Neboj, take negativne myslienky prepadaju pred porodom aj pocas nejakych prvych problemov mnohe buduce maminky. Ja som na zaciatku siesteho mesiaca zacala krvacat a lezala som na rizikovom par dni, podavali mi magnezium na brusko, ktore mi tiez tvrdlo a predpisali mi pokoj na lozku. Maly je v poriadku, tak ako bude aj tvoje babatko. Skus si zamestnat mysel nejakou inou cinnostou, hoci viem, ze taketo rady su asi na dve veci 
. Keby boli nejake komplikacie, nechali by si ta pre istotu v nemocnici uz teraz, ani doktori by si to neriskli-pustit ta domov, keby si neboli isti, ze ste obaja v poriadku. Hlavu hore Novacka, drzime palce, je to vsetko v poriadku. Si len normalna,trosku vyplasena buduca maminka, nieje to nic nezvycajne 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bežne sa mi stávalo, hlavne čím bližšie bol pôrod, že keď som povedala termín tak si o mne mysleli, že táram. No a iné maminy, napr. u dcéry v škole mi dokonca nahlas závideli, že nemám žiadne bruško. Trochu naráslo v poslednom trimestri, ale najlepšie to bolo vidieť po sprche v zrkadle.
Pri dcére som dokonca vtipkovala, že keby nebolo cítiť pohyby, tak ani neverím, že som tehotná. U syna to bolo iné, pri ňom som vedela, že som tehotná skôr než som si spravila test a než to potvrdil doktor a dával mi najavo, že sa chystá na svet celý čas. Najviac tým tvrdnutím prucha a bolesťami s tým sprevádzane. 
a ako betana napísala po svete mi behá chalanisko.....to dievčatko sa im doktorom a aj mne
narodilo ale o 4 roky neskoršie
.
Ahojte dievcata, idem sa vam trosku vyzalovat. V 27 tyzdni tehotenstva na mna prisli akesi podivne falosne siganly akoby skutocnych kontrackii tak som bezala do nemocnice, ci sa nahodou nieco nedeje.Nastastie nedialo, aj ked mi nejako skusobne tvrdne a makne brucho a ked tvrdne tak aj veru pobolieva, ale povedali mi ze mam ist v klude domov, ze sa nic nedeje.ALE - ked uz ma tak preskumavali, tak zistili ze mam na tych svojich 27 tyzdnov moc male brusko, tak ma poslali na ultrazvuk ze ci nahodou to male nezaostava vo vyvoji. Ale kedze som tam dosla dost neskoro uz nebolo nikoho kto by mi ten ultrazvuk urobil, tak som isla az na druhy den. A tiez nastastie to bolo OK, asi mam trosku sirsie boky a preto sa im zdalo ze mi brusko nerastie. Ale aj tak, ved ja sa tusim zacinam bat, nie o seba, ale aby sa tomu malickemu nieco nestalo. Co ked ...alebo....Jaj, ani sa mi nechce rozmyslat co by bolo keby. Ved mna uz strasia nocne mory o krvacani a predcasnom porode, mne sa tusim cele moje pozitivne myslenie scvrklo na taku malu ustrachanu dusicku.Tak len tolko na vyrozpravanie sa, lebo manzelovi u som to hovorila
a niekolkokrat.