Taky normalny vecer...

Umyvam riad. Starsi syn prave veceria a mladsia dcerka sedi vo svojej sedacke a s niecim sa hra... Taky normalny vecer. Pozriem na nich a vidim VSETKO. Vidim cely svoj zivot, celu svoju bytost, cely svoj vesmir, vsetko po com som vzdy tuzila. Vidim moje deti. Moju najvacsiu lasku... mojich anjelikov, moju dusu v nich... Taky normalny vecer. Uvedomujem si, aka som stastna a ako mi je dobre. Nic od zivota nechcem, iba jednu jedinu vec, zdravie pre moje deti. Aby nikdy netrpeli, aby boli dobrymi ludmi a aby im nikdy nebolo ublizene.
Taky normalny vecer. Cakame na ocka, ktory sa ma kazdu chvilu vratit z prace. A uz pocujem kluce v zamku, syncek rychlo bezi k dveram a skace na ocka a ja uz pocujem ten nadherny pozdrav "ahoj", ktorym zdravi manzel syna, s takou laskou v hlase, ze sa musim usmiat... a potom prichadzaju k nam, k dcerke a ku mne... a ja sa tesim, ze prezivam "taky normalny vecer" a ze sme vsetci 4 spolu... a prajem si, aby to bolo vzdy tak...