Tak toto je úplne raritná momentka, ako jeden z mojich troch chalanov upratuje. Zvyčajne som tam nastúpená ja. Problém je ale v tom, že uprataná izba je pre nich signálom, že tam čosi nie je v poriadku, takže môj dobrý pocit z krásnej izbičky trvá zvyčajne od jednej do štyroch hodín (v závislosti od toho, ako dlho pred ich príchodom zo škôlky som upratala). A to je dôvod, prečo túto činnosť naozaj nemám rada. Keby som to ale neurobila, za odmenu si zlomím nohu, pretože je asi nejaký zákon schválnosti, že zo skrinky v ich izbe potrebujem úplne súrne niečo vždy vtedy, keď už je tma a spia. Zadovážila som si kvôli tomu už aj baterku, ale bola mi zabavená a navyše som musela prikúpiť ďalšie dva kusy, pochopiteľne úplne zhodné. Neostáva mi teda iné, len sa tu posťažovať so svojim trápením a niesť si svoj kríž ďalej 
waw aku maju chalani veľkú izbu
a toto, že je neporiadok??
No toto je ešte poriadok, keby tam bol ozaj neporiadok, tak sa do upratovania určite nepustí
Inak izba je pomerne malá, to sa mi len podarila taká fotka - však to poznáš z katalógov cestoviek 