reklama

Prečo nevyhadzujeme knihy?

dasa_ , 07. 10. 2015 - 06:50

reklama

Je to naozaj zvláštne. Vyhodiť časopis nám nerobí ani najmenší problém. Zabalíme a nachystáme do zberu, dáme do triedeného odpadu. Prípadne posunieme na prečítanie ďalšiemu, ale ten po prečítaní bez problémov rovnako vyhodí.

keď ale príde na knihy, zrazu to je problém - odkladáme, hľadáme možnosti, ako ich udržať pri živote. Keď to premeníme na drobné, časopis je mnohokrát aj drahší, ako taká kniha. Teda, keď meriam, koľko mi trvá prečítanie časopisu a koľko prečítanie knihy. Niektoré časopisy mi dajú aj viac informácii, pohody, snívania ako knihy. Dokonca sú knihy, ktoré by som asi ani nedala nikomu, koho mam rada čítať, lebo sa mi nepáčia. Nezdajú sa mi hodnotné.

Je naozaj len minimum kníh, ktoré čítam opakovane. Keď som sa dobre pozrela do svojej knižnice, tak som zistila, že knihy, ktoré som kedysi čítala opakovane ma dnes už nelákajú. Moja hlava sa niekam posunula a tie pôvodne mi už nič nedávajú. Dokonca mám pocit, že niektoré by mi prečítaním aj uškodili...

Tak prečo ich jednoducho nezanesiem na zberný dvor????

 


reklama


reklama

dulka, St, 07. 10. 2015 - 08:02

No, ja som sa toto leto v tomto už posunula. Naša domácnosť prešla veľkým triedením. Nevyhlo sa ani triedenie kníh a ja sa priznám, veru som niektoré ozaj dala do zberu, dosť som ich aj porozdávala. A to som ešte donedávna pokladala za barbarstvo vyhodiť nejakú knihu. Bolo mi to chvíľu aj ľúto, ale som rada, že sa uvoľnilo miesto. Čítačka je v tomto asi naozaj super, keď som tu minule videla diskusiu na túto tému, začala som sa nad ňou ozaj vážne zamýšľať a myslím, že pomaly dozrel čas na takéto riešenie Úsmev.

dasa_, St, 07. 10. 2015 - 08:07

Ani nevieč, ako si ma potešila. Lebo som mala vážny problém napísať, že toto celé je zase len kvôli veľkému upratovaniu, čo spomínam skoro v každej téme Pohoda. Som sa bála, ale teraz vidím, že tento prospešný virus zasiahol nielen mňa ...

Veľa kníh vytriedil aj môj manžel. Ten ich vyhodiť nedokázal, tak ich doniesol do knižnice, snád si tam s nimi oni poradia....

Ja som mala chviľu aj nápad, rozpredávať to po bazaroch. Ale keď som si spočítala, koľko je s tým roboty... odfotiť, upraviť, nahodiť do PC, sldovať, zabaliť, popísať, úhrada, pošta... nejak ma tá chuť prešla.

dulka, St, 07. 10. 2015 - 10:08

Čo sa týka upratovania, triedenia a vyhadzovania nepotrebných vecí, toto leto to bolo naozaj od A po Z. Začali sme pivnicou a potom sme sa nejako nezastavili Chichocem sa

Knihy som aj ja skúšala dať do antikvariátu, ale keď mi povedali ich požiadavky - vypísať všetky tituly, atď., tak som to vzdala. A tak tiež knižnica je u nás na pešej zóne, nemala by som tam knihy ako doviezť, nosiť to od najbližšieho parkoviska by som nezvládla, bolo toho naozaj dosť, oni neboli ochotní prísť si knihy vziať zadarmo osobne, tak som jednoducho niektoré rozdala a ostatné šli do zberu. Veľké zberné auto chodí až pod vchod, tak som to využila. Zvolila som pohodlnejšiu cestu, uznávam, ale trocha ma dorazilo aj to, že niekomu chce človek niečo darovať a ich prístup je taký, akoby ani nemali záujem.

gueva, St, 07. 10. 2015 - 08:26

Najlepšie ich je dať do knižnice, alebo antikvariátu zadarmo.

Táto téma mi pripomenula hlášku zo Slunce, seno, erotika, kedy pani profesorka zváža na fúriku ideologické knihy a hovorí: My humanisti knihy nepálime..., keď išli nacvičovať ženy sexi chôdzu so zväzkami na hlave. Možno na toto by si ich mohla použiť.Chichocem saMrkám.

Kľudne daj knihy do zberu, len musíš odtrhnúť tvrdý obal, lebo ten tam nepatrí.

dasa_, St, 07. 10. 2015 - 09:23

Voľakedy moja mama robila v knižnici, tak som vždy raz do roka vytriedila všetky prírastky a to, čo som vedela, že stačilo prečítať aj raz som poslala ďalej. Len tá knižnica už nefunguje. Ale je pravda, že sa potešili aj v mestskej knižnici. Dokonca pri tej príležitosti odpustili aj manželovi členský poplatok na jeden rok Veľký úsmev

púpavienka, St, 07. 10. 2015 - 08:27

Nad tým som sa zamýšľala aj ja. Neviem knihy vyhodiť a to ani tie ktoré sa mi nepáčia. Skúsila som cez bazár a teda to málo čo sa predalo nestalo za to. Ked som ponukla množstvo kníh zdarma tak chceli tiež všetko odfotiť, dať popis o knihe no a to som povedala radšej ich vyhodím. Už som bola unavená z toho že ich vyberám a potom musím všetko poukladať. Mám zabalené do balíka a odložené na povale. Tak veľmi sa mi to páčilo byť obložená knihami v obyvačke alebo veľkej spálni. U nás doma bolo kníh pomenej ale zase fungovala školská knižnica alebo požičanie od iných a knihy kolovali po dedine, možno preto som ja chcela veľa.

Jediný raz som si to užila v byte, sama s deťmi som urobila na veľkej chodbe knižnicu s veľkým zrkadlom. Všetko to bolo obložené knihami, vstup do bytu sa mi páčil a každého zaskočil. Nad zrkadlom bola neonka a tak to bolo také podsvietené, niečo vynimočné na tie roky.

No potom ako sme odišli z toho bytu som už nikde nemala dosť miesta na knihy. Niečo si zobrali dcéry, ale veľmi veľa mi ostalo. Už som dosť porozdavala no a tiež som si povedala že odnesiem niekde do knižnoce aspoň zopár tých balíjkov čo sú už zbalené. Ja knihy nepodčiarkujem ani nič také, takže sú v pohode.

Ozaj, raz sa ku mne dostala kniha cela popočiarkovaná a ja som sa s tou knihou trápila ale nie kvôli knihe, ale chcela som pochopiť prečo si to niekto takto čítal a čo mu to malo dať. Nepochopila som, kniha nebola ťažká a dokonca som ju už čítala druhý krát.

dasa_, St, 07. 10. 2015 - 09:24

Si mi pripomenula, v Palffyho paláci je dielo Pasáž od Mateja Kréna. Vraj bolo na toto dielo použitých temer 15 tisíc kníh. Nevšedný zážitok, odporúčam isť pozrieť. http://www.matejkren.cz/cs/passage/   Hra zrkadiel urobila svoje, normálne som mala problém tam vstúpiť.

púpavienka, St, 07. 10. 2015 - 12:55

No to je pekné, vôbec som o tom nevedela.

Dzeny, St, 07. 10. 2015 - 13:20

To som si tiež užila:) Perfektné dielo!

adus, Št, 08. 10. 2015 - 11:04

a má teraz aj jednu novú inštaláciu, som síce zabudla kde, ale isto sa to bude dať vygúgliť

Ariesa, St, 07. 10. 2015 - 08:30

skor odniest do kniznice, oni si vedia poradit aj s tymi, ktore nechcu a niekomu inemu pridu vhod. A u nas ich ludia nosia i do jedneho knihkupectva, kde su ulozene na jednej kopke a ludia si mozu vybrat. Ja uz som si nejeden poklad odniesla zadara.

Ked som bola v BA, do predajne s lacnymi knihami som chodila velmi casto. Kopec svetovej literatury v dost besne zafarbenych paperbackoch(ziadne zberatelske vydaniaVeľký úsmev), vobec mi v domacej kniznici nezavadzaju a pre studenta to boli knihy za pristupnu cenu.

Domacu kniznicu mame obrovsku. Tri, takmer styri generacie knihomolov dava zabrat priestoru Úsmev. Napriek tomu nemam problem s vyclenenim nejakeho priestoru, viac ma zeru "nezohnatelne" knihy, co uz roky sledujem a bud nie su, alebo maju v antikvariatoch cenu, ktoru si tak prebehnem pred vianocami alebo velkymi sviatkami, ze ci to stoji za to ...

dasa_, St, 07. 10. 2015 - 09:12

My sme sa s manželom tak srandovne stretli - každý máme síce svoj vyhranený štýl, ale keď sme po zosťahovaní dali dohromady aj knižnie, tak zrazu sme mali tituly dvojmo...

