Žienka domáca

Často si kladiem otázku, kedy sa zo mňa stala "žienka domáca". Asi som sa taká už narodila. Už ako malé decko som sa s najlepšou kamarátkou hrávala na rodinu a ja som bola tá mamička, ktorá doma varí a upratuje. A poctivo som patlala pieskové koláčiky, kamienkové mäsko, polievočku z vetvičiek a kvietkov a iné mňamky .
A tu sa dostanem k môjmu doteraz asi najvzácnejšiemu čajíkovo kávovému servisu. Dokonca som si ho kúpila za vlastné peniaze, ktoré som si šetrila z dedkových príspevočkov a odmien. Bola som s našimi v nákupnom centre a keďže potrebovali niečo vybrať pustili ma samu do hračkárstva, nech sa poobzerám. A tam na polici za pani predavačkou stála pyšne ONA. Tá najlepšia hračkárska čajová súprava . Mala hnedé tanieriky a žlté šáločky a lyžičky, džbánik aj nádobky na cukor a mliečko. Stála som tam a počítala, či mi na ňu moje tajné úspory stačia. "Hurá, stačili." Hrdinsky som si súpravu vypýtala, zaplatila a ako páv sa niesla za rodičmi . Súpravička dostala doma čestné miesto a dlhé roky z nej boli nútené čajíčkovať nielen všetky moje bábiky, ale aj celá rodina a každá návšteva.
Dnes už čajík a kávičku rodine a návštevám servírujem do naozajstných šálok. Od tých detských čias som ale takú nádhernú súpravu nemala a tak sa všetci musia uspokojiť s obyčajnou keramikou .