Vždy....iba v lete....

...Dnes sa pozerám na svoju 12-ročnú dcéru, ktorá čita román o upíroch...a je svojich nežných rokoch taká detská...občas tvrdohlavá, ale také to dievčatko s modrými očkami a záplavou brčkavých vláskov...v tom momente sa vraciam ja v myšlienkach do svojich sladkých 12-tich...Sedím s partiou puberťákov v malebnej dedinke pod Tatrami na ihrisku...všade sa povaluju pohare od kofoly, v rukách držíme cigarety, akože dospeláci...myslím, že ani jedna z nás dievčat nevedela šlukovať ...a v tom dojde kamarát z partie, a dovlečie svojho bratranca Joža...a mne stačil pohlad do tých modro-šedých očí a bola som utopená...niekde tam hlboko v mojom vnútri sa niečo zlomilo, a je tam zlomené doteraz...(brokenheart) ...
On bol na tom rovnako...nikdy ho už nejaká iná nezaujímala...boli sme tých pár dní stále spolu...Prvá pusa na líco...pamatám si, ako machroval pred všetkými, aby ma zaujal...na svojej BMX-ke prešiel okolo nás len na zadnom kolese...Ked musel odisť domov...stáli sme tam...na predulici, jak dvaja dilinkovia stískali sme si ruky...pozerali do očí...dali si pusu...a možno o rok ...
Nie, nebolo to o rok...O dva...Mala som 14-násť...Opať na prázdninách...sedeli sme na lavičkách, ked dobehla kamarátka, kriči na mňa...hádaj kto došiel?..Nemusela som hádať...Jožko... V tom momente sa ukázal na konci ulici...išli spolu vedla seba s bratrancom...vyzeral naozaj božsky...to sa nedá opísať, čo som cítila...ten tlak v bruchu...motýle v hlave...alebo naopak? Suveréne si ma zobral za ruku, a išli sme sa prejsť...nik iní neexistoval...Len mi dvaja...Večer prvá pusa...taká tá ozajstná...ked sa ocitne jeho jazyk vo vašich ústach..a Vy neviete, čo s ním...tá chuť jeho úst...lahko po cigaretách...lahko po nejakej lacnej voňavke...Nádherné dva týždne...potom plač...a čakanie na ďalšie leto...Zasa o dva roky...zasa ten istý scénar....slúbili sme si, že budeme spolu celý život...že nikto z nás nebude s nikým iným, lebo mi dvaja sme si súdení
Viac som o ňom nepočula...
Ležala som v pôrodnici...a moj ex-manžel mi doniesol poštu...Dcera sa narodila na Jozefa...a moja myšlienka išla na prvého a jediného Jozefa, ktorého som v živote poznala...otváram list...písal mi Jožo..ako sa mám..blá...blá...cez slzy som nevedela čítať...udalosti po narodení mojej dcérenky nadobudli rýchly spád, ostala som sama...našla som ten list, a odpísala...boli to kráááásne skoro dva roky...Priznal sa...písal mi z vazenia ...Mladosť...partie, zlé chodníčky, vlámačky....nevadilo mi to...stretli sme sa...boli sme spolu celý den...aj na vychádzke ruka v ruke... Nikdy sme sa nepomilovali...osud to asi nechcel, aby som bola práve s ním...Naše listy ochabli nedorozumeniami o našej spoločnej budúcnosti...Ani si už nepamatám, kedy prišiel posledný...
Neskor som stretla Cibka...a všetko bolo inak...zázemie, láska, taká tá príjemná, nestresová, založili sme si rodinku ...
Neviem, čo je sním...a myslím, že ho už nikdy neuvidím...Len každé dcérkyne narodeniny pozriem na kalendár, a usmejem sa...Leto, láska...je to tak krásne prežiť tú pravú letnú lasku