upratovanie - áno či nie ?

Skoro som to nestihla, teda prispieť do súťaže, stále sa mi totiž zdalo, že je času habadeeeeeeeej a ona už skoro končí.
Rozmýšľala som , ako na mňa to upratovanie pôsobí, ale neviem sa rozhodnúť, či ho neznášam alebo milujem, nič medzitým, asi som nejako vnútorne rozpoltená - či čo.
Sadla som k počítaču a bilancujem.
Sú také dni, keď vyslovene potrebujem vymeniť prádlo, utrieť prach, prehádzať a vytriediť veci v skriniach, všetko vyligotať a usporiadať – seba na záver samozrejme tiež a normálne mám pocit, že si tak dávam život do poriadku. Potom sa prejdem tým voňavým bytom, nakuknem do skríň,z ktorých na mňa vonia čerstvo vyavivážované prádlo, zoradené v komínkoch a vytešujem sa .Spravím si vlastný plán ako skoro ráno vstanem , desať minút si zacvičím, PREDVARÍM si na druhý deň a podobne – no proste ideálna žena.........
ALE!
Neviem , či to súvisí so splnom, alebo PMS, nastúpia dni, keď sa mi nechce NIČ, ale celkom nič – naozaj. A vtedy chodím deťom vyjedať sladkosti, nechce sa mi variť a rozmýšľam, že by bolo romantické písať prstom do prachu na poličke manželovi zamilované odkazy a večer sa mi ani nechce ............................................................. nie to , čo si väčšina z vás teraz myslí, ale dôkladne sa odlíčiť. Idem a kúpim nejaký ten pár ponožiek do zásoby, čo keby už čisté v zásuvkách neboli a bola by som schopná vymyslieť samoupratovacie postele a samosažehliace prádlo.
Tak vám neviem, môj vzťah k upratovaniu je taký nevyhranený. Uvidíme, čo prinesie čas a zmenšujúci sa počet členov v domácnosti. Pekný deň všetkým.