Do akej miery je uzitocna psychoprofylakticka priprava

Monika súhlasím s tebou ,máš pravdu.Pri druhom už sme múdrejšie a
vieme čo nás čaká .

Súhlasím aj ja s vami dievčatá, ešte tak pomáha vytiahnuť info od rodičiek a počúvať doktora pri pôrode, podľa možností . Ja myslím, že som to aj pomocou manžela zvládla, zobral to tak vážne, že keď som sa pred ďalším tlačením potrebovala nadýchnuť nie a nie mi pustiť hlavu z hrude . Ale fakt som mala pocit, že už viac tlačiť neviem a už vôbec také ako som čítala, že sa treba uvolniť, aby sme sa neroztrhali, tak to sa pri tých bolestiach a štípaní naozaj nedalo, ale v tej chvíli treba naozaj zabrať a myslieť na zdravie seba aj dieťatka. Ale aby som povzbudila budúce rodičky, nie je to nič, čo by sa nedalo zvládnuť, prežiť, lebo odmena stojí za to.
Inak keď už sme pri tej príprave, to už som spomínala, že keď chcel manžel k pôrodu boli sme povinne u psychologičky, neviem asi mala posúdiť, či ho do toho netlačím nasilu, lebo tak smerovali otázky, bolo to úplne zbytočné, našťastie to bolo len pred prvým pôrodom, potom už to nemuselo byť.

Ahojte. Toto je veru zaujímavá téma. Ja som chodila počas celeho tehotenstva na tehotenský aerobic, kde bola super babenka cvicitelka a aj sme sa ucili rozne tlacit a dychat. Potom som zacala chodit do porodnice na pripravu, kde som "vyfasovala", pre mna zo zaciatku, uplne sialenu porodnu sestru. Jej heslo bolo "STE TEHOTNE, NIE CHORE!" zakazala nam sediet v autobuse, máme vraj posilovat. Bolo to potom dost zabavne, ked sa mi snazili v elektricke postavit vsetky babky a dedkovia a ja som im hovorila s mojim velkym bruchom, ze to mam zakazane.
Co bolo ale zvlastne na tej priprave, ked som sa na prvej hodine nesmelo ozvala, ze kedy budeme trenovat predychavanie, tak na mna spustila, ze co chcem predychavat, ci mam nejake kontrakcie!? Celu temu dychania uzavrela tým, že ked budeme na stole a budeme mat tlaky, bude nas navigovat lekar alebo sestra. Dovtedy je to zbytočné, kvôli tomu, že umelo vytvárame nejaké podtlaky a zadržiavame dych. A samozrejme, že tlačiť do brucha a nie do hlavu a očí.
A zakázala nam kričať, pretoze vtedy zena nedycha a ochudobnuje o kyslik aj dieta.. Teoreticky jej davam aj za pravdu, lebo pri kričaní sa asi tlačiť a predychavat neda. Prakticky ale neviem posudit (rodila som cisarskym), lebo asi ked je bolest velka, tak ide vsetko bokom a darmo mi budú všetci hovoriť, usmievaj sa, fotia ťa, keď budem mať pocit, že umieram.
Ja som si z celej tej pripravy zobrala asi tolko. Treba sa dat v prvom rade do kondície, lebo to bude fyzická makačka a potom sa spoliehať na lekárov, čo sa týka toho, že tu potlačiť, tu nadýchnuť a tak. Možno si o mne budete myslieť, že som bez vlastného názoru a nechám si zo sebou robiť, čo chcem, ale ja proste verím lekárom v tom, že vedia (hádam) čo robia. Osobne som aj veľmi háklivá na tie rôzne pôrodné plány rodičiek, keď odmietajú klystír a holenie a kadejakú intimitu pri pôrode. Vyholená má byť každá už z domu a klystír osobne sa mi zdá byť tá najhygienickejšia vec pri pôrode,našťastie sú už aj iné formy jeho podávania. a čo sa týka intimity. Aká už len je intimita v nemocnici... Joj, ale to som asi skĺzla do inej témy. Ale celkom by ma zaujímal váš názor.

nechodila som na žiadnu prípravu počas tehotenstva. Môžem povedať, že som mala pri pôrode perfektného lekára aj sestričky boli fajn, a tak ako napísala Apolienka nechala som sa viesť odborníkmi priamo pri čine. Akurát mám výhrady k holeniu a tomu klystíru. Klystíru som sa bála viac ako pôrodu, a keby som išla ešte raz rodiť priala by som si to bez toho klystíru. Teda ak sa dáva spôsobom ako pred 11 rokmi.

Ja som na prípravu nechodila. Kedže som mala 2 predčasne pôrody a prípravu organizovala nemocnica pre tehotné v poslednom mesiaci tehotenstva nebolo to technicky možné. Ale pri pôrode Ninky som počúvala rady lekára a zvládla som to v celku O.K. sona

ja som chodila a praveze som ten pripad, ze mi to velmi pomohlo... hlavne ma to upokojilo a zacala som si verit, pretoze dovtedy som pocuvala o porode len same horory a myslela som, ze ja porod urcite neprezijem a nezvladnem :-/
priprava mi pomohla pri dychani pri porode a pri tlaceni. kupodivu som na to na sale nezabudla.
dcerka sa narodila nahle, spontanne, 2 tyzdne pred terminom. bola KP a bola malicka, len 2,54 kg, takze som sa nevytrapila.
myslim, ze pri porode treba mysliet an babatko a treba sa na tesit, potom pojde vsetko mozno trochu lahsie
najhorsi bol asi nastrih, babo bolo KP a tak ma nastrihli poriadne

Ahojte.Tesim sa, ze som objavila tuto stranku.Niekedy sa citim nielen ako nanicmama, ale uplne nanic...
Ale k teme: Ja som tiez ten pripad, ktoremu predporodna priprava pomohla. Mozno ani nie tak uz priamo "v akcii", ale v prvej dobe porodnej urcite. Manzel ma priviezol do porodnice o pol noci a poslali ho domov (bola som taka vyplasena,ze mi to ani nedoslo, ze tam ma vlastne zostat). Na porodnej sale okrem dvoch asistentiek nebol nikto, a aj tie sa tvarili mierne otravene. A ten doktor, co ho zobudili..... Som len dufala, ze rodit zacnem,az ked sa vymenia smeny. Urobili mi potrebne vysetrenia, odprevadili na "cakacku" a do rana som videla iba raz jednu asistentku, ked mi asi o pol tretej prisla natocit ozvy.... Druha chrapala na celu porodnicu. Celu noc som sa tam vlasne starala sama o seba a len vdaka predporodnej priprave, som neprepadla panike, vedela som co sa somnou deje a vedela som co mam robit. O siestej rano som to uz nevydrzala a zavolala som manzelovi, nech pride. Ked tam uz konecne bol (nepustili ho hned, lebo sa menili smeny), tak uz som bola taka "hotova", ze si skoro nic nepamatam... A ako pise Sixtin, tiez som vdaka priprave bola pokojnejsia a hlavne som vedela co ma caka (aj ked samotny porod bol potom "napinavy").

ahojte, tak ja som si porody predychala, nevediet ako treba dychat, tak to neustojim
teda skor neodrodim :)
tiez si neviem predstavit nemat manzela pri porode, velmi mi pomohol
bola som skvela, ale manzela, dobre sestricky a dobreho lekara som nesmierne potrebovala
....manzel mi par krat pripomenul niektore veci, hlavne pri prvom porode
druhy som mala sok z bolesti :) bol ovela bolestivejsi ako prvy
ale inak dalo sa, ked neratam to, ze mne tie deti nie a nie zrotovat po otvoreni sa do porodnych ciest
ale nakoniec sa pekne narodili
kurz som absolvovala v prvom tehotenstve, myslim si, ze velmi zalezi od toho, kto ho vedie
zrejme som nemala velmi stastie, ale zopar info som od nich vytiahla...kamoska zhodou okolnosti v tom obdobi absolvovala tiez jeden v ruzinove a z tade som sa naucila, ako spravne dychat
nie z mojho
z mojho som mala len taku tu ulavu, ze sa dozvedam co a ako v podunajskych biskupiciach a co a ako na kramaroch
inak nic noveho, co by som si neprecitala na nete, ani fn...

Ja som nechodila na žiadnu prípravu. V štátnych nemocniciach také nie sú, súkromné majú, ale zdalo sa mi to v tej chvíli nepodstatné, potrebovali sme peniaze na iné.Zháňala som info a prečítala toho veľa. No asi aj keby som chodila na nejakú prípravu, vôbec by mi to nepomohlo.
Ja som mala oba pôrody ako rýchlovku, ten druhý, už som to aj opísala, sa uskutočnil vo chvíli keď záchrankári so mňou doslova vyleteli zo sanitky a vrazili na pohotovosť, len som sa nadýchla a malá bola vonku. Mne skôr kázali dýchať, a dávali kyslík, aby som netlačila, lebo tí chlapi boli v tej sanitke z toho vedľa.
Pri prvom pôrode bola pri mne v kuse pôrodná asistentka, doktorka sa zjavila sem tam, či je všetko ok. A musí povedať, že doteraz tú asistentku ospevujem, volala sa Fatima, pretože bola mimoriadne milá, usmievavá, presne vedela čo a ako mi je, vždy mi o sekundy skôr povedala, čo príde, a čo mám a ako mám robiť. Dokonca prišla ku mne a robila mi masáž krížov a bolesti boli o 70percent nižšie, keď kázala pokračovať môjmu mužovi v masáži tak som ho skoro vyhodila. Jednoducho ona vedela, ako a čo má tlačiť, mastiť a podobne...
Klystír som nestihla, a ani neviem či ho tu dávajú, ale asi skôr nie, mám pocit že v niektorých veciach idú podľa USA. Čo sa týka holenia, najskôr som si nebola istá a znervózňovala ma predstava, že ma bude holiť nejaká indka. Tak som sa oholila doma sama asi mesiac pred terminom a potom som to už raz za par dni len doladovala. Neskôr som sa dozvedela, že v nemocnici neholia, zase v štátnych, neviem ako v súkromných. Neholia však preto, lebo sa predpokladá, že ženy sa pravidlene holia same, aj keď nie su tehotne a nejdú rodit.
Môj názor, že výborný gynekológ porodník alebo porodná asistentka su v tomto smere na nezaplatenie.
Dokonca môžem povedať, že aj keď som si druhý porod neužila v nemocnici, nebolo to tak celkom, lebo placente sa nechcelo ist von, tak ešte behal tým okolo mňa a naozaj robili všetko možné, aby som tu placentu porodila, bohužial nešlo to, tak som si musela vyskúsať ake to je s narkozou.

Psychofyzicka príprava sa podľa mňa oplatí, ak sa spolu s mamičkou zučastnuje na príprave aj manžel/priateľ. S tým kričaním súhlasím, odoberá to silu nie len mamičke, ale aj predlžuje pôrod tým, že svoje sily zapája viac do hlasiviek. Pôrod má tri fázy. Prvá a druhá fáza sú otváriacie do tých siedmych centrimetrov.Počas týchto fáz mamička je schopná predýchavať kontrakcie, spolupracuje a hlavne diskutovať o nejakých nejasnostiach a podobne.Počas tretej fázy kedy je mamička otvorená od 8 do 10 cm sa stráca veškerá spolupráca rodička/pôrodna asistentka. Je pravda, že zabúda všetko čo sa počas prípravy naučila.A práve vtedy je tam vhodný manžel/priateľ, ktorý jej pomôže sa zkoncentrovať a obnoviť správne dýchanie a tlačenie.Ak nepodstupil spoločne aj on prípravu je tam zbytočný.A správne dýchanie vás nenaučím lekár,skôr pôrodná asistentka,ale ja si myslím, že učiť sa to pred pôrodom, keď už je mamička na 9cm otvorená je zbytočné. Pri psychoprofylaktickej príprave je asi najdôležitejšie posilňovanie panvového dňa, brušného lisu,dýchanie.Všetko aj závisí od toho kto kurz vedie.