A to ani nehovorím o tom, že sa mi z času načas podarí kúpiť rovnakú knihu v inom vydaní... Pohoda

Dzeny, St, 07. 10. 2015 - 09:43

Ja sa chystám vytriediť knihy, ktoré už nebudem určite čítať. Niečo posuniem kamarátom, niečo odnesiem do mestskej knižnice. Z dvoch kníh (stará americká učebnica sociológie a depresívny román, z ktorého som mala týždeň žalúdok na vode) som vyrobila tzv. neviditeľné police:) Tu je aj návod, keby niekto chcel:) 

https://www.youtube.com/watch?v=ZOUiuTZVXkI

Evka1223, St, 07. 10. 2015 - 13:05

Knihy nevyhadzujem, oprašujem....mnohé mám aj neprečítané...ešte nedozrel čas (nie som posunutá Chichocem sa ich smerom). U nás v rodine bez knihy ani jedny vianoce ani jedny narodky....a mám zbierku kníh  vydaných za prvej republiky (deičstvo po starých rodičoch)  - pre mňa "poklady", ktorých sa nezbavím, pretože moje dieťa brúzda po antikvariátoch a zháňa si takéto knižné skvosty....

Nezavadzajú mi, mám ich kam ukladať a môj sen je jedna celá miestnosť od zeme po poval kolem dokola všetky štyri steny mať len police s knihami, všehochuť....uprostred kreslo (ušiak) s lampou a stolíkom Úsmev Príde mi barbarské vyhodiť niečo z edície Hviezdoslavova knižnica, slovenský spisovateľ, čajka,....aj keď ich mám prečítané (niektoré aj dvakrát), lebo som mamonár a vidím v nich hodnotu. Duševnú aj finančnú. Nekupujem rýchlovydania v mäkkých väzbách a diela v štýle Daniele Steel .....ani ich nedostávam, lebo veď blízki vedia.  

Dzeny, St, 07. 10. 2015 - 15:54

Stále rozmýšľam, prečo neviem hodiť knihu do koša. Odhliadnuc od faktu, že je to papier a to treba nosiť do zberu a recyklovať, myslím, že najväčší podiel na tom má výchova. Knihy si treba vážiť. To je automat, ktorý mám v hlave a ktorý mi ide podvedome non-stop. Za knihou je veľa práce, veľa času, veľa materiálu. Dokonca aj za takou, ktorá za nič nestojí. Možno preto mám ku knihám až pietnu úctu:) Ako decko a pubertiačka som bola knihomoľ. Doslova a úplne. Žiadny sviatok sa nezaobišiel bez knihy. Kniha bola na narodeniny, na meniny, na vianoce, za vysvedčenie. Knihy za vysvedčenie som mala najradšej, lebo som si mohla vybrať ja sama samučičká:))))

dasa_, St, 07. 10. 2015 - 16:00

No presne, výchova, máme to v hlave. Knihy si treba vážiť. Ale ke´d to rozmeníme na drobné, občas aj článok v časopise je hodnotný, stál veľa práce. A naopak, sú knihy, kde si s tým autor veľa práce nedal. Dokonca som v jednej slovenskej knihe našla pasáž, kde autor vykradol sám seba :) doslova, ctrl c a ctrl v.

Ariesa, St, 07. 10. 2015 - 17:24

zalezi aj aku mas zbierku. Ja casopisy ani mnohe bestsellery nekupujem ... lebo by to mohlo dopadnut ako opisujes, skrelo by ma, ze to vobec citam Chichocem sa.

My, knihomoli sme davali pozor na knihy. Ked som bola niekde na navsteve a videla som, ze kamarati maju popisane a posklbane knihy, hodene medzi hrackami, normalne ma zaseklo. To, ze vyfuci lopta, odlomi sa koleso na aute ... okej. Osud hraciek, vyhrali sa s nimi. Ale ponicene knihy? Tie akoby vekom ziskavali na hodnote. Najradsej mam tie, co maju ozltnute strany a tolkokrat boli pozicane po rodine, ze uz ani prebal nemaju. Sem-tam nieco podciarknute alebo zahnuty roh, ale inak tip-top, bez omrviniek a flakov.

Iwa, Št, 08. 10. 2015 - 09:46

Podobne... Knihy sú u nás doslova všade. Chalani tiež radi čítajú, starší si začal od mojich rodičov nosiť domov verneovky a o pár rokov im zrejme vybrakuje knižnicu Úsmev Mamka sa teší, lebo bude viac miesta. Ale my potom riešime, kam s tými knihami. Niekotré posúvam, vymieňam... Bola som u kamoša, ktorý chcel vyhodiť knihy s fotkami o Slovensku, väčšina fotiek čiernobiele... No, hádajte, kde skončili! Teraz potrebujem jednu knihu na tvorenie - písmenkami potlačený papier a zatiaľ som nenašla knihu, ktorú by som bola ochotná obetovať.

Upratovanie ma tiež čaká, asi si to nechám po Dušičkách. Po večeroch vytriedim a potom neviem, čo s nimi... Páči sa mi projekt knižničiek "Ďakujem, sused!" Musím sa o tom pobaviť so správcom, či by sa nedala taká búdka u nás pri dome spraviť.

