Sa to asi nenaučím!

Dievčatá,nikdy som nevedela piť a viem sa nadrať zo štamprla likéru.Svoj vodičák som robila,keď som mala 18. Už ako mamina a manželka som si zadovážila "jahodku",teda naše prvé autíčko ŠKODA 100,trošku ošarpané,ale tááá farba - krásna červená dozretá jahôdka. No asi 8rokov som nesedela v aute/ako vodič / a tak som sa vlastne učila odznova, vďaka môjmu trpezlivému susedovi. Asi po dvoch týždňoch usilovného tréningu som sa odhodlala na prvú jazdu /ako vodič /. Vlastne sa odhodlal môj manžel, vtedy ešte nevodič,že skočíme kmotrovcom a že dokedy sa chcem báť a blábláblá. Mala som z toho celý deň nervy,nemohla som jesť a čudný pocit v žalúdku jak pred skúškou. Tak sme zbalili pár dobrotiek a išlo sa na výlet,drahý a Lucia vyškerení, konečne sa nebudeme hrkať autobusom. Ja som už taká vyškerená nebola,bo stále tá hnusná hrča v žalúdku nechcela povoliť,však hádam to prežijem. Cesta tam - super,bavenica u kmotra - super, cesta naspäť - super. Jakáá som ja frajerkááá....Tak som utekala susedovi oznámiť,že som to zvládla a všetci bez ujmy so mnou. Sused nebol doma ale suseda áno,pohodová baba, večne vysmiata,že to sa musí osláviť. V ten deň bolo teplo jak hovadko a Danka vytiahla z chladničky fľašu vínka. Jak sme tak sedeli a ja som rozprávala a rozprávala,Danka lievala a lievala,a hrča v žalúdku sa začala rozpúšťať.Vonku teplo,vínko vychladené a trošku som sa pribavila. Vysmiata jak zemáčik som sa začala zberať domov. Postavím sa a nohy nič.Chcem urobiť krok,nohy nič - no do orecha,už som vedela koľká bije.Dievča,načo piješ,keď to nevieš... A hanba-nehanba,poprosila som Danču,nech ma odvedie domov,lebo ma čakal prechod cez lavičku cez náš potok pred domom.Danka ma previedla,zavesila na bráničku,zazvonila a zdrhla. O tom,čo bolo potom už viem len od mangela. Zvesil ma z tej bráničky a keďže som bola zelená jak hruška,a bál sa aby ma netrafilo,vyzliekol ma/to si nepamätám/,strčil do vane a pustil studenú vodu/a to si už pamätám/.Uložil ma do postieľky,vedro pri hlavu pre istotu, a na druhý deň - ó,môj bože,jak tá sprostá hlava bolela. A to bol prvý a posledný raz,čo som mala naozaj vytnuté a už to je nejaký rôčik,ale viac to zažiť nechcem. Tak teraz,keď sme niekde,kde sa pije,ja len jeden strik,alebo fernet a koniec.Tak to má byť,ja a alkohol je naničspojenie, veď som trošku aj ja naničmama