reklama

Má niekto podobné pocity ???

maťa 27 , 15. 05. 2010 - 03:42

reklama

Ani neviem, ako mám začať....tak asi takto, som momentálne v 28-mom týždni a moje dni v práci sa krátia, vyzerá to že už len nejaké tri dni a začínam čerpať dovo a potom nástup na MD. Lenže tým že končím, sa začínam cítiť nejaká nepotrebná, v práci mi už odpojili program, moje heslo zdedila, tá čo ju zaúčam a teraz som už len do počtu a na kontrolu pri zaúčaní. Nikdy som nebola nejaká wokoholička....to by som nemala už jedno 10-ročné dieťa a nebola by som druhý krát tehotná, ale teraz to na mňa dolieha. Veľmi sa teším na mimčo, ale nejako sa neviem, vysporiadať s tým, že budem už len doma, žiadna práca, žiadny kolegovia, s ktorými sa mi super spolupracuje a neviem, či po MD budem na mojej pozícii...no skratka je mi smutno. Viem , že to bude iné, keď bude miminko na svete, ale tieto pocity mám teraz a aspoň takto sa mi snáď uľaví.... Som divná , alebo máte niekto tiež takéto pocity??? Bo stále len počúvam, ako mi všetci závidia, že zostávam doma, no ja som z toho vedľa.....


reklama


reklama

monika_dankova, So, 15. 05. 2010 - 07:27

Kým sa narodí malá bábika,máš čas,aby si si všetko pripravila,zorganizovala a určite ten čas preletí.
No a potom sa určite nebudeš považovať za nepotrebnú,nebudeš mať kedy-aspoň ja som sa necítila.Tá MD tak rýchlo prešla,až mi bolo ľúto,boli to najkrajšie chvíle a práca,ta mi bola ukradnutáÚsmev

maťa 27, So, 15. 05. 2010 - 07:32

Ja viem, že je to asi len momentálny pocit, ale nečakala som, že pri odchode z práce na MD, budem mať takého "výčitky", možno je to naozaj len to preklenovacie obdobie, pokým sa malinký narodí a potom na všetko zabudem. Môj straší je už samostatná jednotka, nie že by ma nepotreboval, ale už žiadne vychdázky spolu, on ide za chalanmi von a človek keď chodí do práce, je to o inom, no predstava, byť celý deň doma, toho sa bojím. Som človek čo nevie, len tak sedieť a všetku domácnosť som stíhala popri práci, tak čo teraz....myslím do pôrodu....radšej by som pracovala....ale ďakujem, možno potom keď sa bude končiť čas MD, bude mi zase ľúto ísť do práce xixi Úsmev

Tatiana 13, So, 15. 05. 2010 - 07:54

Neboj,tieto pocity má skoro každá.Chystáš sa úplne od základom zmeniť svoje zabehnuté stereotipy a to ťa zneisťuje.
Ale ako náhle príde na svet bábo,bude sa Ti to zdať ako prirodzené a túto dilemu čo riešiš dnes,budeš riešuť znova ked budeš končiť MD a budeš nať nastúpiť opäť do práce.....lebo to najprirodzenejšie sa Ti bude zase zdať byť s mimčom ......

Nech Ti všetko dobre dopadne Objímam

maťa 27, So, 15. 05. 2010 - 08:11

ďakuje......pekneBozkávam

Adinka, Ne, 16. 05. 2010 - 12:41

Ahoj, skús nechať také myšlienky uplynúť preč a sústrediť sa na bábätko Zlomené srdce Ono cíti teraz tvoju neistotu a smútok a môže to vyvolať aj nejaké problémy, a možno máš nejaké iné obavy a týmto sa to tvoje podvedomie snaží zamaskovať ...
Jedno je ale isté - dlho sa nudiť nebudeš Mrkám Ak budeš mať bábatko v pohode a kľudnejšie, môžeš sa už teraz zapojiť do diania v nejakom materskom alebo rodinnom centre, kde využijú tvoju aktivitu a bude ti vesešie medzi maminami s podobnými pocitmi.
Aj na predpôrodnej príprave či cvičeniach pre tehulky isto stretneš takéto maminy. Úsmev A prácu pusť z hlavy - bude ako bude, to budeš riešiť potom. Teraz je najdôležitejšie vytvoriť si silné puto - vzťahovú väzbu s dieťatkom Objímam Objímam Objímam

maťa 27, Ne, 16. 05. 2010 - 17:36

díky za podporu....a pevne verím, že to je len dočasné, pokým nie je malinký na svete a určite mu nechcem nijako ublížiť, to je to poslednéKvietok

Adinka, Ne, 16. 05. 2010 - 19:01

Určite :Predsa to bude pre teba zmena a to chce čas , najmú v tomto citlivom období ...
a čo to teraz bude : dievčatko ? Slnko Slnko Slnko

zuzana13, Ne, 16. 05. 2010 - 23:40

ahoj mata,
ja ta uplne chapem a presne viem,co citis. ja mam teraz 8 mesacneho chlapceka a tiez mam starsieho syna, ktory ma 5 rokov. mam teraz 34 rokov, takze odpracovala som uz toho dost od 18tky, aj pocas studiu na VS. pred odchodom na prvu aj druhu MD som sa citila presne tak ako ty aj ked obidve nase deticky boli chcene a planovane. pracovala som ako konzultantka pre ekonomicky inform. software, mali sme zaujimave projekty, super kolektiv. ked som odchadzala bolo mi velmi smutno a to sa tiez nepovazujem za karieristku, ale praca ma velmi bavila.
samozrejme, ze po narodeni maleho drobca som sa tocila a tocim len okolo neho a este sa staram aj o starsieho, o domacnost atd. ale bohuzial tato materska uz nie je taka ako prva, je to narocnejsie a mozno je to aj vekom, clovek je uz pohodlnejsi a tiez aj tym, ze je uz jedno dieta vypiplane, tak som tazsie nabiehala na domaci rezim. ja to poviem otvorene, bola som na tom dost psychicky zle, ze som znova odrezana od pracovneho sveta. a to mam podporu manzela, rodicov, svokrovcov, priatelov, chodim do materskeho centra, chodim na zumbu... a napriek tomu som mala , aj mam stale pocit, ze mi nieco unika....svoje deticky strasne lubim, ale chyba mi ten zivot, co som mala uz predtym zabehnuty a nie je to len o praci ... takze takto to citim ja a myslim, ze nie som sama mama, co sa takto citim...aj ked svojte deti velmi lubime, obcas potrebujeme citit a vediet, ze nie sme len mamy....
matka,neviem, ci som ta podporila, ale chcela som ti tym povedat, ze to co citis je uplne normalne a prirodzene...Hambím sa drzim palce, nech vsetko dobre dopadne...

maťa 27, Po, 17. 05. 2010 - 10:40

Milá Zuzana13, toto si presne vystihla.....moje pocity sú presne také ako si ich popísala, môj starší Marko má 10 rokov a vždy som chcela veľký rozdiel medzi deťmi. Niekto si to chváli, niekto nie, s tým som spokojná, ale čím sa mi kráti čas v práci...už len nejaké tri-štyri dni, pociťujem, že ako keby som sa stávala, nejakým momentálne nepotrebným človekom a to sa fakt teším na mimčo, mal by to byť bráško pre Marka, ten je z toho nadšený....ale ako si napísala, že potrebujeme vedieť že nie sme len mamy....presne...je mi možno aj ľúto z toho dôvodu, že prácu, ktorú momentálne robím, som začala robiť len v novembri, síce v tej istej firme, ale veľmi rôznorodú , no veľmi veľmi ma baví a v tom čase ako som prestúpila na nové odd. som po pár dňoch zistila, že som tehotná.....ale ďakuje, že nie som v tom sama Objímam Objímam Objímam

maťa 27, Po, 17. 05. 2010 - 10:42

Adinka, ďalší motorkár xixi...to už bude iná prevaha doma 3:1

zuzana13, Po, 17. 05. 2010 - 21:38

ahoj mata,
som rada, ze som ti trosku pomohla zistenim , ze nie si v tom sama . ja som tiez chcela vacsi rozdiel medzi detmi, teda nechcela som hlavne tahat dve materske po sebe. Starsi syn ma maleho velmi rad, aj ked sa obavam, ci sa budu vediet pohrat, kedze uz nebudu uplni rovesnici. ale ja som bola rada, ze medzitym robila. tiez som mala novu poziciu a velmi ma to bavilo.
poradim ti, ze zostan v kontakte so svojimi kolegami, aj ked to bude len cez mail alebo mobil, neskor nejaka ta navsteva. ja som mala to stastie, ze som bola stale v kontakte s kolegom, ktory odisiel z firmy este pred mojim odchodom a ponukol mi moznost robit aj nejake veci z domu. takze nadalej ostavam v kontakte s pracou, venujem sa tomu par hodin v tyzdni, ked maly spi. dolezite je pre mna, aby som nevypadla z toho oboru, lebo v IT svete ide vsetko velmi rychlo. a robim aj ekonomicke veci pre obcianske zdruzenie rodicov zo skolky a casom planujem aj dobrovolne robit pre miestne materske centrum. tam som robila celu prvu matersku... a ako som uz spominala, chodim raz do tyzdna na zumbu, to je taka moja psychohygiena. a este si chcem urobit certifikat z jedneho IT software... vsetko sa snazim robit, ked deti spia,aby to nebolo na ich ukor, takze som taky nocny vtak, ale zatial to zvladam...ale samozrejme, ze s uzasnou podporou mojho manzela.takze zivot odchodom na matersku nekonci, ale zmeni sa urcite. ved to dobre vies.... mozno si na pracu ani nespomenies, ked sa narodi drobcek a mozno ti bude stale chybat... ci uz to bude tak alebo tak, je to normalne a ludske...

maťa 27, Ut, 18. 05. 2010 - 08:34

zuzka veľmi mi pomohli tvoje riadky, bo všetci mi len hovoria, že čo by dali zato zostať doma na mojom mieste...no ja nechcem zostať len doma zašitá, tiež mám super manžela a určite rozbehnem nejaká akcie, no teraz to nejde, na zumbu som tiež chodila, no krátko, bo som zistila, že som 2 v 1 xixi, a to že zostať v kontakte , tak ver že plánujem, vo firme som robila už na troch oddeleniach, takže určite budem chodiť okuuuukať kolegovcov, a pevne verím že sa tam vrátim, bo ma to tam nesmierne bavilo, aj keď práca niekedy na guľku - vymáhanie, no bola som šťastná a spokojná, ja viem, že časom si zvyknem aj doma, a hlavne keď už nebudem doobedia celé sama, bo manžel pracuje, Marko chodí do školy a ja takto sama samučičká, no potom už aspoň budeme dvaja ....ale je to super, keď ti niekto povie, že je to normálne a ľudské....ďakujemKvietok

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama