Kamila, ja toto pravidlo aplikujem. Ono to je ale zradné, lebo občas mám pocit, že prenesiem jeden neporiadok na iné miesto:DDD Nie vždy, samozrejme, ale občas áno:) A má to ešte jeden nezamýšľaný efekt, že chlap je potom nervózny, že pobehujem pobyte a niečo upratujem, pričom teda nejako neupratujem, len nechodím s prázdnymi rukami:DDD
Dobrá si 
To len tak sama od seba si na také prišla či si sa tiež dočítala? A evidentne ťa to dlhšie drží 
Zas ktosi kdesi objavil Ameriku...takto sme boli doma vychovaný a mama tomu hovorila "ked ideš tak jednou cestou..odnes,dones..".Praktizujem to akosi automaticky celý život..nie na 100% ale dovolim si tvrdiť že 80 % ano.A deti ked boli v puberte sa nahundrali "mama to tvoje jednou cestou"...Ale dá sa povedať že tiež to v nich ostalo...prejavilo sa to ked nabrali rozum a dospeli...
Super, že to takto máš.
Pre mňa je to Amerika, ktorá má donútila byť tu a teraz, pozerať vedome okolo seba a aj s tým niečo urobiť. Zväčša som rada, že som rada, takže mnohé som ani nevnímala.
alper omer esin, pixabay.com
Začiatkom roka na nás zovšadiaľ číhajú články o cvičení, chudnutí, zdravej výžive .... V ich tieni nenápadne vykukujú aj témy o upratovaní, udržiavaní poriadku, minimalizme ... Žeby tiež v rámci novoročných predsavzatí? Tie stále statočne ignorujem. Ale, na rovinu čítam, aj jedny aj druhé príspevky. Zas nie všetky.
A čakám či ma nejaká myšlienka z nich, náhodou nejakým zázrakom, neosvieti.
I stalo sa tak. Už neviem, v ktorom článku o upratovaní, (zazdrojovala by som, keby som vedela, ešte budem hľadať
) spomenula autorka zaujímavú myšlienku. Vraj kedysi dávno, keď sa zaúčala za čašníčku, ju učili, že nemá chodiť po reštaurácii s prázdnymi rukami. Vraj toto pravidlo, je veľmi dobre aplikovať aj v domácnosti. Vždy, keď sa niekam po byte, dome presúvame, mali by sme sa rozhliadnuť okolo seba, či niekde nie je niečo, čo tam nepatrí. A keď také zbadáme, mali by sme to odniesť na svoje miesto.
Paráda, aké jednoduché. Len pre mňa s chaosom vždy a všade, je to výzva. Nie, až také zlé to u nás nie je, ako hore na ilustračnom obrázku, ale ... Nájde sa u nás určite bééľmi veeeľa vecí, čo nie sú na svojom mieste. A keďže sa mi myšlienka "Nikdy nechoď s prázdnymi rukami!" , hlboko vryla do pamäte, tak som sa začala pozerať viac okolo seba. Pokúšam sa presúvať veci to na svoje miesto. Znie to super, ale ... Ono to je celkom veselé. Vrátim jednu vec tam, kde treba, hneď vidím ďalšiu, tu presuniem na opačný koniec domu. A tak môžem chodiť po dome, donekonečna a ešte ďalej. Medzitým dávno zabudnem, že som aj prádlo chcela povešať, že mám ovsenú kašu na stole .... Ale koľko krokov ja nachodím.
Hneď to mám 2v1, aj upratovanie, aj pohyb. Ono asi najzaujímavejší moment pre mňa, devu s ADD, je že občas, som aj tu a teraz. 
Som zvedavá, ako dlho mi to vydrží. 