reklama

Neviem ako dalej...

xxvitaraxx , 25. 08. 2017 - 11:04

reklama

Ahojte.neviem ci som sa trafila do spravnej diskusie.kazdopadne by som privitala akukolvek pomoc alebo skusenost.mala som cele tehotenstvo nizko ulozenu placentu v 27 tyzdni ma prijali na antolsku na zakrvacanie.po tyzdni ma pustili domov s vysledkom ze to sa pri placente stva.v 29tt som s muzom doletela do nemocnice na silne krvcanie.(sledovali spodny segment a hore sa tvoril placentarny hematom a odlupil sa).nasledovala akutna sekcia.maly bol krasny hned som ho milovala.celych 8 dni som preplakala citila som ze sa nieco deje.pondelok som rodila a stredu vyvracal krv.vsetci ma ukludnivali ze to je v poriadku.pristup sestier na intenzivnej na antolskej bol otrasny.posmesny.proste hnus.stvrtok som sa dozvedela ze vrcal.nakoniec mi druha sluzba oznamila ze maly toleruje moje mlieko tak mu zvysuju davky.v noci nemali moje tak mu dali umele.bohuzial to uz viem dnes mu to v crevach zatvrdlo hrube crevo odumrelo a prasklo.to sme sa dozvedeli az 6 tyzdniv po porode.spat k antolskej.cez vikend mi oznamovali ako moj syn prospeiva a v pondelok mozem klokankovat.tesila som sa velmi.namiesto klokankovania ho viezli na kramare na operaciu.nakolko fungoval sam museli zabrat atb aby ho operovali.cize ho operovali az utorok poobede.po 3 hod zomrel.nedokazem sa s tym zmierit.po 6 tyzd.som dokazala navstivit primarku oddelenia kramare.ta mi co to vysvetlila.za to jej dakujem.po 12 t dosla pitva.a veta:"poskodenie novorodenca rezom cisarskym"plus krvacal do pluc.mozgu.pecene atd.cize to ako ma 8 dni na antolskej ukludnivali ze je v skvelom stave pritom nemaju ziadneho detskeho chirurga a vozia vsetkych na kramare.trpel jak hovado.a nikto si to nevsimol.kde je teda pravda?tuzim po dietatku ale ako sa zbavit strachu ci sa to nezopakuje?kedy mozem skusit opat otehotniet?bojim sa uplne vsetkeho.je to 4 a pol mesiaca od jankovej smrti a ja by som uz rada drzala svoje dietatko.ta strata tak boli ked sa pozriem na ine babo.velmi sa bojim...prosim poradte mi som zufala.dakujem mirka

reklama


reklama

dasa_, Pi, 25. 08. 2017 - 11:32

Najskôr ti chcem vyjadriť sústrasť. Je to veľká bolesť, keď prídeš o dieťa. Myslí, že to dokáže pochopiť len ten, čo také niečo prežil.

Neskúšala si nejakú podpornú skupinu pre ľudí, ktorých stretlo niečo podobné? Skús pozrieť na stránku Plamienka . Alebo normálne psychológa, či už súkromného alebo aj v nemocnici.

Každý sa so žiaľom vysporiadavá inak. Niekto sa potrebuje vyrozprávať. Niekto hľadá vysvetlenie. Niekto sa hnevá na všetkých. Je to naozaj neľahké. Mali by ste na to byť s manželom dvaja. Len zrejme aj on prežíva svoj strach a bolesť. A naviac sa môže báť aj o teba.

Žiadny rodič by nemal prísť o svoje dieťa. Ale svet nie je ideálny. Darmo ti budem hovoriť, že čas všetko prekoná. Bude to chcieť veľa sily. No nie ste v tom sami. Možno poznáš príbehy ľudí s podobným osudom..

Veľa sily.

púpavienka, Pi, 25. 08. 2017 - 11:50

ObjímamObjímamObjímamObjímamObjímam on je už v nebíčku a bude navždy tvojim anjelom, všetko potrebuje čas je to hrozné a nespravodlivé čo sa ti stalo, ja by som vyhľadala pomoc psychologa až potom uvidíš čo dalej.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama