocitneš v tme a nevládzeš ďalej. A ja Ťa vždy rada podržím, aby si mohla svojim blízkym ďalej rozdávať radosť a úsmevy.... Máš môj obdiv zlatko...
Dnes držím Tvoje oznamko a v duchu pred Tebou smekám klobúk. Podarilo sa ! Stredoškolská etapa Tvojho života sa končí a ja verím, že o päť rokov budem držať Tvoje oznámenie k promóciám. Láska a motlitby urobia zázraky a ja cítim, že jedným z mojich životných cieľov je stáť pri Tebe....
Verím, že raz budeme mať ten domček na úpätí Veľkej Fatry, a ja budem mať dosť peňazí, aby som Ťa mohla doopatrovať. Urobím pre to všetko....
PS: krásneho Valentína, slniečko moje
a to je naozaj? Ak áno... klobúk dolu. pred vami oboma
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Heeeej naozaj Bohužiaľ
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Posielam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nech sa vaše sny splnia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veľa sily obom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krasne vyznanie, plne lasky a smutku...dojala si ma. Zelam Tvojej priatelke vela sily ...vlastne vam obom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nemam slov
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem
Mojím cieľom však nebolo "rozplakať" vás...
Iba som možno chcela poukázať na iné formy lásky....na iné bolestivé rozlúčenie........aaaaaaaaa tuším ma aj múza kopla
A najkrajšie na tom je, že v tom bahne smútku, beznádeje a čiernej ničoty predsalen kvitnú city, nádej, a optimizmus....
Čo iné nám ostáva, pravda.
Ale tešme sa z našich "problémov"...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krasne priatelstvo moj obdiv
zelam vela sily
dostala si aj mna nemam slov
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maja