Alena7, Št, 08. 10. 2015 - 11:53

Tiež sa radím medzi Knihomoľov Mrkám a veľmi často sa pri akejkoľvek príležitosti riadime pesničkou od Žbirku.... "kúp mi knihu..." Slnko.Len keby tie police na ne boli nafukovacie Mlčím

Dlho som nevedela ani ja dať knihu preč, ale už sa mi to párkrát podarilo. Na zbernom dvore u nás majú police, kde dajú knihy z triedeného odpadu a ktokoľvek môže doniesť aj zobrať.... párkrát som tam nakukla, niečo doniesla , niečo zobrala,prečítala, vrátila, alebo aj nechala doma. Ale dať do zberu, to ešte nedokážem. Keď som počula, že niektorí ľudia knihy dokonca pália, tak to už  bola na mňa "silná káva".Prekvapenie

A keď sa mám príležitosť stretnúť osobne s autorom, dávam si podpísať jeho knihu a to je podľa mňa taký malý poklad. Nuž, každý máme nejakú úchylku Chichocem sa

 

adus, Št, 08. 10. 2015 - 11:06

Jaj, toto je citlivá téma ja pre mňa, MM vyvíja nátlak, aby sme čo-to dali preč, ale ja som okrem Leninových spisov a kadejakých tých "jeho" technických príručiek, napr. ako opraviť Aviu, kjtorú už asi 20 rokov nemáme, ochotná všetky tie knihy brániť vlastným telom!!!!Pohoda

Alena7, Št, 08. 10. 2015 - 11:55

 to si zapamätámChichocem sa.... že brániť knihy vlastným telom !!! ÁnoSlnko

Evka1223, Št, 08. 10. 2015 - 15:06

Ja mám aj tie Leninove spisy  Chichocem saVeľký úsmev - síce neprečítané,  ale v peknej väzbe. Trónia na povale v starom kufri....co kdyby Váľam sa od smiechu po podlahe

Keď toho V.I. Lenina spomíname, dnes som šla služobným autom kolem rodinného domu zo 70-tych rokov a v predzáhradke mali kamenný podstavec, na ňom mosadznú bustu Iľjiča pod sklenenou kopulou Veľký úsmev....tak to už iná záhradná architektúra.....škoda že som neodfotila.....nabudúce.

val, Št, 08. 10. 2015 - 15:08

Baby ja mam doma knihy ktore chcel moj bracho vyhodit, su v madarcine takze ich nikto neprecita ale nemam silu ich vyhodit alebo predat. Tak z nich utieram prach a estedllllho budem Chichocem sa

Ariesa, Št, 08. 10. 2015 - 18:26

Ánototo je iny level Veľký úsmevVeľký úsmev, kam sa hrabem Veľký úsmev

púpavienka, Št, 08. 10. 2015 - 18:34

No a prečo je rozdiel medzi časopisom a knihou? - áno máme to z minulosti ale ja to vnímam skôr inak. Mojžišová kniha, kniha života a pod. Každý kmeň mal nejakú posvätnu knihu a nie časopis. No a možno aj preto sa viac viažeme na tvrdu väzbu a oprašujeme staré knihy.

dasa_, Št, 08. 10. 2015 - 22:08

hmm, a neboli tie knihy na začiatku skôr zvitky? teda povedala by som viac podobné novinám či časopisom ako tvrdým knihám? Priznám ale, že neovládam túto časť histórie. Vlastne skoro žiadnu, žiaľ. Ale to len tak na okraj

Evka1223, Št, 08. 10. 2015 - 22:18

a neboli náhodou prvé zaznamenané písomnosti maľby a texty na jaskynných stenách ...teda tvrdá väzba pripomínajúca viac knihu ako časopis ? Úsmev

dasa_, Št, 08. 10. 2015 - 22:52

no je fakt otázka, kam až ideme. Ja si spomínam aj na hlinené tabuľky a to tiež skôr pripomína tvrdú knihu.

Spomína sa Mojžiš - to mi na jednej strane príde ako vytesané do kameňa,  tuším taká Archa zmluvy mala obsahovať dve kamenné dosky s Desatorom.

Na druhej strane také zvitky od Mŕtveho mora, tie sú zase na koži, na pergamene.

púpavienka, Pi, 09. 10. 2015 - 08:10

áno, tak som to myslela nech to bolo v akejkoľvek podobe boli pomenované ako knihy.

Všetko z toho zvitky boli krásne uložené v takých obaloch ako väzba. Myslím že naozaj ta úcta je až odtiaľ.

Ozaj, my sme nemohli nechať otvorenú knihu doma, mama hned kričala chceš aby ti to diabol všetko vyčítal? Neviem ako som to mala brať ale viem že aj toto nejako patrí k tým starým kniham. Tiež svinské uši nesmieš robiť na knihe a ani ju zašpiniť.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama