Svetovy den boja proti nasiliu na zenach

Neviem, neviem Haslerka... mne sa tieto dni BOJA proti niečomu akosi nepáčia.
Prečo?
Bojovaním proti niečomu (niekomu) vraj dávame tej druhej strane (teraz konkrétne násiliu)silu. Neviem či to tak je, ale táto možnosť sa mi tak zapáčila, že som sa rozhodla bojovať jedine sama so sebou.

filipka,
ked sa rozhodnes nebojovat ani sama so sebou, daj vediet, potom budem s tvojim prispevkom suhlasit bez vyhrad...

... na druhej strane - myslim, ze chapem, co chcela haslerka dievcatam odkazat, clovek nikdy nevie, co kedy moze druhemu pomoct spravit ten rozhodny krok... vela odvahy vsetkym, ktore ju potrebuju...

....veľa žien má strach a veľa ľudí z druhej strany nevie, či má zasiahnuť, alebo nie, či tým pomôžu, alebo práve ublížia....je to dvojsečná zbraň...ja im len želám, aby v sebe našli šiesty zmysel, ktorý im povie, že to nie je z lásky...aby v sebe našli silu, ktorá im dovolí odísť a aby v sebe našli dôveru, že im niekto chce naozaj pomôcť....

...pridávam sa, aj ja im želám silu a odvahu dostať sa zo začarovaného kruhu násilia.

Myslím, že keď sa na problémy poukazuje, tak veľa ľudí otvorí oči a začne ich vnímať. ..a riešiť.
Dovolím si malú štatistiku:

Do roku 1989 informovali Úrady v trestnim konaní o tom, že každých 18 sekúnd je na svete bitá jedna žena. Po roku 1989 sa tento interval skrátil na 15 sekúnd. Začiatkom 1990 je to 12 sekúnd.
V roku 1989 štasticky vychádzalo, že každých 22 dní zavraždil ženu manžel alebo milenec. V roku 1992 sa táto udalosť stane každých 19 dní.

Čo dodať? Násila pribúda, nepribúdajú iba správy. Pribúda násila. Na ženách, na deťoch.

Sexuálne násilie:
v roku 1996 bol zaznamenaný počet sexuálne zneužívaných detí takto:

vek dieťaťa 1-3 roky ......19,8 % čo je počet prípadov v percentách
3-6 rokov......18,3 %
6-10 .........19,1 %
10-15..........29,8 %
15-18 .........10,7 %

ešte stále nie je za čo bojovať?????

(zdroj bakalárska práca)

ja si myslím, že tie koho sa to týka musia chcieť bojovať a musia vedieť, či chcú bojovať. inak darmo niekto cudzí zasahuje ... najskôr musí chcieť tá žena a až potom môžu aj ostatní pomáhať.

A teraz mi povedzte čo je horšie: fyzické týranie alebo psychické???

jedno nadvazuje na druhe, nemozes ich oddelit.
ked ta psychicky (a inak tyraju), nakoniec trpis aj telesne. ked ta mlatia, trpis aj dusevne. aj ked voci tomu otupies, stale trpis dusou.

Ahojte,priznávam nečítala som všetky príspevky od začiatku ale mám aj ja jednu skúsenost s domácim násilím.Mala som jednu kolegynku,ktorá si niečím takýmto prešla a obávam sa že ešte aj prechádza...Ked sa mi prvý krat s týmto zdôverila,neverila som vlastným ušiam a počúvala som ju so zatajeným dychom-no proste neverila som,s niečím takým som sa doteraz ešte nestretla.Začalo to tým že ju drahý mužíček začal podvádzat a začal si priatelky vodit aj domov/do domu ktorý si spoločne postavili/,ked sa samozrejme proti tomu postavila a ohradila začal ju fyzicky napádat,a to až tak že ked prišla do roboty mala celé ruky posiate modrinami,vytrhané vlasy ktoré aj tých pár čo jej ostalo si preložila cez plešinu ktorú jej spôsobil.Sto krát sme jej radili nech od neho odíde,ale to samozrejme nechcela kedže dom stavali spoločne a prečo by mu malo ostat všetko a ona by sa musela aj s dcérkou pretlkat životom možno po podnájmoch kedže nemala kde íst.Po čase zistila že je tehotná/to vôbec nepochopím,videla že má chlapa tyrana a násilníka a nechala si urobit druhé dieta/,možno myslela že sa zmení...ale to bol omyl.Ona odišla na materskú a ja som s nou stratila kontakt,ale čo som počula tak sa nič nezmenilo a už zopárkrát tam museli zasahovat aj policajti/ale kedže má chlapec kontakty.nič sa nestalo a nezasiahli ani ako by mali/.Tak strašne som jej chcela pomôct,ale nevedela som ako-a ked ani kompetentní nevedia zasiahnut tak je to velmi tažké...Odvtedy som sa s nou nestretla...