Maťka, čas pokročil a ľudia menia názory. Možno sa tvoji rodičia v tomto zmenili a budú sa tešiť s vami. Ale ak by náhodou aj nie, keď sa malé narodí, určite zmenia názor.
Osobne si myslím, že je jedno čo hovoria druhí, aj keby išlo o mojich rodičov, byť ja na tvojom mieste, teším sa z bábätka s priateľom a s deťmi, užívam si tú radosť a nedám si ju nikomu a ničím pokaziť.
Držím palce.
Matka,
ak citis, ze je to takto spravne a si stastna, tak to je najdolezitejsie!!!!
Vy ste rodina a vy ste doleziti!!!!A ver, rodicia Ta miluju, len to niekedy nevedia dat najavo , ale urcite sa budu tesit spolu s vami, Drzim paste
....žiadne obavy a hlavu hore!! Život je dar a niesi naň konečne sama....teš sa ako sa len dá!!! Teším sa s tebou
Maťka ,držím ti palce aby ti to tentokrát už naozaj vyšlo a aby bol tvoj priateľ stále tvojím
dobrým priateľom ,alebo ak chceš manželom ,ale hlavne aby bol dobrým ockom všetkým tvojim deťom, aby boli spokojní aj tvoji rodičia.Myslím,že už zaslúžiš kúsok ozajstného šťastia,tak si ho nedaj nikým pokaziť.
Maťka,držím palce.Nemala si to v živote ľahké,čo sa týka stretnutie tých správnych mužov.Ale teraz,keď si už konečne našla rodinné šťastie,je super,že budete mať spolu s partnerom bábätko.Verím,že aj rodičia to pochopia a podporia ťa a všetko bude fajn.Sústreď sa teraz hlavne na bábätko,ktoré čakáte.
Matka- hlavu hore. Ja mam 35, som cerstva mamina tretieho potomka a prva reakcia mojej mamy na moje tretie - tiez interupcia (aj ked v dobrom a chapem
jej reakciu - bola som rok v novom zamestnani - velmi dobrom aj financne aj personalne a moja mama tak nejak prezivala svoj zivot cez moj- nedokoncila kvoli nam-detom VS a tak sa tesila- ze vsetky jej dcery maju VS a dobru pracovnu poziciu, ja som uz mala 2 deti... no jedno s druhym).
A teraz, ked je Ondro na svete a ona je na blizku, tak ma k nemu vobec nepusti
Doslova sa v nom vyziva. Je toj prve vnuca, odkedy je na dochodku, tak si ho uziva:-}
Verim, ze aj Tvoji rodicia zmenili nazor a ze si konecne uvedomili, ze najvacsia radost spociva v detoch a detoch svojich deti. :-}
Pekny den:-}
matka,
ja myslím, ze tvoje obavy pramenia zo skúsenosti, ktoré si zazila pri predošlych tehotenstvach. TEda hlavne si urcite este velmi dobre pamatas ako si sa citila ked ti rodicia povedali, aby si isla na interupciu. PRe kazdu zenu je to obrovska bolest, zvlast ked si sa nemala o koho opriet. Si silná a odvázna zena ked si zvladla vychovat dve krasne zdrave deti, s ktorými más urcite krasny vztah. Vela zien to nedokaze aj ked ma po boku ich otca. To dietatko a toto krasne tehotenstvo si zasluzis a preto si vychutnaj a nenechaj si ho pokazit nikym a nicim, teraz mas muza po svojom boku ktorému na vas vsetkych zalezi a to je ta najlepsia opora. Rodicia to proste prijmu - skor ci neskor a uvedomia si ze na ich nazore predsa tak nezalezi a uz vobec na nazore ICH znamych. Tvoja rodina su v prvom rade tvoje deti - vsetky tri a priatel, az potom rodicia, hoci sa citis mozno byt im dlzna nieco, ver ze to tak nie je. Kazdy rodic je tu na to aby svojim detom pomohol, v prvom rade svojim detom. Ako bola ich povinnost pomoct tebe (napr. s bytom atd), tak je teraz tvoja povinnost pomoct svojmu dietatu stastne a zdravo rast v brusku. Nasou ulohou nie je splacat dlhy rodicom ale svojim detom aby ich potom oni splacali svojim detom. Drz sa a tes sa. Konecne mas po com si urcite dlho tuzila -stastnu rodinu.
Ahojte babenky, chcem vám všetkým poďakovať za vaše krásne a povzbudivé príspevky. Musím sa priznať mala som slzy na krajíčku. Ste super a ja som rada, že som našla tak super stránku.
Všetkým vám prajem krásny děň
Ahoj Maťka, blahoželám Ti a prajem Ti krásne tehotenstvo, šťastnú rodinu, super priateľa a o 40 tt krásne zdravé bábätko.
Ja mám 37 rokov, dcéry 13 a 11 ročné, fajn manžela a ročnú Mirušku. Je to naše slniečko, z nášho života sa vytratil stereotyp a všetci ju veľmi ľúbime. Tehotenstvo som mala rizikové, ale užívala som si ho každý deň. Porodila som cisárskym rezom, ale som strašne šťastná, že ju máme.
Rodičia si možno trocha pofrfocú, ale keď sa drobček narodí, bude všetko OK.
Maj sa krásne a držím Ti palce!!!:-}
Ahojte tehuľky, včera som našla túto úžasnú www stránku. Mám 35 rokov, doma dve úžasné deti (16 ročnú dcéru a 11 ročného syna), úžasného priateľa a psa. Taká nornálna rodinka. A teraz to najdôležitejšie. Pod srdiečkom nosím bábätko na ktoré sa veľmi tešíme. Som v 6 t.t. Zajtra ideme na ultrazvuk pozrieť akcie srdiečka nášho drobčeka. Minulý týždeň pri prvej prehliadke ich tam pani doktorka ešte nevidela. Tak držte prosím palce. Už sme to s priateľom povedali aj deťom. Tie sa odhliadnúc od tých ,, pubertálnych rečí" tešili. Hneď sa začali hádať či bychceli radšej bračeka alebo sestričku a vyberali mená. Bolo to krásne.
Tak že, takto vyzerá všetko ideálne. Asi to bude znieť zvláštne ale ja mám veľké obavy z toho ako to príjmu moji rodičia. Viem : mám 35 rokov, som dospelá, som matka 2 detí a žijem predsa svoj život. Rodičia sú celkom fajn, aj keď nikdy som s nimi nemala nejaký zvlášť kamarátsky vzťah.Sú to moji rodičia a som sa snažila ich vždy rešpektovať. Keby som mala dopodrobna opísať svoje prvé dve tehotenstva asi by táto stránka na to nestačila. Tak že budem stručná.Svoje prvé bábätko som čakala ako 18 ročná. Veľmi som sa tešila. Reakcia mojej mami bola - interupcia. Tú som striktne odmietla (na interupcie mám svoj názor).Otec mojej dcéry prijal moje tehotenstvo ako fakt, ale nič viac. Vedel sa ma opýtať len to či nepotrebujem peniaze. Keď malá dcérka dva mesiace definitívne sme sa rozišli a od vtedy som ho nevidela.Keď mla dcéra 3 roky bola som s ňou v Chorvátsku ( zobrala nás moja bývala spolužiačka, bol to ich podnikový zájazd). Tam sa začal okolo nás motať jej kolega. Lepšie povedané začal sa motať hlavne okolo malej. Bláznili sa vo vode, chodili sme na zmrzku....Mala bola z neho hotová. Tak som si povedala možno to je ten pravý a stretávali sme sa aj po dovolenke. Po pol roku sme sa nestretávali už každý deň, ale každý druhý alebo tretí. (väčšinou cez deň aj s dcérkou).Začal sa vyhovárať na prácu....Po asi roku som s ním čakala moje druhé dieťa. Ale bohužiaľ jeho postaj bol taký ako pri mojom prvom tehotenstve.Zobral to len ako holý fakt. Veľmi ma to mrzelo ale nad interupciou som ani neuvažovala. Verila som tomu že sa to určite zmení a na bábätko sa bude tešiť.Ale on nejavil záujem o nič ani o to ako sa mám, či niečo nepotrebujem a už ani o moju dcéru. Stále som bývala u rodičov, ktorý si mysleli, že sa predsa len zoberieme. (mimochodom on býval sám v troj izbovom byte). Narodil sa mi syn on sa síce tešil že má syna ale to bolo všetko. Neprispel na výbavičku kočík, proste na nič. Veď on chce predsa stavať dom a všetky peniaze potrebuje. Chodil k nám vždy okolo ôsmej večer , keď už deti spali,najedol sa prehodil somnou dve vety čo nové v posilovni(tam trávil každé poobedie), pozrel sa na mlého a išiel domov.Za krátko sa náš vzťah definitívne skončil. Začala som nenávidieť chlapov ale o to viac som milovala svoje deti.Dnes bývame už vo svojom (rodičia mi kúpili byt, keď mal malý 2 roky).Teraz mám priateľa ktorého strašne milujem, deti ho zbožňujú a ja konečne prežívam tehotenstvo po akom som vždy túžila (až na tie obavy z rodičov).Každý večer keď si ľahneme sa rozprávame a spievame nášmu bábätku. Je to krásny pocit. S mojimi rodičmi si tiež rozumie. Len ja mám obavy z toho ako sa zatvária keď im oznámime pre nás tú najkrajšiu novinu. Momentálne pracujem vo firme, ktorá patrí otcovi a môjmu bratovi. Otec počíta že v krátkom čase preberiem jeho časť a bude zo mňa veľká podnikateľka. Mama má tlači ešte na vysokú školu.....Aby ste si nemysleli, že som im vsela na krku. Kým som bola na materskej opatrovala som deti, keď mal malí 3 roky zamestnala som sa vjednej zahraničnej firme. Minulý rok som dala výpoveď pretože to bolo pre mňa časovo už neúnosné aj keď finančne veľmi výhodné. Tak že na krku som im nevisela. Ale aj tak viem, že keď im povieme že čakáme bábätko určite sa zatvária veľmi zvláštne a určite ich neobide aj myšlienka čo na to ic známi a susedia....Viem že z ich reakcie budem sklamaná, a ja by som tak veľmi chcela aby sa aspoň na toto bábätko tešili všetci spolu so mnou.