Drobec a tehotenstvo...poradite?

mnnaaauuu tak nieak to je aj u nás,len horšie...moj drobec bol a aj je velmi živý,len všetkú svoju aktivitu jednoducho preniesol na mna...napr. robila som niečo s masom,mala som mastné ruky,kričal že cik,tak hovorím,že nech sa vyzlečie,sadne na nočník a vyciká,on na to že mima,tak kričím na mamu,teda starkú,že nech mu pomože a on nie kaka,ale mima,tak ho starká nasilu vyzliekla,posadila na nočník a on sa postavil,obliekol a musela som jednoducho ísť ja...alebo kázala som ockovi aby ho obliekol do pyžamka a on,že oco nie,že mima,tak ocko sa popasoval,tiež som niečo robila,horko tažko ho obliekol,no on sa potom od zúrivosti vyzliekol a pyžamko doniesol mne,že mima...zo začiatku boli takéto situácie usmevné,niekedy mi to padlo aj dobre,že ma tak lúbi,ale zhruba po dvoch týždnoch takého správania mám obavy...inak gratulujem k tehu,ja som v menšom stadiu,zatial nechystám,no mám z toho stresy,bývame zatial u nasich,kým sa prerobí dom a začínam mať silný pocit,že sa to nestihne,kým porodím a tak si neviem predstaviť,že ako idem chystať veci,zhánať ich po všetkých domácnostiach,kde som ich rozdelila a ani neviem v ktorej krabici je čo... to ešte len bude sranda no teraz ma hlavne trápi drobec,chcem aby sa tešil s nami na bábu a nemal obavy zo straty mami,alebo pozornosti,či lásky...ved ja ho milujem nadovsetko na svete!!!

Tak budem veriť aj ja,že sa to zmení...dnes ráno som ho dokonca presvedčila o tom,že budeme mať bábiku,ktorú budeme obaja spolu lúbiť... Tak sa teším...a želám úspešné pokroky aj Vám... A čo sa týka príprav,my sme pred tým bývali viac ako 5 rokov sami v bytovke,takže na súkromie som si zvykla a vyhovovalo mi vychovávať si drobca sama a po svojom...preto si neviem predstaviť že to druhé bábo porodím do tejto domácnosti a navyše sme v jednej izbe,tak ani nemáme ako drobcovi dať novú velkú postel,musel by spávať s nami...ale ako som spomínala,hlavné je aby sme boli všetci zdraví a lubili sa. Tak držím palčeky a .

Mnnaaauuu nezostali,lebo nám bolo vela platenia,kedze sme kupili starší dom na hypotéku,prerába sa svojpomocne pomaly a platiť najom,úver,seky,poistky,telefony a z niečoho žiť,tak nám takto finančne rodičia ponúkli pomoc...Možno si ty mala s rodičmi lepšie vzťahy ako ja a preto Ti padlo vhod byť s malým uzlíčkom pri mame,ktorá pomohla,ja som si radšej pomohla sama...písala som sem o vtedajšom mojom probleme so vztahmi v rodine,ked som našla túto stránku,tuším,že "ach tie vzťahy"...Tak preto,aj ked dnes je to lepšie,no zas sa vyskytli iné veci a tak to je na dlho...No želám teda príjemné tlačenie a skoré sťahovanie sa... Linda999 myslím že už takéto malé detičky velmi vnímajú a chápu,no nechcú pochopiť...ale dúfam,že sa nám nakoniec všetkým bude páčiť,že máme prírastok...A Georgina,tušila som že existujú odborné články o tom,no chcela som nieaké osobné skúsenosti mamičiek,realita je realita...Trošku mám obavy,lebo sestra so svojimi detmi zažíva strašné obdobie,doslova sa sestra (13R) s bratom (10R) nenávidia...neviem či je to výchovou,dobou alebo čím...no velmi ich neriešim.Trpezlivá niesom,to je moj nedostatok,ale vôlu mám silnú,ked mi na niečom záleží a na deťoch mi záleží najviac...je to moje všetko! Tak .

Tak skúsim niečo prečítať...